FOTO Vedci našli na dne oceánu STRATENÉ MESTO: Nepodobá sa ničomu, čo bolo doteraz objavené!
29. 3. 2025, 10:45

Zdroj: X
V hlbinách Atlantického oceánu, viac ako 700 metrov pod hladinou, sa nachádza fascinujúce geotermálne pole nazývané Stratené mesto. Po tom, čo ho vedci objavili, potvrdili, že nič podobné nikdy nevideli.
Zdroj: X
Zdroj: X
Zdroj: X
Galéria k článku
Toto jedinečné miesto je charakteristické impozantnými vápencovými vežami a komínmi, pričom najvyššia z veží dosahuje výšku až 60 metrov. Ide o najdlhšie aktívne hydrotermálne pole zaznamenané v oceáne, ktorého vek sa odhaduje minimálne na 120 000 rokov. Vedci ho objavili v roku 2000.
Zdroj: X
Tieto mikróby dokážu prežiť v úplnej tme, bez kyslíka a slnečného svetla. Na vápencových komínoch vytvárajú jemné bakteriálne vlákna
Na rozdiel od klasických hydrotermálnych prieduchov, ktoré sú závislé od sopečnej činnosti, Stratené mesto vzniklo chemickými reakciami medzi morskou vodou a horninami zemského plášťa. Tento proces spôsobuje uvoľňovanie vodíka, metánu a ďalších plynov, ktoré vytvárajú jedinečné podmienky na život mikroorganizmov.
Už najmenej 120 000 rokov sa zemský plášť pomaly zráža s morskou vodou, pričom sa uvoľňujú vodík, metán a ďalšie plyny bez pomoci slnečného svetla alebo kyslíka,“ hovorí mikrobiológ William Brazelton z Washingtonskej univerzity.
Tieto mikróby dokážu prežiť v úplnej tme, bez kyslíka a slnečného svetla. Na vápencových komínoch vytvárajú jemné bakteriálne vlákna, ktoré pripomínajú závoje. Vnútri týchto komínov, kde teplota vody dosahuje až 40 °C, sa usídlili aj rôzne drobné morské živočíchy, napríklad slimáky a kôrovce, ktoré sa dokázali prispôsobiť extrémnym podmienkam.
Zdroj: X
Napriek svojej jedinečnosti a vedeckému významu čelí Stratené mesto hrozbám. V roku 2018 získalo Poľsko práva na hlbokomorskú ťažbu v blízkom okolí tohto geotermálneho poľa.
Prítomnosť mikroorganizmov v tomto prostredí vedie vedcov k otázke, či podobné hydrotermálne prieduchy mohli zohrať úlohu pri vzniku života na Zemi. Niektorí dokonca špekulujú, že podobné ekosystémy by mohli existovať aj mimo našej planéty, napríklad na mesiacoch Európa (Jupiter) alebo Enceladus (Saturn), kde sa nachádzajú podzemné oceány pod ľadovým povrchom.
Mnohí vedci a ochranári preto bojujú za jeho zaradenie do zoznamu chránených lokalít UNESCO, aby sa zabezpečila jeho ochrana pre budúce generácie. Ak by sa podarilo zabezpečiť jeho ochranu, Stratené mesto by mohlo slúžiť ako kľúčový výskumný objekt pre vedcov skúmajúcich vznik života na Zemi aj mimo nej.
Tento jedinečný ekosystém je stále záhadou, ktorá čaká na objavenie, no zároveň je v nebezpečenstve, že ho ľudská činnosť nenávratne poškodí. Aké rozhodnutia o jeho budúcnosti padnú, zostáva otázkou...