Najviac borovicových lesov máme na&nbsp;Záhorí. Nevyrástli prirodzene, v&nbsp;minulosti ich tu vo veľkom vysádzali. Nikto však nerátal so zmenou klímy. A&nbsp;práve tá je najviac zodpovedná za&nbsp;problémy. „Primárna príčina zhoršeného stavu borovíc je dlhodobý nedostatok zrážok,“ vysvetlil vedúci odboru komunikácie Lesov SR Pavel Machava. S&nbsp;tým súvisí aj pokles hladiny podzemnej vody, pre ktorý si stromy nevedia udržať vlahu.

„Oslabené borovice napáda podkôrny hmyz, ktorý ich už úplne zničí,“ objasnil Machava. Podľa klimatológa Pavla Faška sa u&nbsp;nás mení aj to, ako prší. „Je menej veľkopriestorových zrážok. Väčší podiel letných zrážok je z&nbsp;búrok. Vzniká pravidelne sucho a&nbsp;suché prostredie sa rýchlejšie prehrieva,“ hovorí. Lesy SR chcú nepriaznivý stav zvrátiť a monitorujú rast rôznych druhov borovíc na&nbsp;Záhorí.

„Chceme vybrať vhodné druhy stromov, ktoré budú životaschopné v&nbsp;zmenených klimatických podmienkach,“ dodal Machava. Stromy napadnuté podkôrnym hmyzom vyrubujú, aby zabránili ďalšej nákaze. Problematický stav borovicových lesov na&nbsp;Záhorí však nie je novinkou. Podľa Dušana Valachoviča, šéfa Správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, sa prvé príznaky sucha, ktoré problém spôsobilo, začali prejavovať už v&nbsp;roku 2003.

Je vôbec možné ho vyriešiť? „Pri narastajúcej absencii vody si neviem predstaviť efektívny boj,“ varuje Valachovič. Je pravda, že ako prvé začali vysychať borovice, ktoré sú náročnejšie na vlahu. Takže keď je málo vody, ich porasty miznú. Problém s&nbsp;vysychaním stromov na&nbsp;Záhorí potvrdzuje aj správa Lesníckej ochranárskej služby v&nbsp;správe za&nbsp;rok 2017.

„Borovica lesná je v&nbsp;súčasnosti po&nbsp;smreku druhou najohrozenejšou ihličnatou drevinou. V&nbsp;najbližšej budúcnosti očakávame pretrvávanie problémov v&nbsp;borovicových porastoch,“ varuje správa. Nedostatok vlahy už spôsobuje aj vysychanie odolnejších smrekových lesov. Poškodil ich podkôrny a drevokazný hmyz i poveternostné podmienky: vietor, sucho, horúčavy, mráz či sneh.

Názory na spôsob, ako zachrániť naše lesy, sa rôznia. Podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej môže za úbytok lesov na Slovensku zmena klímy. Tvrdí, že veľké množstvo porastov, najmä smrekových, nedokáže odolávať náporu veterných smrští, sucha či nevídanému rozmachu škodcov.

Napriek tomu však ministerka nesúhlasí s obmedzením ťažby dreva a výrubu stromov, teda s dočasnou ťažobnou uzáverou v lesoch, ktorú navrhlo Lesoochranárske zoskupenie Vlk.&nbsp; „Ak nebudeme robiť nič, škody budú omnoho väčšie. Nerobiť nič znamená, že naše lesy budú ubúdať ešte väčším tempom. Potrebujeme sadiť, nie sedieť so založenými rukami,“ vyhlásila Matečná prostredníctvom hovorcu agrorezortu Michala Feika.

Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč oponuje, že situácia v&nbsp;lesoch je extrémne zlá, a&nbsp;preto si vyžaduje extrémne riešenie. „Treba vyhlásiť dočasnú uzáveru na&nbsp;ťažbu dreva, aby sa získal čas na&nbsp;zavedenie systémového poriadku, čo sa týka ťažby, kontroly a&nbsp;aj predaja dreva,“ povedal. „Za&nbsp;10 rokov zmizlo na&nbsp;Slovensku 700 štvorcových kilometrov lesa, čo je približne rozloha Nízkych Tatier,“ upozornil.

„Stále sa hovorí, že treba zadržať vodu v krajine. Práve les je prostriedkom, ktorý toto podporuje a zároveň bráni, aby sa krajina rýchlo vysušovala. Pokiaľ les nemáme, tak vysušovanie pokračuje o to rýchlejšie,“ dodal klimatológ Faško.

Na&nbsp;deficit zrážok a&nbsp;narastajúce sucho upozorňuje aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Na&nbsp;konci tretieho júlového týždňa zaznamenali extrémne pôdne sucho na&nbsp;viac ako 8 percentách plochy územia Slovenska.

Na&nbsp;niektorých miestach je relatívne nasýtenie pôdy vodou nižšie ako 10 %. Negatívna bilancia zrážok prevláda od&nbsp;roku 2011. Od&nbsp;roku 2017 deficit zrážok narastá, dôsledkom čoho sú dočasne vysychajúce korytá niektorých menších vodných tokov, pokles hladín podzemnej vody a&nbsp;pokles výdatnosti väčšiny prameňov.

Kunc z Národného lesníckeho centra vo Zvolene

Vplývajú na&nbsp;vysychanie lesov klimatické zmeny?

Áno, klimatické zmeny predisponujú lesné porasty pre napádanie sekundárnymi škodlivými činiteľmi - stromy sa dostávajú mimo svoje optimum, a tak ľahšie podľahnú škodcom. Napríklad podkôrny hmyz ľahšie zvláda nepriaznivé zimné podmienky, navyše teplota počas ostatných ročných období urýchľuje jeho vývoj, čím sa zvyšuje počet generácií za vegetačnú sezónu. A čím viac chrobákov, tým sú škody väčšie.

Situácia je vážna, najmä pre smrek a borovicu. Najviac sú odumieraním lesov zasiahnuté Kysuce, Orava, Tatry, Horehronie, Gemer, Turiec, Spiš a Záhorie.

Lesné dreviny sa pestujú sto a viac rokov, z tohto hľadiska je nastavené aj ich obnovovanie. Takže každých 10 rokov sa obnoví 1/10 výmery lesov. Preto je dôležité spomaliť odumieranie stromov, ale koncepčne pre celú lesnú krajinu. Nezabránime oslabeniu porastov klimatickými zmenami, dá sa však obmedziť šírenie sekundárnych činiteľov.

Ako je to so spracovaním dreva zo suchých lesov?  

Suchý strom nepredstavuje také riziko pre ostatné zdravé stromy ako strom čerstvo zlomený, vyvrátený alebo aj bez poškodenia, ale už naletený podkôrnym hmyzom. Ak sa takéto stromy z porastov nevyvezú mimo lesa včas, tak sa podkôrny hmyz na nich namnoží, a keď je chrobákov veľa, napádajú i nepoškodené stromy.

Klimatické zmeny nám ZABÍJAJÚ lesy: Smutný POHĽAD na borovice a smreky na Slovensku!