NAJSMUTNEJŠÍ Deň matiek: Čoraz viac mladých Sloveniek nechce ani počuť o deťoch!
9. 5. 2021, 7:00 (aktualizované: 16. 7. 2024, 1:13)
Slovensko starne. Každý rok sa narodí o stovky detí menej ako ten predošlý a tento trend má podľa odhadov aj naďalej pokračovať. Dnešný Deň matiek oslavujú tisíce žien, no stále viac mladých Sloveniek hlása, že matkami nikdy byť nechcú. Dôvodom nie je iba kariéra. Čo by mladé ženy mohlo motivovať založiť si rodinu?
Zdroj: red
Zdroj: red
Zdroj: red
Galéria k článku
To, že Slovensko rýchlo starne, ukazujú aj odhady Európskej komisie. Keď sme vstupovali do Európskej únie, boli sme jedna z najmladších krajín, Brusel však predpovedá, že do roku 2070 sa zmeníme na jednu z najstarších. Minulý rok sa u nás narodilo 56 650 detí, čo je o 404 menej ako rok predtým, o 989 menej ako v roku 2018 a o 1478 menej než v roku 2017.
Otázkou ako zvýšiť pôrodnosť otvorili nedávno aj viacerí naši politici. Minister financií v rámci pripravovanej daňovo-odvodovej reformy hlása, že chce zvýšiť prídavky na 200 eur na dieťa mesačne, unikátny návrh rieši aj mimoparlamentné KDH, aby mali všetky mamy školopovinných detí jeden piatok v mesiaci platené voľno, spolu 12 dní za rok naviac. Výdavky by uhrádzal štát. Či návrhy schvália a aký budú mať efekt, ukáže čas. Ženy však už pri otázke materstva nezaujímajú len peniaze, ale veľa iných vecí.
Žiť dobre bez detí, mať iné priority, túžba zostať slobodnou. To sú hlavné motivácie, ktoré v súčasnosti uvádzajú bezdetné ženy. Až potom nasleduje otázka financií alebo zdravia. „Netúžim po deťoch. Možno by ma motivovalo keby sa, nie len v tomto štáte, ale aj vo svete zmenili nejaké veci. Ale nejaké zvýšenie príspevku pre mňa nie je motivujúce a celkovo si nemyslím, že to ľudí motivuje. Keď niekto to dieťa mať nechce, tak ho nebude mať. Finančná motivácia nie je veľmi veľká motivácia, na to mať dieťa,“ myslí si študentka Andrea (21).
Podobný postoj má aj 23-ročná Bianka. K myšlienke materstva by ju priviedli až významné zmeny v spoločnosti. „Motivovalo by ma k tomu možno lepšie školstvo, istota toho, že keď sa zamestnám, tak budem schopná svoje deti uživiť. Ale žiadne príspevky ani nič podobné, skôr to, že by som vedela, že moje dieťa sa dostane k adekvátnemu vzdelaniu a že ja ho budem vedieť nejakým spôsobom zabezpečiť,“ povedala. Viac z ankety si pozrite »TU«
Žien, ktoré chcú dobrovoľne ostať bezdetné je v slovenskej ženskej populácii okolo päť percent. O čosi vyšší je podiel žien, ktoré zostali bezdetnými z ďalších iných dôvodov. Väčšinou sa chcú venovať rozvíjaniu kariéry, záľubám či cestovaniu, tvrdia, že to skrátka nemajú v sebe, môže ísť aj o obavy z tehotenstva a pôrodu, iným chýba zázemie a nemôžu si ich finančne dovoliť. Spolu so ženami, ktoré deti nemôžu mať zo zdravotných dôvodov bolo bezdetných asi 10% dospelých Sloveniek, no toto číslo sa dnes šplhá k 18-20%. Napríklad vo Francúzsku je to pritom už dlhodobo len 4,3%.
Anketa
Plánujete mať dieťa?
