Astrobiologička Michaela Musilová: Bude ona prvým človekom na Marse?

Michaela Musilová patrí k najznámejším Slovákom. Viedla úspešné expedície a misie, naposledy napríklad simulovanú vesmírnu misiu s para-astronautom. Bola v najväčšej ženskej vedeckej expedícii na Antarktíde. Ako jedna z mála ľudí má za sebou výskum na všetkých svetadieloch. Vlani ju zavŕšila expedíciou na najvyššiu horu Južnej Ameriky – Aconcaguu v rámci svojho vedecko-vzdelávacieho projektu Astro Koruna Zeme.

K tomu všetkému nadviazala spoluprácu so slovenskou spoločnosťou Space scAvengers, ktorá prišla s revolučnou technológiou na vyčistenie obežnej dráhe Zeme od odpadu.

To, čo dokázala Michaela Musilová, je naozaj obdivuhodné! My sme sa jej pýtali nielen na prácu, ale aj na súkromie, lásku a aj na politiku.

Máte za sebou expedíciu s telesne hendikepovaným účastníkom, čo zaujímavé ste počas nej zistili?

Zistili sme, že aj ľudia s takýmto postihnutím sú schopní byť súčasťou misie. Sú veľkým prínosom, i keď hendikep ich síce nejakým spôsobom spomalí, keď si napríklad obliekame skafander. Dokonca sme trénovali, aké by to bolo, keby sme mali na misii slepého astronauta. Našli sme aj napriek tomu spôsoby, ako robiť výskum a rôzne iné aktivity. Bolo to veľmi povzbudzujúce pre budúce misie, pretože vieme spraviť vesmír prístupnejším, a tiež sa vieme pripraviť aj na prípad, keby sa niečo nepredvídateľné stalo počas skutočnej vesmírnej misie a mali tam aspoň jedného člena, kvôli zraneniu, s nejakým postihnutím.

Neobmedzoval vás práve počas tejto expedície takýto hendikep?

Mali sme člena posádky, ktorému chýbala časť nohy, no napriek tomu sme vedeli sfunkčniť aj skafander, aby sa pohyboval. Počas misie na Medzinárodnej vesmírnej stanici, kde nie je gravitácia, by telesný hendikep nebol problém. Keby sme však išli na Mesiac a Mars, kde je nejaká gravitácia, síce len čiastočná v porovnaní so Zemou, tak tam by to mohol byť väčší problém, a na to sa teraz snažíme pripraviť.

Na jednej strane absolvujete simulované expedície na Mars a na druhej strane výstupy na najvyššie hory sveta. Je niektorá oblasť ťažšia, alebo sa to ani nedá porovnať? Ktoré oblasti vás najviac zaskočili a potrápili?

Tak sú určite porovnateľné v tom zmysle, že človek ide do extrémneho prostredia. Či už uzavretý niekde na sopke, kde musí žiť v podmienkach ako na Marse alebo do prostredia, kde sú naozaj extrémne podmienky ako počasie, ktoré sú skutočne nebezpečné. Tiež ide o veľmi malý tím ľudí, s ktorými človek musí fungovať, musí vedieť čeliť rôznym problémom a vedieť prekonávať stresy, a napriek tomu spolu vychádzať.

V oboch prípadoch môžeme so sebou zobrať len malé množstvo vecí, takže musíme vedieť prežiť aj s tým minimom, čo máme, aj keď nastanú nejaké nepredvídateľné problémy. Najväčší rozdiel je v tom, že počas extrémnych expedícií je človek vystavený prírodným živlom, a je tam väčšia šanca, že niečo zlé by sa mohlo stať. Stanice počas simulovaných misií sú však vybudované tak, aby boli čo najbezpečnejšie.

Napríklad na Havaji, kde som viedla misie, je aktívna sopka a mohlo sa stať, že bude nejaké zemetrasenie, a to mohlo spôsobiť problémy, no to je omnoho menšia šanca. Počas skutočných expedícií a simulácií ma našťastie zatiaľ nič neprekvapilo. Skôr som bola milo prekvapená, že po fyzickej stránke mi to nerobilo žiadne problémy. Predsa len, nie som človek, ktorý sa tomu venuje celý život, len niekoľko rokov, takže je to také povzbudzujúce, preto dúfam, že aj ďalšie expedície sa podaria.

Máte recept na ponorkovú chorobu? Ako prežiť zatvorenie na tak malom priestore dlhší čas s tými istými ľuďmi?

Snažiť sa byť empatický a naozaj sa pokúsiť pochopiť, že každá osoba prežíva túto situáciu iným spôsobom. Dobrá komunikácia - vedieť sa porozprávať o osobných problémoch, ale aj navzájom, pretože veľakrát ľudia držia nejaké problémy v sebe, a potom to občas vybuchne. To spôsobuje tie najväčšie problémy počas týchto misií, a potom aj ponorkovú chorobu. Empatia, dobrá komunikácia a trpezlivosť sú tie hlavné recepty.

