Úloha, na ktorú sa podujal exposlanec Hrnko, je mimoriadne náročná. Vedel však, do čoho ide, pretože zrekonštruovať národnú kultúrnu pamiatku nie je jednoduché. Už v minulosti nariadili pamiatkari ešte predchádzajúcemu vlastníkovi, aby zrealizoval výskum, ktorý by objasnil stavebnú históriu kaštieľa a jeho stavebné fázy.

"Pánovi Hrnkovi sme pred začiatkom obnovy nariadili realizáciu reštaurátorského výskumu na fasádach kaštieľa, ktorý mal preskúmať zachované omietky, či sa na nich zachovala maliarska výzdoba," povedal Vladimír Majtan, metodik obnovy pamiatok z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.

Reštaurátorský výskum skutočne priniesol úžasný objav - identifikoval renesančnú maľovanú výzdobu na fasádach. "Predpísali sme aj pamiatkový archeologický výskum, ktorý mal nájsť konkrétnu stopu po zaniknutých častiach kaštieľa," doplnil Majtan.

To však nie je všetko. Hrnko vďaka oprave pamiatky odhalil omnoho viac. Zničený krov z druhej polovice 19. storočia už nahradil novým. Jeho tvar bol navrhnutý práve na základe zachovanej kresby na drevenom tráme okolo roku 1630.

Túto vzácnu kresbu pritom objavili práve pri výskume v podkroví kaštieľa. V krove zase exposlanec našiel druhotne použití stropné trámy. Tie podrobili dendrochronologickej analýze.

Na základe analýzy sa prišlo na to, že stromy, z ktorých boli trámy v krove kresané, zoťali okolo rokov 1633 až 1634. "Opätovne budú použité na trámový strop, kde pôvodne aj boli," upresnil Majtan.

A to stále nie je všetko. Na južnej fasáde kaštieľa sa Hrnkovi podarilo objaviť odtlačky. Na jej základe a tiež na základe archeologického výskumu zistili, že tu kedysi stála zaniknutá arkáda. Dnes poslanec rekonštruuje aj ju. "Obnoví sa tak pôvodný komunikačný systém objektu, ktorý bol nevhodne zmenený v druhej polovici 19. storočia," zdôraznil Majtan.

Okrem toho sa na fasádach kaštieľa reštaurujú aj vzácne nálezy nástennej maľby z prvej a druhej renesančnej stavebnej etapy z konca 16. a začiatku 17. storočia. Tiež sa opravia pôvodné kamenné ostenia okien, portál a ďalšie vzácne detaily objavené počas výskumov.

"Objektu sa tak vracia historická podoba, ktorú mal kaštieľ Kasíno v období renesancie a raného baroka. Pán Hrnko kúpil kaštieľ v čase, keď mu po dlhých desaťročiach bez akejkoľvek údržby už hrozil takmer zánik," skonštatoval V. Majtan.

Podľa neho obnova a reštaurovanie zatiaľ nie sú ani zďaleka skončené, ale už teraz je zjavné, že kaštieľ Kasíno sa stáva popri už zreštaurovanom kostole opäť historickou dominantou Liptovského Jána.

Majtan zároveň doplnil, že Hrnko musí pri rekonštrukcii zachovať historickú stavbu ako celok so všetkými prvkami, ktoré disponujú pamiatkovými hodnotami.

Kaštieľ Kasíno je totiž popri Kostole svätého Jána Krstiteľa najvýznamnejšou pamiatkou v Liptovskom Jáne. Aj Kasíno, rovnako ako ostatné kaštiele a kúrie tu postavili členovia rodu Svätojánskych - Szentiványi.

Najstaršia časť Kasína je neskoro stredoveká a následne bol prestavaný v niekoľkých nasledujúcich renesančných fázach od 16. do 17. storočia. Kaštieľ pritom nikdy neslúžiť šľachte na bývanie, ale postavili ho za účelom, aby sa tu stretávali členovia rodu kvôli svadbám, pohrebom, aj kvôli rozhodovaniu o rodinnom majetku.

O Kasíne sa tiež traduje, že sa sem chodilo panstvo v minulosti zabávať, hrávať hazardné hry či karty, vďaka čomu si vyslúžil aj historický názov. Túto funkciu kaštieľ plnil až do 19. storočia, kedy bol stavebne upravený. Všetky neskoršie úpravy však preň boli prevažne devastačné.

Anton Hrnko, bývalý poslanec národnej rady a zároveň bývalý podpredseda Slovenskej národnej strany je veľký milovník histórie. Nečudo, povolaním je historik.

V roku 2019 prišiel pri strašnej tragédii pri leteckom nešťastí o celú rodinu - manželku, dcéru aj syna. Za peniaze z odškodného, ktoré dostal od leteckej spoločnosti Boening sa rozhodol kúpiť nejakú národnú kultúrnu pamiatku a vrátiť jej život. Vybral si schátraný kaštieľ Kasíno v Liptovskom Jáne.

Budova bola v katastrofálnom stave a navyše musí pri jej rekonštrukcii dodržať všetky pokyny pamiatkarov. Keďže ide okrem iného aj o finančne mimoriadne náročnú úlohu, požiadal Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o grant.

"Vraj na takú významnú kultúrnu pamiatku nemôžem nedostať podporu. Môžem. Teda môžem nedostať," napísal však Hrnko na sociálnej sieti.

Grant mu paradoxne zatrhla samotná ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá si, rovnako ako v minulosti Andrej Hrnko, oblieka stranícke tričko Slovenskej národnej strany.

"Hodnotenia komisie sú dôležitou súčasťou rozhodovacieho procesu, no nie sú jediným kritériom pre prideľovanie dotácií. Ministerka kultúry môže zasiahnuť do rozhodovacieho procesu ohľadom prideľovania dotácií v akomkoľvek rozsahu," vysvetlila hovorkyňa ministerstva Petra Bačinská.

"Zároveň pripomíname, že dotácie z tohto programu nie sú nárokovateľné, je to dobrovoľný príspevok štátu a nikto naň nemá zákonný nárok. Rozhodnutie ministerstva je konečné," uzavrela hovorkyňa.

Neudelenie grantu prekvapilo aj samotných pamiatkarov. "Osobne sa priznám, že sme očakávali, že takýto projekt na takúto obnovu tohto objektu, bez ohľadu na to, kto je vlastníkom, grant dostane. Pretože si to ten objekt zaslúži," uzavrel riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.