Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Aké zákony upravujú šírenie dezinformácií alebo falošných správ na internete? - Aktuálne neexistuje žiadny osobitný právny predpis, aj keď v&nbsp;minulosti boli pokusy o&nbsp;prijatie nového zákona, ktorý by to upravoval.

V&nbsp;prípade, že šírenie dezinformácií alebo falošných správ napĺňa znaky trestného činu, uplatňuje sa zákon č. 300/2005 Z. z. trestný zákon. V&nbsp;prípade, ak znaky trestného činu nie sú naplnené, uplatňuje sa zákon č. 372/1990 Zb. zákon o&nbsp;priestupkoch.

Aké tresty za to hrozia? - Za určitých okolností môže šírenie dezinformácií a&nbsp;falošných správ napĺňať znaky šírenia poplašnej správy, čo je trestný čin. V&nbsp;takom prípade hrozí páchateľovi trest odňatia slobody na 2 roky, resp. až na 5 rokov – v&nbsp;závislosti od závažnosti šírenej dezinformácie alebo falošnej správy. Osobitným prípadom je tzv. recidíva (ak už bol páchateľ odsúdený za taký čin), vtedy hrozí trest odňatia slobody až 8 rokov. V&nbsp;prípade nízkej závažnosti môže byť za takéto konanie páchateľovi uložená len pokuta.

Postih je zrejme rozdielny aj podľa toho, či je falošná správa šírená úmyselne alebo neúmyselne... - Slovenský právny poriadok rozlišuje medzi dvoma formami zavinenia: medzi úmyselným a&nbsp;nedbanlivostným. Má to vplyv na rozhodovanie o&nbsp;závažnosti spáchaného trestného činu, resp. priestupku, a&nbsp;potom na rozhodovanie o&nbsp;druhu a&nbsp;výške trestu. Páchateľovi tak môže byť podľa formy zavinenia uložená pokuta v&nbsp;rôznej výške, trest odňatia slobody, resp. trest odňatia slobody s&nbsp;podmienečným odkladom.

Existuje právny mechanizmus, ktorý by zamedzil šírenie falošných správ? - V&nbsp;zmysle Ústavy Slovenskej republiky sa môže každý domáhať práva na súdnu a&nbsp;inú právnu ochranu, pod ktorou možno rozumieť aj domáhať sa zamedzenia šírenia falošných správ. Domáhať sa okamžitého odstránenia obsahu, ktorý je považovaný za falošnú správu, je už zložitejšia otázka, keď­že slovenský právny poriadok nedefinuje, čo možno považovať za falošnú správu. Je preto vecou dokazovania, či tá správa je považovaná za falošnú alebo nie.

Ako často sa realizuje trestné stíhanie v&nbsp;takýchto prípadoch? - Trestné stíhanie sa má aplikovať až v&nbsp;prípade, že prostriedky ochrany iných právnych odvetví sú neúčinné. V&nbsp;praxi sa však často stretávame s&nbsp;podávaním trestných oznámení v&nbsp;prípade šírenia dezinformácií alebo falošných správ. Tie sa však často končia odmietnutím, prípadne odovzdaním veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu.

Aké dôkazy sú potrebné na to, aby niekto mohol byť usvedčený z&nbsp;úmyselného šírenia falošných správ? - Ako dôkaz môžu slúžiť rôzne listiny, fotografie, videozáznamy, výsluchy svedkov a&nbsp;iné, na základe ktorých by bolo možné hodnoverne preukázať úmysel páchateľa porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Aj v&nbsp;prípade zabezpečenia dôkazov je však dokazovanie v&nbsp;takýchto prípadoch veľmi náročné.

Právnik vysvetľuje: Aké tresty hrozia za šírenie falošných správ online?

Redakcia Plus JEDEN DEŇ