Každého zaujíma, ako je to na misii s láskou a aj so sexom. Vie si dvojica nájsť čas pre seba v súkromí?

Hlavnou zásadou je, že sa posádka, než tá misia začne, dopredu dohodne, ako bude riešiť také situácie, čiže vytvoríme určité pravidlá. Ak nastanú nejaké iskričky, tak to môžu riešiť, ale v súkromí, aby ich nebolo vidno. Iní zase chcú, aby bolo tolerované držanie sa za ruku, prípadne pobozkanie. A niektorí vyslovene nechcú nič.

Ak je to krátkodobá misia, tak sa to dá, ale pri niekoľkomesačných misiách to je už nerealistické. Preto povzbudzujeme posádky, aby si vytvorili rozumné pravidlá. Je to veľmi častá záležitosť, lebo vždy tam nastane nejaká chémia. Pred tým, ako som sa stala riaditeľkou stanice, nastali prípady, kedy sa ľudia nedohodli dopredu, a potom sa tam aj nepekne pohádali.

Vaše povolanie je náročné vo viacerých smeroch. Dá sa skombinovať s manželstvom, deťmi a rodinou?

Rozmýšľala som už nad tým. Dá sa, len je to náročné a hlavne je dôležité nájsť partnera, ktorý má pochopenie pre to, čo ten druhý robí. Našťastie sa dajú takí nájsť a bez toho by to teda nešlo.

Je niečo, kvôli čomu by ste zanechali doterajšiu prácu?

Určite, keby sa v mojej rodine alebo deťom niečo vážne stalo, tak vtedy by som dala svoju prácu bokom, aby som im pomohla.

Sú vaši rodičia spokojní s tým, akú profesiu a aký spôsob života ste si vybrali?

Je to pre nich náročné a museli si na to zvyknúť. Teraz už berú ďalšie expedície ako samozrejmosť. Vedia, že sa na všetko dôkladne pripravujem a robím všetko pre to, aby to bolo bezpečné a aj prínosné. Keď som začínala, tak sa obávali, že "čo som si to vymyslela, ako to dopadne," ale vždy keď sa mi to nejakým spôsobom podarilo, tak ich to upokojilo a uistilo, že snáď všetko bude v poriadku.

Ak by mladí chceli ísť vo vašich šľapajach, čo by ste im odporučili? Čo majú robiť, čomu sa majú venovať, na čo sa zamerať?

Ísť do vesmírneho sektoru je náročné, takže na začiatku sa netreba nechať odradiť a spojiť sily s rôznymi ľuďmi. Treba sa zamerať na viac než jeden vedecký odbor, pretože čím je človek všestrannejší, tým sa tu vie viac uplatniť. Takže ja ako astrobiologička sa venujem biológii a geológii, technike, a trochu aj astronómii. Toto mi veľmi pomáha pri medzinárodnej spolupráci a môžem viesť rôzne druhy misií, pretože nie som úzko špecializovaná.

Pohybujete sa vo svete, medzi ľuďmi rôznych národností. Poznajú Slovensko? A ako hodnotia krajinu a ľudí?

Predtým než ma ľudia stretnú, väčšina z nich nepozná Slovensko. V Európe si nás mýlia so Slovinskom. V Amerike stále myslia na Československo. Staršej generácii ešte nedošlo, že už sme teraz inou krajinou. Takže rada im vždy o našej krajine poviem. Ak však nejakí ľudia už stretli Slovákov, tak väčšinou hovoria, že sú veľmi šikovní a snaživí.

Ak by vás vybrala súkromná agentúra na prvú marťanskú misiu, išli by ste?

Záležalo by to od toho, o akú agentúru, či firmu by išlo, pretože sú niektoré, ktoré chcú byť prvými na Marse, ale nedávajú si pozor, či je technika i vedecké stránky pokryté tak, ako majú byť. Záležalo by to od podmienok. Ja nemám za potrebu ísť na Mars, aby som tam bola prvou, a popritom zomrieť po ceste. Ak by však išlo o organizáciu, ktorá si dala na všetkom záležať, tak by som rada išla.

Vedeli by ste si predstaviť tam už zostať, že by ste sa už nemohli vrátiť na Zem, ale organizovali by ste tam celú marťanskú misiu pre ďalších astronautov, ktorí tam za vami prídu?

Zatiaľ to vyzerá tak, že prvé misie na Mars budú pravdepodobne spiatočné. Považuje sa za neetické ísť jednosmerne na Mars, ale teoreticky, možno na staré kolená, by som tam išla jednosmerne. Ak by som tým mohla ľudstvu dopomôcť, aby tam mohlo dlhodobo existovať a na Zemi by som už nemala čo stratiť, a tak pomôcť ďalším generáciám.

