Nezachránili ich ani šaty pre manželky prezidentov a hlásateľky! Známa značka končí!

Ľubomíra Šebová (69) v Makyte Púchov pracovala takmer celý život, a to neuveriteľných 35 rokov. Zažila jej najlepšie časy, kedy v závode robilo približne 5-tisíc ľudí a predajne mal doslova všade.

Do Makyty sa pritom dostala viac-menej náhodou. „Viac ako pred päťdesiatimi rokmi bol problém dostať sa na strednú školu. Ja som šla z núdze vtedy na experiment – päťročné súvislé štúdium, na učilište pri Makyte. Tam som si spravila dva výučné listy, maturitu a potom som šla študovať do Liberca na vysokú školu strojno-textilnú,“ spomína Ľ. Šebová.

Od roku 1971 s malou prestávkou na vysokej škole následne pracovala v Makyte dlhých 35 rokov. „Pred vysokou školou som rok šila v modelovej dielni a po vysokej škole som bola modelárka strihov, konštrukcie strihov, a ešte pred revolúciou som bola vedúca modelárne,“ hovorí dlhoročná zamestnankyňa Makyty.

Prácu mala rada, doslova ňou žila a vzdelanie mala najvyššie, aké bolo možné v tejto pracovnej oblasti dosiahnuť, takže mohla porovnávať, aké to bolo pred revolúciou v novembri 1989 a ako sa všetko zmenilo po nej.

Po otvorení hraníc, po revolúcii aj v Makyte zistili, že systém vo svete funguje úplne inak a musí sa niečo stať, aby mohol fungovať aj na Slovensku ďalej. „Dnes je to až úsmevné spomínať na to, ako sa všetci snažili zmeniť to tu, ale ten veľký kolos, ten systém sa nedá len tak ľahko prestaviť.“

Podľa Ľ. Šebovej sa zmenil nielen systém, ale aj ľudia. Aj keď Makyta v tom čase fungovala už desaťročia, zrazu chceli ľudia niečo celkom iné ako dovtedy. „Chceli sa nechať klamať. Preto sme museli makyťácke výrobky začať ponúkať pod inými obchodnými značkami. Veľa firiem aj na Slovensku a funguje to doposiaľ, si dáva rôzne zahraničné, smiešne, častokrát spotvorené názvy, aby to v ľuďoch evokovalo, že to je zahraničný, nie slovenský výrobok,“ zdôrazňuje Ľ. Šebová.

Tá vraví, že v čase keď pracovala ako vedúca modelárne, malo vedenie podniku enormnú snahu tvorbu Makyty posunúť a vyrovnať sa svetu. Aj preto firma organizovala rôzne prezentácie, veľké módne prehliadky, výstavy, či prehliadky na podporu predaja.

„Boli sme jediný odevný podnik, ktorý vystavoval na medzinárodnom veľtrhu Duseldorfe. Oceňujem to, že snaha vyrovnať sa svetu bola v Makyte veľká. Makyta robila okrem veľkých prezentácií aj spolupráce s významnými ľuďmi, boli to záruky, že móda by mala byť udržateľná.“

Bol to napríklad aj renomovaný návrhár, akademický maliar, profesor Josef Ťapťuch, ktorý pôsobil v Prahe aj v Paríži. Na podporu predaja sa robila "Tvár Makyty", modelka, ktorá reprezentovala značku na bilboardoch, v katalógoch.

„Dokonca sa nám podarilo i to, čo sa nikomu v bývalom Československu nepodarilo, mali sme vlastný parfém,“ konštatuje Ľ. Šebová.

Predstavitelia Makyty sa na rôznych výstavách a dôležitých podujatiach stretávali veľakrát aj so zástupcami iných veľkých podnikov ako bol OP Prostějov, Ozeta Trenčín, Merina Trenčín. Podnik šil napríklad aj pre manželky prezidentov Gašparoviča, či Klausa.

„Keď som postupne videla, ako mnohé z týchto veľkých podnikov padajú, viac a viac som si hovorila, že my stále bojujeme dobre. Ja som mala to šťastie, že okrem práce, ktorú som naozaj milovala, som sa stretávala aj so zaujímavými ľuďmi. Ale to nebolo také dôležité ako to poznať remeslo a mať k nemu úžasný vzťah,“ spomína Ľ. Šebová.

Makyta mala v čase najväčšej slávy množstvo vlastných predajní v Česku aj na Slovensku. Z veľkej miery však bola zameraná hlavne na export a šila pre zahraničný trh – do Francúzka, Nemecka, Talianska aj Ameriky, či Škandinávie.

Ľ. Šebová sa ale po veľkej reprezentačnej prehliadke v roku 2006 rozhodla, že sa osamostatní. „Pri práci v Makyte som sa stále viac stretávala s ľuďmi, ktorí sa do konfekcie "nevošli". Ak chcete, aby vám šaty dobre sadli, musíte byť tabuľkový rozmer, ale veľa ľudí potrebovalo rôzne úpravy, tak som si povedala, že niečo skúsim robiť aj s nimi a z Makyty som odišla.“

Ľ. Šebová si preto založila vlastný salónik a nazvala ho Salón pani Šebovej. „Možno som odišla aj preto, že som bola v Makyte celý profesionálny život a bolo by mi to možno aj trápne, že pri odchode do dôchodku by som mala iba jediného zamestnávateľa,“ smeje sa Ľ. Šebová.

