Profesor Krčméry dvíha varovný prst: Viac ako 100-tisíc Slovákov bude čoskoro potrebovať TOTO!

Očakávalo sa, že nová vlna sa objaví až s jeseňou. Prišla už a ak áno, prečo je tu skôr?

- Nová vlna sa ešte nezačala, dochádza len k pozvoľnému pribúdaniu prípadov v dôsledku toho že sme v máji zrušili všetky opatrenia, nielen Slovensko, ale aj časť Európskej únie, aj keď niektoré štáty napr. Španielsko a Portugalsko, zrušili opatrenia až 1. júla. O novej vlne, resp. fokálnych epidémiách v pandémii sa dá hovoriť v Číne a juhovýchodnej Ázii a v UK - v krajinách s vysokou denzitou a mobilitou.

Rastú prípady len u nás alebo v celej Európe?

- U nás rastú ešte najpomalšie v porovnaní so západnou časťou Únie, ale naše údaje sú dosť nevýpovedné, lebo v porovnaní s minulými dvomi rokmi testujeme výrazne menej, prakticky minimálne. Ak by sme testovali tak ako v zime, čiže 20- až 30-tisíc testov denne, respektíve každý s príznakmi by mal aspoň Ag test, ktorý by sa hlásil, odhadujem, že pri súčasnej pozitivite 25 – 40 percent podľa regiónov by sme hlásili 6- až 8-tisíc nových prípadov.

Národ je však unavený a odolnosť duševného zdravia je aj vďaka postcovidovému syndrómu na minime. Takéto údaje by verejnosť nezniesla a prepadla by - ako píše vo svojom stanovisku aj generálny tajomník WHO pred 3 týždňami – panike. Pred plnou pravdou nás chráni nízky počet testov podľa zásady - no news good news.

Kde je situácia najhoršia?

- V juhovýchodnej Ázii, najmä v niektorých mestách v Číne, Severnej Kórei, pravdepodobne aj v niektorých krajinách subsaharskej Afriky, kde sa testuje minimálne, takže nášlapné míny  logicky nevidieť.

Aké varianty sa šíria?

- V juhovýchodnej Ázii najmä tzv. omikron, z fokálnych epidémií v Afrike a juhovýchodnej Ázii prichádzajú nove varianty, ktoré sú našťastie sporadické. U nás sa z finančných a kapacitných i personálnych dôvodov sekvenuje minimálne. Laboratóriá sú personálne poddimenzované a podfinancované, plus po dvoch rokoch niektorých z úradov verejného zdravotníctva, ako aj iných laboratórií pustili na dovolenku, veď ich čaká tvrdá práca na jeseň a v zime.

Diagnostická časť protipandemickej „armády“ je rovnako poddimenzovaná ako terapeutická, verejní zdravotníci a laboratórni diagnostici chýbajú tak, ako chýbajú sestry, záchranári atď. Nehovorím už o lekároch špecialistoch a ambulantných sestrách, ktoré toho času bojujú na dvoch frontoch - rutinná klientela odsunutých, kardiovaskulárnych a onkologických chorôb na jednej a postcovidový syndróm na druhej strane.

Koľko ľudí postihol postcovidový syndróm?

- Odhaduje sa, že v Únii trpí postcovidovým syndrómom päť až pätnásť percent a vo Veľkej Británii až 20 percent tých, čo prekonali covid. Nás preto okrem ďalších vlniek typu „seee breeze“, čiže „morské vlny“, čaká aj tsunami tzv. long covidu. Minimálne 100-tisíc pacientov najbližší rok bude potrebovať ambulantnú neuropsychiatrickú, imunoinfektologickú liečbu, fyzioterapiu, psychológa, veď anxiózne depresívny syndróm je najčastejší príznak prekonaného covidu s následnými poruchami pamäti, únavou, to jest stratou práceschopnosti, až po čiastočnú invaliditu. Dosah prekonaných dvoch vĺn síce teraz v nemocniciach nevidieť, ambulantná sféra však praská vo švíkoch, o ambulanciách infektologicko-imunologických a psychiatrických ani nehovorím.

