MEDVEDICA s mladými sa kúpala, on zatiaľ FOTIL 30 metrov od nich

Robert Greschner zažil mnohokrát tak blízke stretnutie so statným macom, že sa ho takmer mohol dotknúť. Pri takýchto stretnutiach zažíva adrenalín, strach, ale aj radosť. Fotiť chodí do hlbokého lesa neďaleko obce Kľačno. "Je to mimo obec, možno zo štyri kilometre nad obcou. Chodievam tam ešte dvadsať minút pešo," hovorí fotograf s tým, že presné miesto neprezradí, aby sa tam nenahrnuli ľudia a nechodili medvede vyrušovať.

Zbraň Greschner so sebou nenosí, má však sprej na medvede. "Či by pomohol, to netuším. Je tam ale vysoké riziko stretu s medveďom. Sú tam húštiny a človek nikdy nevie, odkiaľ maco vybehne," hovorí Robert Greschner, ktorý sa venuje foteniu prírody, zvierat a vtákov približne štyri roky.

Jeho najobľúbenejším objektom na fotenie je pritom naša najväčšia šelma. "V poslednej dobe ma začali fascinovať medvede. Posledného pol roka som na toto miesto začal chodiť intenzívnejšie. To už vidím, kde je trus, rozhrabané mraveniská, osie hniezda. Už podľa toho viem, kde sa medvede nachádzajú. Vidím ich mnohokrát, ale nie vždy sa mi ich aj podarí odfotiť, pretože to nie je také jednoduché," hovorí fotograf.

Ten dopĺňa, že má s medveďmi rôzne zážitky. Raz behala okolo neho medvedica vo vzdialenosti 15 až 20 metrov. "Rozhodne mi nebolo všetko jedno. Keď som fotil medvede kúpajúce sa v jazierku, bol som od nich vzdialený tak do tridsať metrov," hovorí Greschner.

Nezabudne na zážitok z konca zimy, keď zbadal tri medvede 30 metrov od neho. "Šiel som pomaly za nimi a pozerám, medvede idú oproti mne. Tak som sa skryl a prešli tak v dvadsať metrovej vzdialenosti. Tak to som mal taký tep, na infarkt. Ale chodím tam často a ešte sa mi nestalo, že by na mňa nejaký zaútočil. To ho musíte prekvapiť, musí sa cítiť v ohrození," myslí si fotograf.

Podľa jeho odhadu žije v okolí tohto miesta minimálne 10 medveďov, medzi nimi aj medvedica s dvoma a jedna s tromi mladými. Greschner vraví, že na medvede, ktoré sa kúpu v jazierku čakal päť hodín. Niekedy je tak fotenie dlhým čakaním, inokedy ide o bleskovú prácu. "Predtým sa mi však podarilo medveďov odfotiť za dvadsať minút," hovorí fotograf.

Podľa Jaroslava Slašťana zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého, medveď ako naša najväčšia šelma, nemá v dospelosti prirodzeného predátora. "Jeho početnosť dnes znižuje len dopravná mortalita, pytliactvo, infanticída, teda zabíjanie mláďat dospelým jedincom vlastného druhu, usmrtenie vo vzájomných súbojoch, či prirodzené úhyny spôsobené starobou a chorobami," hovorí Slašťan.

Početnosť medvedej populácie tak podľa neho narastá, čo spôsobuje, že hlavne mladšie jedince osídľujú aj územia, kde sa šelma predtým nevyskytovala. "Dôležitým a nezanedbateľným faktorom je aj zvyšovanie počtu návštevníkov, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu, akým je šport, voľnočasové aktivity, zber rastlín, plodov, húb pohybujú v prostredí, kde sa medvede vyskytujú. A potom je celkom logické, že čím viac medveďov sa v území vyskytuje a zvýši sa počet ľudí, ktorí do tohto územia vstupujú, je väčší predpoklad, že stretov - aj tých nebezpečných, ktoré končia útokom a zranením človeka, bude pribúdať," upozorňuje Slašťan.

Dodáva, že v rámci Trenčianskeho kraja je zaznamenaný najväčší výskyt medveďa hnedého práve v okolí Prievidze. "Tu je zatiaľ v tomto roku najviac napadnutí človeka medveďom, ale aj najviac škôd, ktoré medveď spôsobil," uzavrel Slašťan.