Gastro melie z posledného: Potrebujeme peniaze, inak neprežijeme zimu!

Gastro sektor akútne potrebuje okamžitú finančnú injekciu od štátu, ktorá musí v najbližších dňoch prísť na účty reštaurácií, inak veľmi rýchlo skrachujú. „Desať mesiacov sme buď zatvorení alebo výrazne obmedzení. Zisky za tie 2 - 3 mesiace, kedy sme v lete mohli byť ako-tak otvorení, neboli dostatočné na to, aby sme sa pozbierali z prvej vlny a hneď prišla druhá vlna a ďalšie výrazné obmedzenia,“ povedal generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Marek Harbuľák.

Počas prvej vlny zaznamanali gastro prevádzky prepad tržieb o vyše 80 %. V lete sa trochu pozviechali, no obmedzenia pohybu obyvateľstva z októbra spôsobili ďalší prepad tržieb až o 70 %. Na jeseň až dve tretiny prevádzok oznámili, že budú musieť ukončiť svoju činnosť, ak nedostanú pomoc vo forme úverov alebo štátnej pomoci.

Riešením problému nie je otvorenie prevádzok. „Je mi sympatická iniciatíva ministerstva hospodárstva, že sa snaží čo najrýchlejšie otvoriť prevádzky, ale to nestačí. Bez kompenzácií to nepôjde. V atmosfére, kde ľudia majú strach, do podnikov nikto chodiť nebude,“ vysvetlil Peter Štecko z iniciatívy Zachráňme gastro.

Trinásť združení a iniciatív podnikateľov a dodávateľov v gastro sektore, združených v platforme StáleMámeChuť, konkrétne pomenovalo, ako by mohla vyzerať pomoc od štátu. Ide o šesť účinných opatrení, rozložených do troch kategórií. „Tieto opatrenia by mali prísť okamžite. My tu nehovoríme o žiadnej pomoci. My nepotrebujeme pomoc. Potrebujeme normálne podnikať. My sme museli ukončiť našu činnosť z rozhodnutia štátnych inštitúcií a dostali sme sa do tejto situácie nie vlastným pričinením. Nevolajme to pomoc. Ide o kompenzácie pre celý segment,“ dodal Štecko.

Gastro sektor navrhuje 6 opatrení, ktoré by im mohli pomôcť prežiť:

- Štát momentálne poskytuje prevádzkam 80 % náhrady mzdy zamestnancov, to však nestačí. Zvyšných 20 % majitelia doplácajú z vlastných vreciek. „Nechceme ľudí prepustiť. Robíme náš biznis srdcom a naši zamestnanci a kolegovia sú to najviac, čo máme. Nemôžeme naďalej suplovať sociálnu politiku štátu,“ tvrdí Štecko.

– Komerčné banky vyhodnocujú gastro sektor ako vysoko rizikový, preto je pre nich takmer nemožné dostať úver, ktorý potrebujú ako soľ. „Navrhujeme nastaviť štátne záruky za úvery pre gastro podniky podľa vzoru Českej republiky, kde napríklad malé a stredné gastro prevádzky získajú štátne ručenie za bankový úver až vo výške 90 %,“ informoval Harbuľák.

– Prevádzky museli platiť nájom, aj keď nemohli fungovať a pomoc, ktorú im ponúkol štát bola podľa nich veľmi ťažko dosiahnuteľná. „Z 200 miliónov bolo využitých len 15 %,“ povedal zástupca iniciatívy Pomáhame si – gastro v korone Oto Kóňa. Gastro sektor preto navrhuje vynechať podmienku nutnosti spoluúčasti prenajímateľa nehnuteľnosti.

– Treba myslieť aj na budúcnosť. Ako po korone motivovať ľudí, aby sa vrátili do podnikov? Riešenie vidia v poukazoch na zľavu na konzumáciu v stravovacích zariadeniach, ktoré sú rýchlym a efektívnym riešením, ktoré by pomohlo zabezpečiť prevádzke aspoň základné tržby a udržať zamestnanosť.

- Základným problémom pre gastro prevádzky je neistota ďalšieho vývoja pandemickej situácie a neprehľadnosť súvisiacich opatrení. „Bez existujúceho vládneho plánu, aký dosah budú mať rôzne scenáre vývoja pandémie na jednotlivé sektory, nemajú podnikatelia žiadnu možnosť plánovať, ako prežiť najbližšie týždne alebo mesiace,“ vysvetlil Harbuľák.

- Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré stále uplatňujú základnú sadzbu DPH na stravovacie služby. So sadzbou 20 % má Slovensko štvrtú najvyššiu DPH na gastro služby v EÚ. Zníženú sadzbu DPH na reštauračné služby (5 % - 13 %) aplikuje 19 štátov Európskej únie.

Aj počas krízy vznikajú nové prevádzky. „Naša reštaurácia má dnes 2 mesiace. Na otvorenie sa chystali 2 roky, takže na zastavenie bolo už neskoro. Otvorili sme 14. októbra a 15. októbra sme zavreli a odvtedy sa snažíme robiť rozvozy a výdaj,“ povedal spolumajiteľ novej reštaurácie v Bratislave Jozef Olejár.

Doteraz sa snažia prežiť úplne bez pomoci. „Nečerpáme žiadnu pomoc. Keďže sme novootvorená prevádzka, opatrenia na pomoc sa nás vôbec netýkajú,“ dodal.

Okrem opatrení musia ako nová prevádzka bojovať ešte aj s tým, že si musia budovať značku a súťažiť o limitovaný počet zákazníkov. Zastrešenie terasy, rozvozy, to všetko ich stojí nemalé náklady, ktoré však nie sú premietnuté do vyšších príjmov. „Len prenájom stanu nás vyšiel cez tisíce eur mesačne, plus k tomu treba pripočítať dennodenné náklady spojené s prevádzkou,“ vyčíslil Olejár. 

Terasu si však ľudia obľúbili, zatvorenie ich preto veľmi poznačilo. „Ľudia mali záujem, ešte aj posledný deň, kedy bolo možné mať otvorené terasy, ten štvrtok, sme mali plno," povedal spolumajiteľ. 

Šesť opatrení považuje za vhodnú kombináciu pomoci. „Majú logiku na časovej aj logickej postupnosti. Nie je to len niečo, čo potrebujeme len teraz hneď riešiť, ale ide skôr o kombináciu nástrojov, ktoré nám pomôžu aj potom. Teraz urgentne potrebujeme riešiť príspevky na zamestnancov a nájomné, to je akútny problém. Ale znovu-naštartovanie tej prevádzky po otvorení je pre nás nemenej dôležité,“ dodal.