ENERGETICKÁ KATASTROFA: 40 percent Slovákov si za TOTO poriadne priplatí! Koľko má stáť chlieb?

Je zle a bude ešte horšie. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) upozornila, že dôsledky masívneho zdražovania energií pociťujú všetky sektory a bez okamžitého prijatia systémových opatrení budú nasledujúce mesiace fatálne.

Podľa prezidenta RÚZ Miroslava Kiraľvargu, ktorý je aj zástupcom oceliarenského priemyslu na Slovensku, čakajú problémy celý ekonomický sektor. „Oceliarenský priemysel už cíti recesiu. Ak my povieme, že je dnes v našom sektore, tak o tri mesiace je rozťahaná v rámci ostatných sektorov ekonomiky. Nachádzame sa v energetickej kríze. Ceny plynu stúpli za rok šesťnásobne, ceny elektrickej energie desaťnásobne,“ uviedol.

Veľký problém už dnes hlási cementársky priemysel, ktorý je energeticky veľmi náročný. „Tento rok sme sa už museli vyrovnať s problémom s dodávkami uhlia. Jedna tona uhlia zdražela o 400 percent. Následne sme mohli sledovať, čo sa stalo na trhu s elektrickou energiou, čo je absolútny nonsens. Pre nás ako firmu, ktorá spotrebúva viac ako 100 gigawatt hodín ročne, je to niečo, čo už nevieme zvládať. Buď odstavíme výrobu úplne, alebo budeme musieť extrémne zvýšiť ceny cementu,“ povedal prezident Zväzu výrobcov cementu (ZVC) SR Martin Kebísek. Ohrozené sú aj veľké diaľničné projekty, ktoré by sa bez okamžitej pomoci museli buď pozastaviť, alebo by náklady stúpli rádovo v desiatkach miliónov eur.

Česko tento týždeň zastropovalo ceny energií pre domácnosti aj firmy, no naše podniky sú vydané napospas obrovským nákladom. Zamestnávatelia v stavebnom, drevospracujúcom a nábytkárskom sektore preto upozorňujú na stratu konkurencieschopnosti. „Rozdiely v cenách energií v strednej Európy sú také markantné, že na Slovensku nie sme schopní vyrobiť produkty, ktoré by zahraničným dokázali cenovo konkurovať. Tieto výkyvy sú zničujúce," vysvetlil prezident Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR Peter Zemaník.

Na závažnosť situácie upozornili aj slovenskí potravinári. Bez adekvátneho zásahu štátu a kompenzačných schém vysokých cien energií môže byť podľa nich ohrozená potravinová bezpečnosť štátu. „Potravinári bez zmluvne garantovaných cien musia momentálne nakupovať plyn a elektrinu za devastačné ceny, ktoré znamenajú navýšenie nákladov na energie takmer o 570 %. Potravinárska výroba spracováva suroviny poľnohospodárskej výroby. Prerušenie výroby preto nie je možné a jej úplné zastavenie by malo fatálne dôsledky aj na živočíšnu výrobu," podčiarkol 1. viceprezident Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Róbert Kičina.

Slovenskí potravinári budú musieť zvýšiť ceny svojich produktov. Menšie prevádzky budú znižovať alebo zastavovať výrobu. Všetkým výrobcom potravín, ktorí pôsobia na Slovensku, by podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) pomohlo zaradenie sektora medzi subjekty s regulovanou cenou elektrickej energie a plynu alebo vyplácanie dotácií na zvýšené ceny energií. Bez kompenzačných opatrení štátu nebudú podľa komory ani slovenské rožky, ani slovenské mlieko, slovenské mäso či slovenský cukor. Slovensko tak bude ešte viac odkázané na dovoz často aj nekvalitných potravín z cudziny. Pekári upozorňujú, že udržiavanie súčasných cien môže na konci roka viesť k cene chleba 6 – 7 eur za kilogram.