Prečo vás začal fascinovať Mars?

Mars ma začal fascinovať ešte ako malú, lebo je to planéta, kde stále dúfam, a je nádej, že by sme mohli pod povrchom nájsť nejaký život. Na iných planétach je omnoho menšia pravdepodobnosť, že by tam život bol. Mars je oveľa bližšie, čo sa týka nejakých budúcich ľudských misií, a tiež dúfam, že by som aj ja mohla byť ich súčasťou.

Van Allenove pásy (pozn. rozprestierajú sa od výšky zhruba 400 km nad zemským povrchom do vzdialenosti asi 50 000 km, kde je veľmi silná radiácia) sú vraj pre ľudí neprekonateľné. Niektorí si totiž myslia, že sa cez ne žiadna ľudská misia nemohla dostať, pretože by ich tá radiácia zabila. Čo si o tom myslíte vy?

Tak konšpiračné teórie (smiech). Dajú sa vyvinúť technológie, ktoré dokážu ľudí ochrániť. Samozrejme pri misiách na Mesiac, vtedy ešte neboli skafandre tak vyvinuté, aby astronautov dokonale ochránili, no na niekoľkodňové misie to postačovalo. Ak sa však bavíme o dlhodobých misiách – ísť na Mesiac, tam nejaký čas pobudnúť a pokračovať na Mars, tak tam už naozaj budeme potrebovať mnoho odolnejšie skafandre, čo sa týka žiarenia i mikrometeoritov. Bolo to však aj v minulosti možné.

Bude sa váš film Hakuna Matata Kilimanjaro, ktorý bol natočený počas prvej expedície projektu Astro Koruna Zeme v roku 2022, keď váš tím úspešne vyliezol na Kilimandžáro – najvyšší vrchol Afriky, vysielať aj v kine alebo televízii?

Zatiaľ to bolo premietané len na popularizačných eventoch, v kinách ešte nie. A v televízii to bolo v rámci jednej relácie o slovenských filmoch. Chcem to však postupne zverejniť aj na YouTube, aby to bolo prístupné každému po celom svete, len ešte na tom pracujem.

USA na Mesiaci naposledy pristáli v roku 1972 v rámci misie Apollo 17. Sledujete misiu IM-1 pod vedením súkromnej spoločnosti The Intuitive, ktorá nedávno úspešne pristála na Mesiaci?

Sledujem to trošku, ale úprimne je teraz tých súkromných misií celkom dosť a štartov je veľa, čo je skvelá vec, pretože sa konečne posúvame vpred, ale nesledujem to nejako veľmi detailne. Držím palce, aby sa to podarilo.

Ako na vás zapôsobil slávny režisér James Cameron, keď ste sa s ním stretli? Vedel o tom, že ste nádejná marsonautka?

Povedala sa mu to. Bolo to skvelé stretnutie, pretože jeho film Mimozemšťania z hlbín ma inšpiroval ešte ako pätnásťročnú, a potom ani nie o šesť rokov na to som už pracovala pre NASA a študovala na škole, s ktorou on spolupracoval. Veľmi na neho zapôsobilo, že práve jeho práca ma takýmto spôsobom inšpirovala, že aj vďaka nemu som tam s ním stála. Mali sme veľmi príjemný rozhovor o tomto filme, ako ho natáčali, lebo tiež mali spoluprácu s astrobiológmi. Vysvetlila som mu, že to je moja veľká ambícia venovať sa vesmírnemu výskumu a hľadať „mimozemšťanov“. Povedal, že mi drží palce.

Kde sa teraz najbližšie chystáte?

Najbližšie ma čaká expedícia na Denali - najvyšší vrchol Severnej Ameriky, a potom Vinson Massif, najvyšší vrchol Antarktídy. Na Denali idem v máji tohto roku.

Sledujte domácu politiku? Idú prezidentské voľby, budete niekoho voliť? Kto je váš favorit?

No neviem či by som to mala verejne hovoriť (smiech), ale sledujem a budem voliť, lebo vtedy akurát budem na Slovensku. Považujem to za veľmi dôležité, aby každý išiel voliť. Dosť aj osud našej krajiny závisí do určitej miery aj od toho, ako dopadnú tieto voľby. Odporúčam, aby si ľudia naozaj dobre rozmysleli koho idú voliť, i to, čo kandidáti sľubujú je realistické, a či je to dôveryhodná osoba, ktorá si zaslúži ich hlas.

Ak chcete Michaelu Musilovú podporiť, môžete prispieť 2% na jej občianske združenie Michaela Musilová o.z. alebo priamo sem. Informácie o oboch nájdete tu.