Neuveriteľný príbeh hradu Hrušov: Manželia - učitelia ho zachraňujú spolu so svojimi žiakmi

Jozef Blaho prišiel prvýkrát na hrad Hrušov ako učiteľ dejepisu aj s manželkou koncom 90-tych rokov minulého storočia. "Boli sme tu na školskom výlete a toto miesto sa nám páčilo. Bolo tu s nami 50 detí a mnohé z nich sa stali základom partie detí a učiteľov, ktorým pamiatky Nitrianskeho kraja neboli ľahostajné," povedal J. Blaho.

Na jeseň roku 2004 sa tak ocitli manželia Blahovci aj so žiakmi na prvej brigáde na hrade. "A už sme neodišli. Je to dvadsať rokov života, tretina života, máme za sebou takmer tritisíc brigád, desiatky tisíc hodín, stovky a stovky dobrovoľníkov zo Slovenska aj z Čiech," hovorí Jozef, ktorý založil Občianske združenie Leustach a prakticky denne jazdí z Nitry na hrad na naspäť, len aby pamiatku zachránil pre ďalšie generácie.

Jozef Blaho spomína, že v čase keď prišli na hrad prví dobrovoľníci pamiatku vôbec nebolo vidieť, bola plná odpadkov, zarastená stromami a burinou. "Bol zanedbaný, doslova odpísaný a postupne sa z neho podarilo urobiť miesto, ktoré radi navštevujú ľudia nielen z okolia, ale aj zo vzdialenejších regiónov Slovenska," hovorí.

Za dvadsať rokov sa podarilo dobrovoľníkom vyčistiť hradné nádvoria, okolité lúky, z hradu vyviezli desiatky ton odpadu, zabezpečili padajúce múry, postavili altánok, pristavili suché latríny, ohniská, edukačnú zónu. Postupne opravujú jednotlivé časti palácov, veží, nádvorí.

"Hrad bol v havarijnom stave, múry boli rozpadnuté, hrozilo, že dôjde k úrazom. V rámci možností sa opravujú jednotlivé časti hradu podľa naliehavosti, teda tie, ktoré sú najviac ohrozené. V budúcnosti by sme chceli, aby bol hrad nielen miestom na krátku prechádzku, ale aj edukačným miestom, kde by sa ľudia dozvedeli veľa o histórii hradu, o jeho význame v stredoveku," pokračuje Jozef.

Dodáva, že ak by sa práca, ktorú na hrade spravili mala rátať v eurách, tak vydá za niekoľko miliónov. "Drvivá väčšina ľudí však túto prácu robila zadarmo, len kvôli tomu, že ich to bavilo, zdieľali naše nadšenie. Prichádzali sme žiaci, ich rodičia, priatelia, blízki. Pracujeme bez nezamestnaných, bez Rómov, nepomáhajú nám žiadne veľké firmy, nedostávame žiadne Nórske fondy," vymenúva.

Doposiaľ hradu finančne pomáhali priatelia a známi Blahovcov ako sponzori a ľudia, ktorí si prácu na hrade a kolektív, ktorý sa o hrad stará, zamilovali. "Tí nám pomáhajú, aby sme ďalej fungovali a pracovali," hovorí Jozef. Združenie sa teraz uchádza aj o finančnú podporu z Ministerstva kultúry, zatiaľ však nevedia, či ministerstvo hrad podporí, alebo nie.

Aktuálne občianske združenie po prvýkrát prosí o finančnú pomoc aj ľudí. "Keďže sme v strede sezóny a máme veľký nedostatok peňazí, prvýkrát sme podnikli v spolupráci s Krajskou organizáciou cestovného ruchu takú zbierku, aby nám ľudia pomohli, aby sme nezostali stáť, aby sme mohli zaplatiť odborné práce," hovorí J. Blaho.

"Mnohé časti sú už opravené, mnohé ale nie. Čakajú nás tu práce na desať, možno viac rokov, o hrad sa bude treba starať aj v budúcnosti, bude potrebovať niekoho, kto ho bude mať rád a obetuje mu časť života. Pretože toto nie je sranda, opravovať hrad, my sme do toho išli s tým, že pamiatkam budeme s deťmi pomáhať v rámci víkendov, ale keďže to vyšlo tak, že tých ľudí sme veľa nenašli, zostali sme tu a venujeme hradu všetok voľný čas, lebo nám na tomto mieste veľmi záleží," pokračuje.

Keď Blahovci so záchranou hradu Hrušov začínali, nadchli preto aj svojich žiakov. "Tie deti mali vtedy 11, 12 rokov. Dnes už majú po tridsiatke a prichádzajú stále na výlety, ale sú tu aj žiaci, ktorí tu zostali aj ako dospeláci, vyštudovali, či počas vysokej školy sem prídu. Chodia aj naši bývalí žiaci, ktorí študujú v Anglicku, ich rodičia sa vracajú na leto na niekoľko dní pomôcť. Stále sa hlásia k nám a o to je to cennejšie."

Keď sa Jozefa Blahu spýtate, čo najcennejšie a najkrajšie našli na hrade odpovie, že hrad. Pretože hrad je to najkrajšie miesto na svete. "Ľudí zaujíma zlato, striebro, diamanty, poklady... Podarilo sa nám nájsť murivá, ktoré nikto nevidel stovky rokov, objavili sme piliere mosta, ktorý viedol na hrad, našli sme renesančný portál brány, čiže nie poklady také aké ľudia čakajú, ale sú to architektúry, ktoré vyrážajú dych," vraví.

Ten priznáva, že mal slzy v očiach, keď pri archeologickom výskume narazil s manželkou a archeológom na prvý pilier, o rok na druhý pilier, keď našli časti brány z obdobia renesancie.

