Zrúcaninu nad obcou Jelenec ZACHRAŇUJÚ dobrovoľníci: Takto dnes vyzerá na hrade Gýmeš

Záchrane hradu Gýmeš sa od roku 2011 venuje občianske združenie Castrum Ghymes. Práve nemu priklepol Nitriansky samosprávny kraj dotáciu pre rok 2024 vo výške 4459 eur. Zakladatelia združenia a väčšina sympatizantov sa zúčastňovali na aktivitách na obnove hradu už od roku 2008 pod vedením občianskeho združenia Leustach.

Aktuálne na Gýmeši pokračujú murárske práce na obnove hranolovej vežičky predbránia hradu. "Doteraz sme pracovali na sanácii kaverien v juhovýchodnom múre vežičky, na konzervácii korún múrov a škárovaní murív. Pracujeme v čase osobného voľna aj počas víkendov," zhrnul aktivity dobrovoľníkov predseda občianskeho združenia Andrej Košút.

Zrúcaniny Gýmešského hradu ležia na strmom kremencovom kopci Dúň. Hrad dal postaviť pravdepodobne v rokoch 1253 až 1270 na mieste starého hradiska Ondrej z rodu Hunt-Poznan. V 15. storočí, za panstva Forgáčovcov, sa začala rozsiahla výstavba, vybudovali sa nové paláce a rozsiahle opevnenie.

Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáčovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať.

Občianske združenie Leustach založil Jozef Blaho, pedagóg, ktorí spolu s manželkou a žiakmi opravujú aj Hrušovský hrad. Začali v roku 2004 a zostali dodnes. "Je to dvadsať rokov života, tretina života, máme za sebou takmer tritisíc brigád, desiatky tisíc hodín, stovky a stovky dobrovoľníkov zo Slovenska aj z Čiech," prezradil Jozef, ktorý prakticky denne jazdí z Nitry na hrad na naspäť, len aby pamiatku zachránil pre ďalšie generácie.

Za dvadsať rokov sa podarilo dobrovoľníkom vyčistiť hradné nádvoria, okolité lúky, z hradu vyviezli desiatky ton odpadu, zabezpečili padajúce múry, postavili altánok, pristavili suché latríny, ohniská, edukačnú zónu. Postupne opravujú jednotlivé časti palácov, veží, nádvorí.

Podľa Jozefa Blahu ide o prácu, ktorú keby sme prepočítali na eurá, tak by vydala za niekoľko miliónov. "Drvivá väčšina ľudí však túto prácu robila zadarmo, len kvôli tomu, že ich to bavilo, zdieľali naše nadšenie. Prichádzali sme žiaci, ich rodičia, priatelia, blízki. Pracujeme bez nezamestnaných, bez Rómov, nepomáhajú nám žiadne veľké firmy, nedostávame žiadne Nórske fondy," povedal.

Doposiaľ hradu finančne pomáhali priatelia a známi Blahovcov ako sponzori a ľudia, ktorí si prácu na hrade zamilovali. Združenie sa teraz uchádza aj o finančnú podporu z Ministerstva kultúry, zatiaľ však nevedia, či ministerstvo hrad podporí, alebo nie.