Psychiater o duševnom zdraví ruského prezidenta: Je Putin blázon? Odpoveď mnohých ŠOKUJE!

Presnú odpoveď na otázku, prečo Vladimír Putin rozpútal krvavé peklo na Ukrajine, pozná asi iba on sám. Mnohí ľudia aj z radov odborníkov však začínajú pochybovať o duševnom zdraví šéfa Kremľa. Spochybňujú ho dokonca aj tí, ktorí sa doteraz netajili sympatiami voči Putinovi, ako napríklad český prezident Miloš Zeman, ktorý hneď po vypuknutí vojnového konfliktu prekvapil tvrdým vyhlásením: „Mýlil som sa, šialenca treba izolovať.“

Je Putin skutočne šialencom? Lekár Martin Kalaš z Psychiatrickej nemocnice P. Pinela v Pezinku hneď na úvod pripomína, že žiaden psychiater nemôže určiť diagnózu ľudí, ktorých nevyšetroval, navyše v prípade, že ich vyšetroval, tak o diagnóze nesmie hovoriť. Hodnotiť niekoho duševný stav na diaľku, len cez vystúpenia a prejavy nie je úplne možné. Predsa len Putinovo vystupovanie a hrozba, akú v súčasnosti pre svet predstavuje, nemusí vyvierať z prítomnosti duševnej poruchy.

Naopak, podľa Kalaša je omnoho pravdepodobnejšie, že netrpí žiadnym psychickým ochorením. „Je to dôležité povedať aj preto, lebo pripisovať konanie zla a nemorálnosti duševnej poruche, je svojím spôsobom nielen hanlivé, ale aj nepravdivé. Byť zlým človekom nie je prejavom duševnej poruchy v psychiatrickom zmysle. Ľudia trpiaci duševnými poruchami nemusia a dominantne ani nekonajú protispoločensky. Zväčša najväčším utrpením prechádzajú práve oni sami. Preto dávať istú skratku medzi zlobu a duševnú poruchu je nevhodné a nesprávne,“ tvrdí lekár, ktorý sa zaoberá psychotickými a afektívnymi poruchami.

Problém nastupuje niekde inde. Základom na rozpútanie krvavého teroru môže byť fakt, že Putin je pri moci už príliš dlho. Hlavou Ruska s neobmedzenou mocou je už vyše 20 rokov. Celé desaťročia buduje svoj mediálny a vzťahový obraz podľa svojich predstáv. „Moc korumpuje a neobmedzená moc korumpuje neobmedzene. Problém dlhodobých vládcov takmer s neobmedzenou mocou je, že často (ak nie vždy) stratia kritický pohľad na seba. Je veľmi ľahké podľahnúť pocitu veľkosti a jedinečnosti vlastného ja. Stať sa sám sebe modlou. A jediným životným cieľom. Utopiť sa pre vlastný odraz vo vode,“ vysvetlil Kalaš.

Takéto prípady sme už v histórii zaznamenali viackrát, dnes sa o nich učíme v učebniciach dejepisu, kam sa pravdepodobne snaží krvavou cestou prepracovať aj Putin. „Nebolo by to prvýkrát, keď muž (ženy zrejme majú rovnakú tendenciu, ale evolučne sa radšej držia v pozadí), najmä starnúci muž prežívajúci viac a viac trpkosť drobných aj veľkých životných sklamaní, začne preceňovať predchádzajúce úspechy, pripisovať ich svojej genialite a výnimočnosti. A začne cítiť hnev a potrebu zanechať odkaz. Zvečniť sa v línii existencie ľudstva. Dosiahnuť nesmrteľnosť. Keď nie faktickú, aspoň ideovú,“ opísal psychiater s tým, že takýto človek nie je v stave, ktorý by sme mohli nazvať „normálnym“, ale nemusí ísť ani o duševnú poruchu.

