FOTO Infektológ Sabaka nám ukázal COVID oddelenia: Budete PREKVAPENÍ, ako to tam vyzerá TERAZ!

Ochorenie COVID-19 spôsobilo epidémiu, akú svet už dlho nezažil. Celkovo sa ním na Slovensku nakazilo až 1,8 milióna ľudí a vyžiadal si vyše 20-tisíc obetí. Peter Sabaka z Kliniky infektológie a geografickej medicíny v nemocnici na bratislavských Kramároch opísal situáciu pred pandémiou a dva roky po nej. Prezradil, ako sa zmenila ich práca a chod celej nemocnice.

„Pred pandémiou sme fungovali tak, že sme mali okolo 40 lôžok s tým, že sme sa venovali najmä pacientom, ktorí prišli s podozrením na infekčnú diagnózu zo zahraničia, najmä z tropických krajín. Vtedy sme predpokladali, že by to mohla byť nejaká infekcia získaná v trópoch,“ spomína.

Vtedy ešte nik netušil, že covid im dá zabrať ešte viac ako choroby, ktoré dovtedy liečili bežne – malária, hemora či týfus. „Týfus je jednoduchší a vieme ho ľahšie liečiť ako ťažký covid. Keď už príde pacient so zlyhaním pľúc do nemocnice, môžeme preňho urobiť veľa liekmi aj podpornou liečbou, ale nedokážeme preňho urobiť to, čo dokážeme urobiť napríklad pri týfuse antibiotikami,“ priblížil.

V nemocnici neskôr hospitalizovali aj pacientov s podozrením na infekciu centrálneho nervového systému, ako zápaly mozgových blán či zápal mozgu. "Liečime a liečili sme pacientov aj s infekciou HIV a s komplikáciami HIV," dodáva.

"Cez pandémiu sa situácia vyvinula tak, že od začiatku sme prijímali pacientov z bratislavského kraja hlavne my. Naša klinika infektológie bola ako keby prvým "nárazníkom," ktorý absorboval tých pacientov pokiaľ ešte epidémia nebola taká silná a vtedy sme v podstate boli reprofilizovaní len na pacientov s covidom," hovorí Sabaka.

Ešte predtým, než sa objavil na Slovensku prvý pacient s ochorením COVID-19, na klinike sa rozbiehalo testovanie. „Nikde inde sa netestovalo, len u nás, čo bolo pomerne náročné,“ dodáva.

Podľa slov infektológa bola prvá vlna ľahká, mali málo pacientov a málo ich zomrelo. „Bolo to nové ochorenie a nevedeli sme úplne, ako sa k nemu postaviť. Nemali sme vtedy dostupnú liečbu, ktorou by sme vedeli pacientov lepšie a úspešnejšie liečiť. Mali sme k dispozícii len základnú podpornú liečbu a bolo málo vedomostí o tomto ochorení. Vtedy to bolo ťažké najmä v tomto,“ spomína na náročné covidové obdobie.

Druhá vlna bola podľa neho najťažšia, najmä čo sa týka počtu pacientov. „Tam sme boli naozaj zahltení obrovským počtom ľudí, ktorí boli naozaj v zlom stave. Cez túto vlnu sme mali najviac hospitalizovaných. Bolo to aj najťažšie, pretože bol najväčší tlak na zdravotníkov. Vtedy nám aj najviac pacientov zomieralo,“ povedal nám infektológ.

Peter Sabaka hovorí, že najmä do zavedenia očkovania bola situácia ťažká aj preto, že si museli dávať pozor, aby sa nenakazili. Mnohí zdravotníci a ošetrovatelia robili, aj keď boli chorí. "Mnohé sestry a ošetrovatelia mali vek, pri ktorom už boli naozaj rizikoví z hľadiska ťažkého priebehu. Mnohé sestry už boli buď pred dôchodkovým vekom, alebo v dôchodkovom veku," hovorí.

Mimoriadne náročná však bola aj tretia vlna. Potom však prišiel prelom v podobe očkovania. „Delta variant sa v podstate javil ako najťažší, čo sa týka klinických príznakov. Pacientov bolo trošku menej. Keď prišlo očkovanie, potom sa nám robilo už omnoho ľahšie, to bol taký výrazný prelom,“ pochvaľuje si Sabaka.

"Kým sme ešte neboli očkovaní, tak tu bol problém, že sme sa museli vysporiadavať s obrovským množstvom pacientov. Veľa z tých pacientov bolo naozaj v kritickom stave a veľa ich, žiaľbohu, zomrelo, s čím sme sa teda museli vysporiadať," hovorí.

Spomína na obdobie, keď si museli dávať veľký pozor, aby sa nenakazili. Záležalo im na tom, aby sa o pacientov mal kto starať. Po mesiacoch covidu sa však situácia konečne zlepšila. Oddelenie JIS-ky nedávno prešlo rekonštrukciou.

"Využívame čas, kedy máme pauzu," hovorí Sabaka. Podľa infektológových slov sa musia steny oddelenia pravidelne maľovať. Dôvodom je, aby sa zničili baktérie, ktoré môžu žiť na stenách. Obnova omietky má predpísané pravidelné intervaly.

Dnes na covidom oddelení ležia traja pacienti. Každý z nich má samostatnú izbu s predsieňou a samostatnou kúpeľňou a sociálnym zariadením. 

Testovanie COVID-19

„Rozsah testovania bol diskutabilný v rôznych bodoch pandémie, ale testovanie samo o sebe je jeden zo základných pilierov zvládania pandemickej situácie. To vieme aj z Kórey, aj z rôznych iných krajín, ktoré sa relatívne dobre vysporiadali s pandémiou. O tom, či malo svoj efekt napríklad plošné testovanie a podobne, to nie som úplne presvedčený," hovorí infektológ.

"PCR testovanie je, samozrejme, omnoho lepšie ako antigénové testovanie, to je samozrejmé. Problém s PCR testovaním je ten, že je drahšie a menej dostupné než antigénové."  Podľa Sabaku by bolo lepšie, keby sa plošné testovanie neudialo. "Je to vyslovene môj laický súkromný názor," dodal.

Hoci prípadov covidu začiatkom leta opäť pribúda po stovkách, aktuálne je situácia s covidom na Slovensku stabilná. Na nemocničných lôžkach na Kramároch leží 32 pacientov. Sabaka však upozorňuje pred príchodom novej vlny.

Počet covid pacientov začína rásť, pretože sa objavili nové subvarianty BA.4 a BA.5, ktoré môžu nakaziť aj ľudí, ktorí v minulosti prekonali infekciu omikron či boli zaočkovaní. Podľa slov infektológa sú ich príznaky rovnaké ako pri omikrone. “Sme teraz na začiatku novej vlny, ale nemala by byť ani zďaleka taká veľká ako zimná,“ predpovedá. Ubezpečuje však, že ľudia, ktorí prekonali covid v minulosti a sú zaočkovaní, by mali byť chránení pred ťažkým priebehom.

„Vlna bude, predpovedali sme už dávnejšie. Rozdiel je však v tom, že súčasný covid je menej smrtiaci a ľudia už majú predošlú imunitu po očkovaní alebo prekonaní. Nehrozí tak kolaps zdravotného systému a tým nebude treba zavádzať ani prísnejšie opatrenia,“ tvrdí Sabaka.