FOTO Vo vesmíre tiká hrozba: Obyvateľov Zeme zachraňujú traja Slováci!

Prečo je vôbec kozmický odpad veľkým problémom? Málokto vie o tom, že na obežnej dráhe Zeme je nejaký odpad. Za 66 rokov, kedy sa prvým kozmickým odpadom stal 28-metrový stupeň sovietskej rakety R-7, ktorý v roku 1957 vyniesol prvú umelú družicu Sputnik 1, sa okolo našej planéty nahromadili tony odpadu. 

V súčasnosti je na orbite Zeme viac ako 35-tisíc objektov väčších ako 10 cm, no odhaduje sa, že tých menších od jedného centimetra je už takmer milión, a menších ako jeden centimeter tvorí podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) až 128 miliónov úlomkov. 

Kozmický odpad, ktorý je stovky kilometrov nad našimi hlavami, bežných ľudí asi ani veľmi netrápi, ak sa ich to bytostne netýka. Ak by sa však ich vzájomnými zrážkami spustila reťazová reakcia, viedlo by to k takému enormnému nárastu trosiek, ktorý by úplne znemožnil vypúšťať do vesmíru ďalšie satelity. Ľudské aktivity v kozmickom priestore by tak boli prerušené na niekoľko generácií. Obrovský nárast odpadu by mohol ohroziť aj obyvateľov Zeme, keby začali väčšie kusy  nekontrolovateľne padať na našu planétu. 

Akýkoľvek úlomok, aj ten najmenší, môže vesmírom letieť rýchlosťou až do 30-tisíc kilometrov za hodinu. Dokážu tak na funkčných satelitoch narobiť veľké škody. Ohrození sú samozrejme aj astronauti, ktorí sa pohybujú v blízkosti vesmírnej stanice, ak na nej robia malé opravy. Akýkoľvek malý úlomok by mohol mať tragické následky. 

S revolučnou technológiou na vyčistenie obežnej dráhe Zeme od odpadu prišli traja Slováci - Tomáš Balog (37), Michal Mlatiček (39) a Marek Gebura (39). Svoju spoločnosť Space scAvengers založili v roku 2021. Motivoval ich práve jeden z viacerých globálnych problémov - vesmírny odpad.

Generálneho riaditeľa Space scAvengers Tomáša Baloga sme preto oslovili aj my, pretože nás zaujímalo, s akým nápadom prišli oni a ako sa líši od technológií, na ktorých pracujú iné spoločnosti. "Základom je tzv. multi-agentový systém, čo znamená, že máme viacero menších satelitov, ktoré sa v stotine sekundy pevne privaria na vesmírny odpad, autonómne sa skoordinujú a spoločne ho prenesú na iné miesto, napríklad do atmosféry, kde objekt zhorí," prezradil nám. 

Vysvetlil nám to na jednoduchom príklade z prírody: "Dalo by sa to prirovnať k mravcom, kedy niekoľko mravcov chytí omrvinku a po „vzájomnej dohode a bez slov“ vedia, že ju majú spoločne preniesť do mraveniska." Základom je spoločná práca desiatich až dvanástich satelitov, ktorá však nebude koordinovaná zo Zeme, čo by bolo veľmi náročné, ale bude pri tom použitá umelá inteligencia. "Vesmírni agenti", teda malé satelity s hmotnosťou približne 100 kilogramov, sa tak budú rozhodovať samostatne, ako sa na objekt prichytiť a pomocou vlastných motorov ho odtiahnuť. 

Momentálne slovenskí avengeri vyvíjajú ovládací softvér. Potom v spolupráci s ďalšími firmami vytvoria prvý prototyp, ktorý bude pri inej vesmírnej misii ESA súčasťou nákladu. Tak sa dostane do vesmíru, kde bude na vopred určenom nefunkčnom satelite testovaný. To však nebude skôr ako po roku 2030, informoval nás Tomáš Balog.

"Momentálne sa pri vývoji technológie zameriavame len na vesmírny odpad, ktorý má aspoň sto kilogramov, pretože to je na otestovanie prototypu najjednoduchšie," povedal nám. Zaujímalo nás i to, ako sa bude uchytený kozmický odpad likvidovať. 

"Hlavnou myšlienkou je mať takzvanú smetiarsku orbitu (teda obežnú dráhu), kde sa budú kusy odpadu zhromažďovať, aby neohrozovali funkčné satelity. Druhou možnosťou je riadený pád do atmosféry, kde úplne zhoria." A treťou je ich prvotná vízia - vybudovanie recyklačnej stanice priamo vo vesmíre. "Tam by sa kozmický odpad spracovával na ďalšie produkty, a mohol sa potom použiť pri ďalších vesmírnych misiách," predstavil nám nápad Tomáš Balog. 

Zaujímavým riešením by podľa Baloga bolo aj to, keby kozmický odpad padal na Mesiac, keďže sa v súčasnosti pripravujú rôzne misie a osídľovanie Mesiaca. "Tým, že by tam odpad padal do určitých oblastí, vytvorilo by sa akési mesačné smetisko, z ktorého by potom astronauti mohli jednoduchšie v mesačnej gravitácii vyrábať produkty, ktoré by potrebovali."