Rodina, kvôli obrovskému žiaľu z jeho neočakavaného skonu i s ohľadom na obmedzenia, ktoré u nás aktuálne panujú, verejnosť neinformovala. Výnimku pre Plus JEDEN DEŇ urobil syn nebohého, Karol Kleinmann ml., ktorý sa rovnako ako jeho otec venuje psychológii. "Náhla smrť otca nás všetkých zaskočila, keďže taký rýchly priebeh choroby sme nečakali. Od testovania, ktoré potvrdilo pozitivitu, náhleho zhoršenia zdravotného stavu a hospitalizácii uplynulo dvanásť dní. Otec zomrel 28. marca vo veku nedožitých sedemdesiatin, pochovaný bude na Martinskom cintoríne v Ružinove," povedal smutne s tým, že ťažko sa mu o tom hovorí. V snahe predstaviť  otca aj tým, ktorí ho poznali len zbežne, poskytol nekrológ, ktorý napísal mladší syn uznávaného psychológa, Tomáš.

Nekrológ

Detstvo
Karol  sa narodil Deziderovi a Pavlínke Kleinmannovým na začiatku jesene 1951. Detstvo prežil v Krasňanoch a ako každý správny chlapec sa občas dostal do potyčky na ulici, keď sa diali neprávosti. Ako sa maminka Pavlínka dôkladne a s láskou starala o malého Karolka, aj on sa neskôr rovnako staral o ňu, keď už nevládala. Otec mu bol vzorom, mali spolu veľmi blízky vzťah a vzájomne sa rešpektovali. Často vravel Pavlínke, že bol naňho pyšný.  Karol oboch rodičov nesmierne miloval a činmi to neustále dokazoval. Na svoju sestru Slávku sa pred narodením veľmi tešil a bol pre ňu dobrým bratom, s ktorým vždy vychádzala a vždy jej pomáhal, keď bolo treba. Ako chlapec hrával na harmoniku. V divadle Čin-čin mával s rovesníkmi dokonca vystúpenia, ktoré chodievala sledovať celá rodina.

Školské roky a dospievanie

Bol vynikajúci žiak, samými jednotkami sa mohol pochváliť nielen na základke, ale aj v strednej a vysokej škole. Titul z psychológie získal na Univerzite Komenského. Babina so Slávkou spomínajú, ako svietil index za sklom na kredenci so samými výbornými. Učil sa vždy v tichosti, zamyslene hľadiac do diaľky. Nebol ale len nudným knihomoľom. Všetci, čo Karola poznajú, vedia, že nemohol chýbať nikde, kde bola zábava. V období dospievania miloval čundre, kde spolu s kamarátmi stanovali, varili si a určite zažili mnoho veselých zážitkov.

Vojenčina

Neminula ho ani vojna, kde strávil rok v tankovom prapore. Po štúdiu a vojne išiel po stopách otca a zamestnal na ministerstve vnútra, kde vybudoval základy psychologických testov, ktoré sa používajú dodnes. Vo voľnom čase organizoval Akademický Prešov a Zvolen - amatérske divadelné súbory a divadelné súťaže. Vďaka tomu poznal mnohých známych hercov i muzikantov svojej doby.

O osudovej láske i rodine čítajte TU ►►►►►