Kedy sa tento dopad prejaví naplno?

- Koncom roku a budúci rok sa naplno prejaví naplnenie poistných fondov zdravotných a sociálnych poisťovní, čo bude mať, žiaľ, devastačný vplyv na príjmy z daní fyzických osôb a hrozia obrovské výdavky sociálneho aj zdravotného poistného systému v celej Únii a USA. Toto je tzv. posttsunami fenomén, ktorý nás čaká v priebehu šiestich až dvanástich mesiacov.

Ak sa vrátime k súčasnému pribúdaniu nakazených - má zmysel preočkovanie štvrtou dávkou vakcíny?

- Áno, v auguste a septembri by som očkoval seniorov a tých, ktorí sú šesť až deväť mesiacov po poslednej dávke. Ak príde tretia epidémia s novým variantom, bude treba očkovať tzv. chrípkovým scenárom, čiže plošne. Takto zabránime zatváraniu škôl, DSS a nepríjemným karanténnym obmedzeniam hromadných podujatí, ktoré si nik neželá.

Bude k dispozícii vakcína upravená špeciálne proti novým variantom?

- Áno, už dnes sú v USA, Európskej únii, Japonsku i Kanade a vo Veľkej Británii registrované dve, vďaka obrovským investíciám farmapriemyslu do výskumu. Vývoj každej stál približne 1,2 miliardy dolárov. Takéto obrovské prostriedky vložili vedecké univerzitné a farmaceutické konzorciá, aby počet mŕtvych na covid nepresiahol 20 miliónov ako v prípade španielskej chrípky a nestal sa najsmrteľnejšou epidémiou.

Čo bude s pôvodnými vakcínami?

- Staršie sa budú môcť rozdať do krajín s nižším socioekonomickým statusom a zníži sa tak riziko nových variantov. Keďže na obmedzenie leteckého prenesenia do Únie sa spoľahnúť nedá, pozri alfa z Číny, delta z Indie a omikron z Južnej Afriky, všetky tri epidémie boli zanesené do Únie leteckými spoločnosťami, ktoré nerešpektovali pokyny WHO. Jedna z ciest, ako zamedziť vzniku nových variantov, je zvýšiť zaočkovanosť v krajinách tzv. druhého a tretieho sveta. Už v roku 2020 WHO tlmočila likvidáciu epidémie pri dosiahnutí zaočkovanosti 70 – 80 percent. Dnes je aspoň čiastočne zaočkovaných približne 4,5 miliardy, v Afrike však menej ako 50 percent.

Zmenil sa spôsob liečby covidu?

- Áno, okrem približne 20 licencovaných vakcín celosvetovo najmenej dve nové molekuly, ktoré sú v EÚ, USA, Kanade, Japonsku a ďalších krajinách dostupné. Limitácia je logicky vysoká cena, farmaceutické koncerny však znížia cenu až vtedy, keď pribudnú ďalšie lieky, ktoré budú v rezerve, keď vznikne rezistencia.

O aké lieky ide?

- Obidva sú chemickou štruktúrou príbuzné molekulám, ktoré tu máme už 30 rokov v liečbe chrípky, napríklad derivát favipiraviru molnupiravir, favipiravir v Japonsku a Nemecku používajú dlhé roky počas chrípkovej epidémie, ako aj proteázové inhibítory, používané v liečbe HIV 26 rokov. Masové a nekritické používanie perorálnych antivirotík a antibiotík viedlo pri chrípke a HIV, ale aj bežných zmiešaných respiračných infekciách, k nárastu rezistencie, a tieto vzácne lieky nechceme znehodnotiť. Navyše sú päťdesiatkrát drahšie ako očkovanie.

Prečítajte si tiež: