V uliciach to opäť vrelo: Pozrite, kto naozaj prišiel protestovať proti Matovičovi a opatreniam
18. 11. 2020, 6:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 20:43)

Zdroj: Jaroslav Novák
Zišli sa viaceré skupiny: stúpenci rôznych politických strán, futbaloví chuligáni, ale aj slušní ľudia. Tisícky ľudí na 31. výročie nežnej revolúcie protestovali proti vláde a premiérovi Igorovi Matovičovi, ale aj koronaopatreniam. Dav rozvášnili emócie, v uliciach strieľali petardy, vybuchovali dymovnice, niekoľko ľudí sa zranilo. Agresivitu chuligánov musela krotiť polícia, ktorá nasadila ťažkoodencov, aj gumové projektily.
Zdroj: Pavol Zachar
Zdroj: Roman Hanc
Zdroj: Pavol Zachar
Galéria k článku
Deň boja za slobodu a demokraciu využili mnohí Slováci a to napriek zákazu zhromažďovania. Polícia eviduje päť neohlásených zhromaždení na rôznych miestach. Kým niektorí chceli len pokojne vyjadriť nesúhlas so súčasnou vládou a situáciou, iní v uliciach vyčíňali. Mnohí boli podgurážení alkoholom a na políciu i okolie neútočili iba slovne.
Krátko po druhej sa začali ľudia v Bratislave zhromažďovať pred Úradom vlády, parlamentom, prezidentským palácom aj na Hlavnej stanici. Žiadali návrat k slobode a odstúpenie premiéra Igora Matoviča. Boli medzi nimi i takí, hoci v menšine, ktorí mali jasné požiadavky a presne pomenovali dôvody, prečo prišli.
„Prišli sme preto, že nesúhlasíme s tým, čo sa tu deje. Desať rokov budujeme reštauráciu, teraz ide všetko dole vodou. Nemôžeme zarábať a máme malé deti. Kompenzácie sú nula bodov, akoby ani neboli,“ hovorí Katarína (39). S manželom Jurajom (45) pricestovala do Bratislavy z Topoľčian. „Matoviča som volil, aj preto som prišiel vyjadriť občiansky nesúhlas,“ dodal Juraj.
Mladý pár pricestoval z Liptova, pretože nesúhlasí s plošným testovaním a so stavom v zdravotníctve. „Zdravotníci ešte ani nedostali odmeny, je to hanba,“ povedali. „Súčasné zákazy sa musia zmeniť. Odvolajú Matoviča a ľudia budú mať opäť svoju prácu,“ povedal Marián (31) z Nitry.

Skupina politikov a priaznivcov Smeru sa zišla pred Národnou radou, pred sochou Alexandra Dubčeka. Tam si uctili pamiatku Novembra 1989. „Fico je najlepší!“ skandovali. Šéf Smeru v prejave tvrdil, že jeho vlády nikdy neurobili prešľapy proti demokracii a právnemu štátu.
Kde to bolo najhoršie? Článok pokračuje na ďalšej strane >>>
Najviac vyhrotená situácia bola už od začiatku pred Hlavnou stanicou, kde sa zišli najmä rôzni ultras futbaloví fanúšikovia. Mnohí boli podgurážení alkoholom. Vydali sa k Úradu vlády s vulgárnym pokrikom na adresu Igora Matoviča „Matovič je k***t sk****ý.”. V dave vybuchovali petardy, niektorí hádzali dymovnice. „Počas konania zhromaždení hádzali niektoré zúčastnené osoby po policajtoch rôzne predmety - okrem iného aj nôž. Polícia sa taktiež zaoberá ďalšími priestupkami, ktoré budú predmetom dokazovania," priblížili policajné zložky.
Pred Úradom vlády čakali na prichádzajúcich ťažkoodenci, policajti na koňoch ich sprevádzali už od stanice. Protestujúci vyzývali policajtov, aby sa k nim pridali, spievali hymnu. Pred úradom vlády boli umiestnené mobilné zábrany, ktoré ho oddeľujú od Námestia slobody. Futbaloví ultras fanúšikovia hádzali v týchto miestach delobuchy a snažili sa zhodiť aj zábrany. „Chráňte naše práva, nie toho tyrana!“ prihováral sa jeden z protestujúcich polícii. Tá musela proti agresívnym ľuďom použiť aj gumové projektily a vodné delo.
Polícia zadržala aj poslanca ĽSNS Andreja Medveckého. Kotlebovci vyčíňali aj na predošlom proteste. Dav sa napokon presunul na Hodžovo námestie pred prezidentský palác. Niektorí držali v rukách aj komunistické vlajky. Protestná skupina skončila vo večerných hodinách pred parlamentom, kde ľudia skandovali, aby premiér odstúpil.
Ešte pred protestom vyzýval minister vnútra Roman Mikulec ľudí, aby rešpektovali zákaz zhromažďovania a nechodili na protest. „Vďaka odvahe ľudí, ktorí nastavili 17. 11. 1989 zrkadlo komunistom, dnes žijeme v slobodnej a demokratickej krajine. V krajine, kde nie je problém kritizovať vládu, mať slobodné médiá, prejaviť slobodne svoj názor, rozhodnúť sa podľa svojich vlastných hodnôt, cestovať, kam chceme a kedy chceme, či voliť toho, koho chceme. Ale sloboda je aj o zodpovednosti, o tom, že je potrebné konať v rámci zákonov. A tak ako očakávame svoje práva, tak musíme rešpektovať aj práva iných,“ upozornil minister obrany Jaroslav Naď.
Prezidentka Zuzana Čaputová si 17. november pripomenula položením venca pri Pamätníku Brána slobody v Devíne. Vyzdvihla práve nenásilnosť nežnej revolúcie. „Takúto tradíciu, tradíciu zákonného, pokojného a slušného presadzovania svojich názorov, by sme si dnes mali zachovať a udržať aj v budúcnosti,“ vyzvala prezidentka.