Vlastnú firmu mala 12 rokov a v 64 rokoch sa rozhodla skončiť kariéru a venovať sa rodine. Dodnes však spomína na časy v Makyte, kedy v nej pracovalo až 5-tisíc ľudí, mala 5 pobočných závodov a v roku 2006 až 52 vlastných predajní.

Ľ. Šebová vraví, že keď bola s manželom na konci októbra na bicykli na Baťovom kanáli zbadala na jednom obchode veľký nápis – Kvalita nie je lacná. „Vravela som si. Toto je svätá pravda a toto bol zároveň problém aj slovenských výrobcov. Sú hodnoty, ktorým ja nerozumiem. Nerozumiem tomu, že tričko môže stáť toľko ako káva,“ hovorí Ľ. Šebová k tomu, že aj lacný tovar z Číny bol začiatkom konca slávnych slovenských podnikov.

Dopĺňa, že rozumie tomu, že teraz po 85 rokoch Makyta končí. Veď OP Prostějov skončil zo dňa na deň v čase, keď zamestnával 5-tisíc ľudí, Ozeta tiež musela naraz prepustiť množstvo zamestnancov. Preto obdivuje vedenie Makyty, že dokázalo fungovať tak dlho a činnosť ukončiť postupne.

„Samozrejme, že ľuďom, zamestnancom Makyty nezávidím, lebo neviem čo budú robiť, ale aj tak vravím, že to asi nebolo ani pre vedenie Makyty jednoduché rozhodnutie a bola to veľká obeta tak dlho firmu držať,“ uzavrela Ľ. Šebová.

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Makyta ohlásila hromadné prepúšťanie 125 ľudí 8. novembra 2024. To však nie je všetko. Hromadné prepúšťanie ohlásili uplynulý mesiac aj tri ďalšie veľké firmy.

"Za posledný mesiac, teda od 09.11.2024, eviduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nahlásenie troch hromadných prepúšťaní v Trenčianskom kraji," informovalo ústredie práce.

Dve hromadné prepúšťania sú nahlásené v pôsobnosti Úradu práce Partizánske a jedno v Prievidzi. Ďalšie tri firmy dovedna prepustia 477 zamestnancov. Prvé dve firmy sa venovali výrobe spodnej a ostatných textilných výrobkov okrem odevov. Tretia firma ťažbe lignitu.

Koniec Makyty po 85 rokoch potvrdil aj jej dlhoročný generálny riaditeľ Marián Vidoman. "Úradu práce v Považskej Bystrici sme oznámili hromadné prepúšťanie. Znamená to, že ku koncu februára budúceho roku Makyta ukončí výrobnú činnosť," povedal M. Vidoman.

Makytu po 85 rokoch podľa neho položil silný pokles objednávok a sústavný rast osobných nákladov. "To znamená miezd, energií, daní a poplatkov, ale najmä silný pokles objednávok luxusného tovaru. My už sme tak drahí, že na Slovensko nemôžeme dodávať," skonštatoval Vidoman s tým, že za pád Makyty môže aj lacný tovar z Číny, ktorý zaplavil slovenský trh.

Makyta má históriu dlhú neuveriteľných 85 rokov. Okresný úrad v Žiline 2. apríla 1939 povolil činnosť a zároveň vydal živnostenský list firmy Prvá slovenská továreň odevov, ktorá začala výrobu v Žiline so 150 zamestnancami.

V roku 1941 firma zamestnávala už 300 ľudí a mala vlastnú obchodnú sieť 9 predajní. O štyri roky neskôr už mala 120 predajní. Firma sa v tom čase začala obzerať po väčších priestoroch a v roku 1944 odštartoval svoju činnosť veľmi moderný a rozsiahly odevný závod v Púchove

Podľa vzoru Tomáša Baťu bola založená Rolného škola práce, kde vyrastala mladá generácia nových mladých odborníkov a krajčírov. Koncom júla 1948 bol závod znárodnený a začlenený do odevných podnikov so sídlom v Trenčíne.

Už o rok neskôr bol však závod odčlenený a v Púchove vznikol samostatný podnik Makyta, odevné závody. V roku 1950 bola prvýkrát v histórii firmy usporiadaná módna prehliadka detskej, dievčenskej a dámskej konfekcie. Predstavili až 93 modelov.

Nové dejiny začala Makyta písať v roku 1994 svojou transformáciou na akciovú spoločnosť. Zároveň sa stala najväčším výrobcom dámskeho vrchného ošatenia na Slovensku.

V roku 2001 zamestnávala Makyta 3200 ľudí. Už pred Vianocami, v novembri 2009 Makyta ohlásila prvé veľké hromadné prepúšťanie. O prácu vtedy prišlo až 654 ľudí. Išlo o jedno z najväčších hromadných prepúšťaní v Trenčianskom kraji.

Textilku vtedy položilo zrušenie objednávok na autosedačky, ale aj pokles odbytu textilu a zvýšenie minimálnej mzdy. Najvážnejším dôvodom bolo práve ukončenie výroby autosedačiek, čo znamenalo zánik celého jedného závodu. Výroba sa presťahovala do Srbska a Maďarska.