NKÚ: Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším deficitom. Každý Slovák dlhuje takmer 13-tisíc eur
17. 6. 2024, 11:16 (aktualizované: 17. 6. 2024, 11:29)

Zdroj: fb uradu vlady
Deficit verejnej správy sa na Slovensku výrazne zvýšil a skončil na úrovni viac ako 6 miliárd eur, čo je 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Najvyšší kontrolný úrad SR o tom informoval poslancov v stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2023.
Zdroj: nku
Zdroj: nku
Zdroj: P1D
Galéria k článku
Zákonodarcov predseda úradu Ľubomír Andrassy upozornil na to, že deficit bol v roku 2023 vyšší ako priemer únie. Horší výsledok dosiahlo len päť krajín - Poľsko, Francúzsko, Rumunsko, Maďarsko a Taliansko. Celkový dlh verejnej správy bol vlani 68,83 miliardy (56 % HDP a medziročne sa zvýšil o 5,45 miliardy.
Podľa kontrolórov sú dôvodom rastúceho zadlženia najmä neadresné opatrenia na zmiernenie dopadov rastúcich cien energií a kroky zamerané na udržanie sociálneho štandardu seniorov. Celkové výdavky štátu vzrástli medziročne o 7,8 mld. eur. „Najväčšími položkami bolo dofinancovanie Sociálnej poisťovne v historicky najvyššej sume 1,16 mld. eur, a tiež dodatočné pokrytie 13. dôchodkov vo výške 439 mil. eur, pričom celkovo bolo na ne vyplatených 709 mil. eur,“ upozornil Andrassy. Výdavky na starobné dôchodky vzrástli v roku 2023 medziročne o 21,3 % (o 1,4 mld. eur), čo bolo najviac za posledných desať rokov. Počet novopriznaných predčasných dôchodkov v roku 2023 stúpol medziročne o 41,2 %.
Koľko dlhuje každý Slovák dnes a koľko dlžil pred 10 rokmi? Čítajte...
Dlh na jedného obyvateľa vlani dosiahol 12 679 eur. Len na porovnanie, v roku 2010 to bolo necelých 5 150 eur.
Údaje zo štátneho záverečného účtu potvrdzujú ďalší smutný fakt, že zadlžovanie zdravotníckych zariadení sa nedarí systematicky uchopiť vyše 20 rokov. „Zadlženosť 13 najväčších nemocníc je vážna, v minulom roku presiahla jednu miliardu a celkový dlh verejného zdravotníctva sa blíži k dvom dvom miliardám,“ priblížil šéf kontrolórov.
V súvislosti so zdrojmi z Európskej únie Andrassy upozornil, že čerpanie financií z programového obdobia 2021 – 2027 bolo vlani zanedbateľné, na úrovni 0,02 % celkovej alokácie 12,8 mld. eur. „Ak nedôjde k výraznému zvýšeniu tempa čerpania prostriedkov z Plánu obnovy, Slovensko stratí možnosť riešiť týmto spôsobom svoj modernizačný dlh,“ dodal Andrassy.
Na druhej strane reálny HDP vzrástol o 1,6 %, čo bol najrýchlejší rast v rámci krajín V4. Inflácia počas roka klesala, najviac sa znížili ceny potravín.