Slovenská psychológia prišla o veľkú osobnosť: Zomrel známy televízny expert!

Rodina, kvôli obrovskému žiaľu z jeho neočakavaného skonu i s ohľadom na obmedzenia, ktoré u nás aktuálne panujú, verejnosť neinformovala. Výnimku pre Plus JEDEN DEŇ urobil syn nebohého, Karol Kleinmann ml., ktorý sa rovnako ako jeho otec venuje psychológii. "Náhla smrť otca nás všetkých zaskočila, keďže taký rýchly priebeh choroby sme nečakali. Od testovania, ktoré potvrdilo pozitivitu, náhleho zhoršenia zdravotného stavu a hospitalizácii uplynulo dvanásť dní. Otec zomrel 28. marca vo veku nedožitých sedemdesiatin, pochovaný bude na Martinskom cintoríne v Ružinove," povedal smutne s tým, že ťažko sa mu o tom hovorí. V snahe predstaviť  otca aj tým, ktorí ho poznali len zbežne, poskytol nekrológ, ktorý napísal mladší syn uznávaného psychológa, Tomáš.

Detstvo
Karol  sa narodil Deziderovi a Pavlínke Kleinmannovým na začiatku jesene 1951. Detstvo prežil v Krasňanoch a ako každý správny chlapec sa občas dostal do potyčky na ulici, keď sa diali neprávosti. Ako sa maminka Pavlínka dôkladne a s láskou starala o malého Karolka, aj on sa neskôr rovnako staral o ňu, keď už nevládala. Otec mu bol vzorom, mali spolu veľmi blízky vzťah a vzájomne sa rešpektovali. Často vravel Pavlínke, že bol naňho pyšný.  Karol oboch rodičov nesmierne miloval a činmi to neustále dokazoval. Na svoju sestru Slávku sa pred narodením veľmi tešil a bol pre ňu dobrým bratom, s ktorým vždy vychádzala a vždy jej pomáhal, keď bolo treba. Ako chlapec hrával na harmoniku. V divadle Čin-čin mával s rovesníkmi dokonca vystúpenia, ktoré chodievala sledovať celá rodina.

Školské roky a dospievanie

Bol vynikajúci žiak, samými jednotkami sa mohol pochváliť nielen na základke, ale aj v strednej a vysokej škole. Titul z psychológie získal na Univerzite Komenského. Babina so Slávkou spomínajú, ako svietil index za sklom na kredenci so samými výbornými. Učil sa vždy v tichosti, zamyslene hľadiac do diaľky. Nebol ale len nudným knihomoľom. Všetci, čo Karola poznajú, vedia, že nemohol chýbať nikde, kde bola zábava. V období dospievania miloval čundre, kde spolu s kamarátmi stanovali, varili si a určite zažili mnoho veselých zážitkov.

Vojenčina

Neminula ho ani vojna, kde strávil rok v tankovom prapore. Po štúdiu a vojne išiel po stopách otca a zamestnal na ministerstve vnútra, kde vybudoval základy psychologických testov, ktoré sa používajú dodnes. Vo voľnom čase organizoval Akademický Prešov a Zvolen - amatérske divadelné súbory a divadelné súťaže. Vďaka tomu poznal mnohých známych hercov i muzikantov svojej doby.

Osudová láska

A jedného dňa, v kruhu svojich priateľov, vo vychýrenom študentskom podniku Véčko, spoznal skromné, mladé, blonďavé dievča, do ktorého sa okamžite zamiloval. Maruška ešte nevedela, že s týmto mužom strávi celý svoj dospelý život. Ani on nevedel, aké ťažké bude presvedčiť jej rodičov, že on je pre ňu ten pravý. Zákazy a ultimáty ich však neodradili. Štyri roky trvalo, kým dal dedeček súhlas a mohli sa vziať. V tomto období “natajnačku” trávili čas na povestnej hájenke, kde Karol okrem dobrého guláša a zábavy "pečoval" o okolitý les ako poľovník. S láskou a úsmevom spomíname na video, kde uteká pred divou svinkou, z ktorej si predtým slovne uťahoval.

Synovia

Po svadbe prišli na svet dvaja synovia, starší Kajko a mladší Tomáško. Oboch synov s Maruškou dobre vychovali a nasmerovali tak, že sa vo svete určite nestratia. Kajko išiel v otcových stopách psychológa no a Tomáško... ten v zásade tiež, len zamenil divadelné hry za tie digitálne. A aj keď sa im vždy priamo hanbil povedať, že je na nich hrdý, cez steny domu bolo často počuť, ako sa nimi pred kamarátmi chváli.

Postav dom...

O Karolovi bolo známe, že jeho Opus Magnum ( vrcholné dielo - poznámka redakcie) bola vždy jeho rodina. Zhmotnením tohto diela v realite mal byť dom v Rači. V 90-tých rokoch preto začal podnikať a svoj sen postupne kúsok po kúsku budovať. Vybudoval najväčšie psychologické centrum na Slovensku, stal sa viceprezidentom komory psychológov a v roku 2000 svoj sen o mieste, kde bude tráviť čas so svojou rodinou a priateľmi, zhmotnil. V rodinnom dome v Rači, ktorý postavili s Maruškou sa vždy cítili ľudia príjemne. Stal sa miestom, kde sa pravidelne stretávala rodina, oslavovali sa jubileá, Vianoce aj iné sviatky. Stôl v jedálni bol vždy plný nielen dobrého jedla a pitia, ale aj smiechu a rodinnej pohody. Vždy dbal na to, aby bola família pohromade a celá rodina ho bez pochybnosti považovala za jej hlavu. Ak sa vyskytol problém, vyriešil ho. Ak niekto požiadal o pomoc, pomohol. Bol záchrannou sieťou pre mnohých, ktorým hrozilo, že sa pošmyknú a padnú v neľahkých životných situáciach.

Cestovanie

Po vybudovaní firmy, domu a vychovania svojich detí venoval značnú časť života vzdelaniu. Veľa cestoval, spoznával svet a miesta, o ktorých potom rozprával svojim blízkym. Miesta ako Čína, India, Blízky Východ, nespočet európskych metropol, či ciest za oceán. Okrem príhod z ciest sa delil o svoje znalosti a skúsenosti na Slovenskej zdravotníckej univerzite, kde vyučoval psychológiu. Organizoval medzinárodné konferencie a podujatia v oblasti dopravnej psychológie. Častokrát ho oslovovali novinári, aby sa vyjadril na témy spojené s psychológiou, písal vedecké články, posudky a množstvo ďalších dokumentov, ktorými chcel posúvať svoje znalosti ostatným.

Náhly odchod

Karol nás opustil večer 28. 3. 2021. Jeho život vyhasol po boji so smrteľným vírusom. Hoci nestihol dopísať svoju knihu, na ktorej dlhšie pracoval, zanechal odkaz nám všetkým, ktorí sme ho poznali. Odkaz dôležitosti rodiny a lásky, odkaz pracovitosti a vytrvalosti, odkaz dobrého srdca a pomoci ostatným, odkaz vzdelania a objavovania krásy sveta. Milý Karol, hoci sme v obrovskom zármutku z tvojej náhlej straty, sme poctení, že si mohol byť súčasťou nášho života. Nikdy na teba nezabudneme, Tvoja milovaná rodina.