Tieto pochody majú najbližšie k poruche, ktorú označujeme pojmom psychopat, no to je podľa Kalaša zjednodušujúce a nepresné. „Zlo, nezvládnutý hnev, potreba nasycovania až závislosť na budovaní vlastného dokonalého obrazu a potreba zaháňať úzkosť z prirodzeného konca vlastnej existencie nie je nutne duševnou poruchou. Často je to známka nezvládnutia vlastného života,“ dodal Kalaš.

Podľa ďalších odborníkov chybu urobili aj ľudia v okolí Putina. „Pokiaľ vám roky ľudia okolo len pritakávajú, nutne sa to musí odraziť na vývoji osobnosti človeka. Pocity vlastnej moci aj pocity paranoje sa prehlbujú, ale to nie je psychiatrická diagnóza. Iste nemá vážnu duševnú poruchu, akou je napríklad schizofrénia, ktorá sa môže prejavovať paranoidnými bludmi. Jeho obviňovanie okolia je reakciou na pocity ukrivdenosti zo straty role svetovládcu, po ktorej sa Rusku tak cnie. Veľa ľudí to teraz bude stáť život,“ doplnil bývalý český armádny psychiater Jan Vevera, ktorý súhlasí s tým, že Putinovo správanie v mnohom pripomína správanie psychopata.

„Všeobecne sa dá povedať, že do vyšších poschodí politiky v autoritárskych štátoch sa častejšie dostávajú psychopati,“ povedal pre portál hlidacipes.org. Už v minulosti sa Putin púšťal do ozbrojených konfliktov bez toho, aby javil väčší záujem o prípadné civilné obete. Chladná, racionálna, premyslená bezohľadnosť je podľa neho úplne typická pre ľudí, ktorí urobia kariéru v diktátorských režimoch. „Nezáujem o city druhých, manipulatívnosť, to sú charakteristiky, ktorými sa psychopat vyznačuje. Psychopat má výhody v tom, že nepociťuje úzkosti a depresie, nič neľutuje, netrápi sa výčitkami svedomia, nepochybuje o sebe samom. Nebezpečenstvu čelí doslova a do písmena bez mrknutia oka, nemá strach,“ vysvetlil Vevera.

Ako sa brániť pred takým človekom? Ako predchádzať tomu, aby vznikali ďalší Putinovia? „Nuž, existuje veľmi nedokonalé, ale práve na tieto prípady veľmi vhodné riešenie. Volá sa demokracia. Zriadenie, ktoré obmedzuje možnosť výkonu mocenských postov a umožňuje slobodu prejavu svojim obyvateľom. Ak sa stane, že človek na poste s obrovskou mocou prepadne láske k svojmu ja a uverí napokon aj vlastnej propagande, tak cesta z toho je bolestivá. Pre všetkých. Čím viac moci, tým väčší rozsah utrpenia,“ uviedol Kalaš.

Psychiater však upozornil aj na fakt, že za vojnu nemôžeme obviňovať len jedného človeka. „Putin nestláča spúšť na delách, ktoré vraždia deti a ničia nemocnice, osobne. Žiadne zlo, žiadna moc nemôže existovať bez podpory. Dobrovoľnej či vynútenej,“ povedal.

Problém tkvie v celej ruskej spoločnosti, ktorá je dlhé roky pod vplyvom autokratického vládcu a silnej propagandy. „Spoločenstvo sebavedomých, samostatných a morálnych jedincov sa ovláda ťažšie (ak vôbec), preto všetci ‚mocichtivci‘ skôr či neskôr smerujú k systému podrobenia individuality, zničenia morálky jednotlivca náhradou za velikášske, aj keď niekedy na prvý pohľad príjemne vyzerajúce idey. Sociálne, kultúrne, náboženské. Takže napokon najlepšou obranou pred zlom a deštrukciou je čo najväčší rast počtu slobodných jedincov. Ale nielen slobodných, ale aj zodpovedných. To vyžaduje investície do vzdelania, kultúry. A slobody. S neistým výsledkom,“ zhodnotil Kalaš.