Kritickú situáciu hlásia aj hotelieri či prevádzkovatelia reštaurácií a kaviarní. „Naše odvetvie je ťažko skúšané. Obdobie covidu, chýbajúci zamestnanci, vysoká inflácia a energetická kríza. To sa nedá reálne pretaviť do komerčných cien. Počas dvoch covidových rokov bol náš segment väčšinu času zatvorený či obmedzený. Bez príjmov. V tom období nám veľká časť zamestnancov migrovala do iných odvetví. Aktuálne nám viac ako 10-tisíc zamestnancov v segmente chýba,“ uviedol člen prezídia Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Martin Novotný.

Cenový nárast za energie bude v budúcom roku bude vyšší ako v roku 2022. „Hovoríme asi o trojnásobnom náraste cien elektrickej energie a päťnásobnom zdražení plynu. Premietnutie týchto nákladov do cien spôsobí ešte väčší pokles dopytu po našich službách. Množstvo podnikateľov preto uvažuje o dočasnom uzatvorení prevádzok," podčiarkol.

Okrem uceleného plánu pomoci podnikom podľa predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislava Janiša chýba riešenie aj pre 761-tisíc domácností, ktoré odoberajú teplo zo systému centrálneho zásobovania teplom. 40 % obyvateľov Slovenska je vykurovaných z týchto systémov. To sa podľa neho týka najmä obyvateľov v bytových domoch, nízkopríjmových domácností, mladých rodín, dôchodcov, ale tiež škôl či nemocníc. „Je to prúser. Prijímajú sa tu riešenia typu pokus-omyl. Neučíme sa od zahraničia. Nehľadáme príčinu, chýbajú analýzy. Vláda to chce zachrániť leukoplastom a acylpyrínom,“ dodal Janiš.

Zastropovanie cien pre časť domácností nestačí. „Desaťnásobné zvýšenie cien na Slovensku nezvládne nikto. Je zbytočné, aby mali domácnosti nízke faktúry za elektrinu, ak nebudú fungovať nemocnice a školy, ak v obchodoch bude nedostatok a ľudia prídu o prácu, lebo fabriky budú nútené prerušiť výrobu," dodala predsedníčka Združenia dodávateľov energií (ZDE) Jana Ambrošová.

Mimoriadne zlá situácia si podľa nej žiada mimoriadne riešenia a mimoriadnu štátnu pomoc. Tá by však mala byť výsledkom odbornej diskusie, nie nástrojom politikárčenia. „Je jasné, že všetky opatrenia budú stáť peniaze. Najdôležitejšou otázkou by dnes malo byť,  že odkiaľ ich vziať a ako ich spravodlivo prerozdeliť. Je nevyhnutné, aby si odborníci sadli za jeden stôl, pripravili komplexný balík riešení a dôsledne vyhodnotili všetky krátkodobé a dlhodobé dosahy na hospodárstvo. Až keď si budú politici plne vedomí rizík a prínosov opatrení, môžu skutočne fundovane rozhodnúť,“ uzatvára Ambrošová.

„Naším zámerom je, aby sme boli nápomocní vláde v hľadaní riešení. Prvé je krátkodobé, ako prežiť do konca roka, a druhé je dlhodobé, ako zabezpečiť to, aby trend neuveriteľne vysokých nákladov a cien energetických médií nepostupoval ďalej a neboli obohacované firmy, ktoré obchodujú s energiami ako komoditou,“ vysvetlil Kiraľvarga. „Mohli by ste sa konečne prestať osočovať a začať riešiť energetickú krízu,“ povedal. Ako dodal, vláda s nimi o energetickej kríze nekomunikuje, nemá záujem o stretnutie a dokonca im ani neodpovedá na správy.

Pozornosť sa bude upriamovať najmä na nového šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana. „Keď je kríza, keď je zle, treba bojovať," odôvodnil prijatie ponuky na kreslo ministra hospodárstva Hirman. Zdôraznil, že vo veľmi ťažkej situácii sme všetci spoločne nielen na Slovensku či v Európe, ale problém s energiami je podľa nového ministra celosvetový. Slovensko sa podľa Hirmana pravdepodobne pripojí k riešeniu českej vlády. Tá v pondelok (12. 9.) oznámila zastropovanie cien elektriny a plynu pre domácnosti a malé podniky. Slovensko bude musieť podľa Hirmana vynaložiť zdroje na zachovanie výroby podnikov a životnej úrovne obyvateľov.