Reklama

Skontrolujte si peňaženky: Za jednu mincu môžete dostať 3-tisíc eur! V obehu ich boli milióny

Reklama

Podkrovia a pivnice starých domov sú plné pokladov z minulosti. Doslova aj obrazne. Nález mincí z obdobia komunizmu môže znamenať rýchlu finančnú injekciu. Napriek zdaniu to dnes nie sú bezcenné exempláre. Príkladom je zlotá minca z roku 1957, ktorú si zberatelia vysoko cenia.

Keď ju držíte v ruke, môžete si myslieť, že sa veľmi nelíši od ostatných mincí, ktoré boli v posledných desaťročiach v obehu. Na averze je zobrazený orol bez koruny a nápis „Poľská ľudová republika“. Na reverze je zobrazený nominál obklopený opásanou stuhou a vavrínovým vencom. Prečo teda môže mať jeden takýto starý zlotý hodnotu niekoľko tisíc eur?

Hoci v roku 1957 bolo vyrazených viac ako 58,5 milióna kusov tejto mince, nájsť ju vo veľmi dobrom stave je dnes mimoriadne ťažké. Je to spôsobené všadeprítomnosťou mince a nízkou kvalitou hliníka, z ktorého bola vyrazená. Ako obľúbené platidlo „putovalo“ po krajine mnoho exemplárov, ktoré sa zašpinili, poškodili a odreli. V tom čase nemali žiadnu zberateľskú hodnotu, takže málokto, dokonca ani numizmatici, nemysleli na to, aby ich uchovali v dokonalom stave.

Po rokoch je táto stará zlotá minca v dobrom stave celkom výhodná. Dnes je bežné zaplatiť až 6 000 - 7 000 zlotých (1 383 - 1 614 eur) za dobre zachovaný kus, na ktorom sú zreteľne viditeľné vyrazené symboly, vypuklé prvky na averze a reverze a jasné obruby.

To však nie je všetko. Existujú zloté z roku 1957, za ktoré môžete dostať ešte viac. Ide o tie, ktoré neboli vyrazené z hliníka, ale z tzv. nového striebra. Ide o vzácnu zliatinu. Ako takýto kus spoznáte? Má trochu inú farbu a je trikrát ťažší ako štandardný komunistický zlotý. Aukčný dom Marciniak, ktorý „bieleho havrana“ vystavuje, uviedol, že ide o „exemplár veľkej vzácnosti“. Impozantná je aj suma, za ktorú sa minca predala - kupujúci za ňu zaplatil viac ako 13 000 zlotých (2 997 eur).

Ukazuje sa, že aj mince menších nominálnych hodnôt môžu priniesť značné sumy. Veľkú publicitu vyvolali desaťhalierniky z roku 1973, za ktoré sú odborníci ochotní zaplatiť aj niekoľko tisíc zlotých. Podmienkou je jedinečnosť kópie. Hovoríme o malom náklade mincí, ktoré neboli vyrobené vo Varšave. Možno ich rozpoznať podľa absencie písmen „M“ a „W“ na averze, pod orlím pazúrom. Najvyššiu hodnotu majú mince s nominálnou hodnotou 10 grošov v mincovom stave, t. j. v stave „nepoužité“.

Autor článku

Zaujíma ju aktuálne dianie, novinky, ale aj zlepšováky. Vyhľadáva témy z oblasti financií, školstva, zdravotníctva, gastra či cestovania.