"To bolo niečo neskutočné, akú obrovskú radosť sme vtedy mali. Tešíme sa na to, že sa v budúcnosti urobí kópia tej brány, vráti sa na miesto, most sa obnoví a ľudia už nebudú vchádzať do hradu po lešení, ale budú vchádzať po replike mosta zo 16. storočia. To sú tie najkrajšie veci, ktoré tu človek zažíva. To sú tie naše poklady," uzavrel Jozef.

Okrem Jozefa Blaha a jeho manželky na záchrane hradu pracujú aj dobrovoľníci prevažne z radov bývalých, či terajších žiakov učiteľa dejepisu. Už 17 rokov tu takto maká v pote tváre aj Martin Látečka (27). "Mali sme na základnej škole krúžok a pán Blaho, ktorý ma vyučoval dejepis, tam robil a aj stále robí učiteľa. Keďže som aj s rodičmi chodil po hradoch, prihlásil som sa a zostal som tu už 17 rokov," hovorí Martin.

Ten už 17 rokov obnovuje hrad spolu so svojim bývalým učiteľom dejepisu. "Je to náročné, ale prirástlo mi to tu k srdcu. Aj som si občas povedal, že by som mal prestať, ale keď sa obzriem späť a vidím tú prácu, čo sme tu vykonali, bolo by mi smutno len tak teraz odísť a nechať to tu tak."

Martin Látečka sa vďaka J. Blahovi stal takým nadšencom histórie, že ju aj študuje na vysokej škole. "Ja teraz študujem históriu a predtým som študoval na poľnohospodárskej univerzite, kde som si spravil bakalára. Neskutočne ma baví stredoveká architektúra a v rámci tohto štúdia som využil aj skúsenosti, ktoré som nadobudol tu," uzatvára.

Na hrade trávi prácou prázdniny aj 12-ročný Matúš Németh, ten vraví, že leto, aké zažije tu mu nedá žiaden počítač, alebo kúpalisko. "Na hrade pracujem už dva roky, prišiel som sem ešte ako štvrták v rámci školského výletu," povedal Matúš.

Toho hrad okamžite zaujal. "Keď som prišiel do školy a dozvedel sa, že sa môžeme prihlásiť do krúžku a pomáhať hrad opravovať, tak som sa prihlásil a chcel som pomôcť. Najviac ma na tom baví, že môžem vidieť, ako sa krásne veci z histórie vracajú naspäť do života," hovorí Matúš s tým, že by chcel zrejme aj históriu vyštudovať.

Hrad Hrušov nie je jediný, ktorý si zamilovali dobrovoľníci. Hrad Tematín v Trenčianskom kraji roky opravuje Mojmír Choma. Ten zanechal sľubnú kariéru v Grónsku a doktorandské štúdium na Technickej univerzite v Kodani nedokončil len preto, aby sa mohol celý život venovať oprave hradu.

Každý deň trávi na hrade Beckov aj Peter Pastier, ktorý tu robí riaditeľa a hradu obetuje mu všetok pracovný i voľný čas. Pod jeho rukami hrad vstáva z popola a niekdajšia štandardná zrúcanina sa posunula na úroveň hradov Strečno či Devín.

Počiatky hradu Hrušov nie sú presne známe, ale jeho stavba je datovaná do obdobia po odchode Mongolov. V listinách sa prvý raz spomína v roku 1253, pričom jeho hlavou funkciou bolo strážiť obchodnú cestu spájajúcu Požitavie s Ponitrím. Aj keď sa predpokladalo, že hrad dal postaviť pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky, J. Blaho s dobrovoľníkmi zistili, že hrad je starší a dal ho postaviť Matúšov strýko, keď bol Matúš ešte chlapec.

V polovici 14. storočia hrad často menil majiteľov, v 16. storočí, keď prišla turecká hrozba, ho opevnili, aby zabránili Turkov vyplieniť ho. V roku 1624 sa stali majiteľmi panstva Rákociovci. V roku 1708 ho zapálili a spustošili cisárske vojská generála Heistera. Odvtedy hrad pustol.

Hrad veľmi poškodila aj povesť, podľa ktorej tu Alžbeta Rákociová, manželka grófa Rákociho ukryla rodinné poklady. Na Hrušov preto vtrhlo vojsko a poklad hľadali tak dôkladne, že pri ňom zbúrali skoro všetky jeho múry. Zlato ale nenašli.

Hrad bol aj obľúbeným miestom výletov bývalého československého prezidenta Tomáša Garriqua Masaryka, ktorý často úradoval na Topoľčianskom zámku. Ruinu, ktorá sa rozpadala stabilizovala v rokoch 1928 až 1930 rozsiahla konzervácia. Táto pokroková pamiatkarska akcia sa uskutočnila práve z podnetu prezidenta.

Ministerstvo kultúry je podľa slov hovorkyne Petry Bačinskej dlhodobo zaviazané k podpore a ochrane kultúrneho dedičstva po celom Slovensku. "Aktuálne je v realizácii proces schvaľovania protokolov, ktorý určí rozdelenie finančných prostriedkov pre jednotlivé projekty," potvrdila Bačinská.

"V roku 2024 je výška disponibilných prostriedkov na podprogram Obnova historických parkov a architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave v sume 690 000 eur. Na rok 2025 nie je určená výška disponibilných prostriedkov," doplnila Bačinská.

Podľa Bačinskej, pokiaľ ide o hrad Hrušov, projekt „Výskumy a statické zabezpečenie objektov hradu Hrušov – východný palác I. etapa“ bol zahrnutý do návrhu protokolu na podporu.