Rozvádzame sa najmenej za 30 rokov, no viac lásky za tým nie je: Dôvody vás šokujú!

V roku 2006 sme mali na 100 svadieb až 49 rozvodov. Odvtedy má index rozvodovosti klesajúci trend. Výnimkou je obdobie pandémie, keď klesol počet sobášov, vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA).

Klesajúca rozvodovosť neprekvapila uznávaného psychológa: „Tých dôvodov je viacero. Jeden z tých kľúčových je, že sa dlhšie čaká na sobáš a je to oveľa dobrovoľnejšie. Ak sa dnes rozhodne niekto zosobášiť, tak už je to vzťah, ktorý prekonal nejaké svoje základné krízy. Ľudia dnes majú oveľa viac času a oveľa väčšiu slobodu si premyslieť, či do manželstva vstúpia. A keď to potom urobia, tak sú to častejšie zrelí ľudia fungujúci na partnerskej úrovni,” vysvetlil psychológ, spisovateľ a rečník Aleš Bednařík.

To potvrdzuje aj vývoj priemerného veku pri sobáši, ktorý sa u oboch pohlaví kontinuálne zvyšuje. „Kým v roku 1991 sa na Slovensku muž oženil v priemere vo veku 25,6 roka, v roku 2021 to už bolo takmer 35 rokov. U žien tento trend dosahoval o niečo nižšiu dynamiku, keď z pôvodných 22,9 roka sa hodnota priemerného veku pri sobáši zvýšila na 32,1 roka,” uviedla hovorkyňa pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 zo Štatistického úradu Jasmína Stauder.

V minulosti sa teda ženili a vydávali mladší ľudia, preto bolo rozvodov viac. „Vtedy boli zosobášení ľudia, ktorí to robili z ekonomických dôvodov alebo z nezrelosti. A keď im to došlo, že už sú zrelí a partner je nevhodný, alebo že už sú ekonomicky sebestační, tak sa skrátka rozviedli,” doplnil psychológ Bednařík.

Štatistiku o rozvodovosti podľa sociologičky Zuzany Kusej ovplyvnilo aj to, že už roky klesá počet sobášov a veľké množstvo dvojíc vychovávajúcich deti žije vo formálne nepotvrdenom zväzku. „Sčasti je to ekonomická a praktická otázka. Organizácia svadby, ktorá by napĺňala očakávania príbuzných a aj samotného páru, je časovo, emočne a materiálne nákladnou udalosťou a mnohí prakticky zmýšľajúci a pracovne vyťažení ľudia sa aj preto zrieknu tohto obradu. Mnohí si tiež uvedomujú, že formálne úradné potvrdenie zväzku dvoch ľudí nie je zárukou toho, že dokážu plniť všetky tie veľké životné záväzky, ktoré sa počas sobášneho obradu vyslovujú. Stabilitu alebo rozpad takýchto konsenzuálnych zväzkov nezaznamenávajú žiadne úrady,” uviedla Kusá.

Podľa Bednaříka sa však ukazuje, že tento model je nestabilnejší. „Ak počet rozvodov u zosobášených je okolo 30 %, tak percento rozchodov nezosobášených je ešte väčšie, akurát, že na to nemáme presné štatistiky. Ten problém je, že nezosobášenosť podlieha oveľa väčšiemu riziku rozchodu, lebo je tam ešte oveľa menej prekážok. Často nemajú partneri spoločný majetok, majú oddelené účty, a tým ten záväzok nie je až taký veľký. Ukazuje sa, že práve muž častejšie odchádza zo vzťahu, kde necíti záväzok. Naopak, v štatistikách vidieť, že ženatí muži sa cítia lepšie a dokonca zarábajú lepšie, keď sú ženatí, samozrejme, v dobrom vzťahu,“ vyzdvihol psychológ.

Najčastejšou príčinou odlúčenia manželov je dnes rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. Tento dôvod je uvedený pri 67 % rozvodov. „Je to aj preto, že taká kolónka existuje, je to taká najlepšia zhrňujúca možnosť, ktorú vybrať. Ale tých faktorov je oveľa viac,” vysvetľuje Bednařík. 

Prísť na to, že k sebe nepatríme, nám však trvá dosť dlho. Priemerná dĺžka rozvedeného manželstva bola vlani 15,1 roku. „Páry bez manželského záväzku a bez detí sa rozchádzajú v priemere po 2-3 rokoch, čo je dosť rýchlo. Je to dobrá správa, pretože väčšinou sú schopné vychovať deti až do puberty, a tým už ten manželský vzťah sa rozpadá, keď už sú deti relatívne schopné sa postarať aj samy o seba,“ tvrdí psychológ.