Ako tento trend zvrátiť? Čítajte na ďalšej strane »
V minulosti skúšali štáty rôzne taktiky, ako zvýšiť pôrodnosť. Chceli docieliť, aby mala žena v primere 2,1 dieťaťa, inak sa totiž v nasledujúcej generácii počet obyvateľov zníži. Na Slovensku sa priemer pohybuje okolo 1,4 dieťaťa na jednu ženu, čo môže znamenať vážny problém. Ako to riešia v iných krajinách? Pre Denník N to zhrnul uznávaný ekonóm a prognostik Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
Rumunsko v roku 1966 prakticky zakázalo potraty a sťažilo rozvody. Zaviedli aj osobitnú daň pre bezdetných. Miera plodnosti za jeden rok vyskočila na dvojnásobok a trvalo 20 rokov, kým klesla na pôvodnú úroveň. Tieto riešenia však boli veľmi drastické a dnes by ich nik nechcel.
Svoj plán malo aj Československo. V 70. rokoch predĺžili materské dovolenky a výrazne zvýšil rodinné prídavky na druhé dieťa. Podporili bytovú výstavbu, zaviedlivýhodné novomanželské pôžičky a donútil socialistické podniky a družstvá stavať jasle a materské škôlky. Systém zafungoval. V roku 1974 sa na jednu ženu v plodnom veku narodilo až 2,6 dieťaťa. Tieto opatrenia boli však extrémne nákladné a ich efekt časom vyprchal. Keď sa po roku 1989 odstránil systém sociálnych výhod a istôt zamestnania, miera plodnosti sa prepadla na 1,2 dieťaťa v roku 2001.
V Južnej Kórei vyhlásila vláda v roku 2010 program „Deň rodiny“. Každú tretiu stredu v mesiaci zhasli presne o 19:00 svetlá v kanceláriách, aby mohli zamestnanci utekať domov a venovať sa povinnostiam voči manželke a štátu.
Niektoré regióny Ruska vyhlasujú od roku 2006 „Deň počatia“, kedy dostanú zamestnanci deň voľna. Ak o 9 mesiacov preukážete narodenie potomka, ste zaradený do lotérie o chladničku, auto alebo peniaze.
Japonci idú na to skrz robotiku. Študenti univerzity v Cukube vyrobili v roku 2010 robotického novorodenca, ktorý sa smeje či plače a má za úlohu povzbudiť materinské a otcovské city mladých študentov.
Jedna cestovná kancelária v Dánsku zistila, že Dáni majú na dovolenke viac sexu ako doma, a to až o 46 percent. Podľa údajov až 10 percent Dánov bolo počatých na dovolenke. Cestovka preto spustila kampaň „Urob to pre Dánsko“ a zaviedla „ovulačnú zľavu“ na vybrané produkty. Ak klienti preukážu, že na dovolenke počali dieťa, dostanú zľavu na ďalšiu dovolenku a plienky na tri roky dopredu.
Žiadna z týchto taktík sa neosvedčila a ak áno, tak iba na veľmi krátku dobu. Účinnejší spôsob našli Francúzi a Švédii.
Ako na to išli Francúzi a Švédi? Čítajte na ďalšej strane »
Francúzsko a škandinávske štáty pravdepodobne našli liek na zvýšenie plodnosti. Vo svojej populačnej politike dokázali spojiť tri dôležité veci: myšlienku modernej rodiny, rodovú rovnosť a štedrú štátnu podporu.
Mnoho žien brzdí, že musia kvôli materstvu opustiť zamestnanie, vzdať sa kariéry a akceptovať nízky starobný dôchodok. Vo Francúzsku a v Škandinávii to nie je nutné. Štáty Škandinávie sa rozhodli hradiť ženám aj drahé súkromné škôlky otvorené do večerných hodín, čo ženy motivuje, nakoľko nemusia riešiť dilemu medzi dieťaťom a prácou. Jasle tu navštevuje viac ako polovica všetkých detí, pričom vo zvyšku Európy je to asi len 20 percent.
Rovnako je tu pojem rodina oveľa voľnejší, než v ostatných častiach Európy. Vo Francúzsku sa mimo manželstva narodí 60 percent detí, vo Švédsku 55 percent, na Slovensku to je 40 percent, v Taliansku 28 a v konzervatívnom Grécku len 9 percent.
V konečnom dôsledku hovoria čísla jasnou rečou. Najviac detí sa rodí v Škandinávii a vo Francúzsku, kým tradičnejšie založený juh a východ Európy vymierajú. Populačná politika by však mala byť pragmatická a podporovať to, čo funguje. „Vlastenecké piesne, lotérie, zhasínanie svetiel v úradoch či robotickí novorodenci to očividne nie sú," dodal Baláž.
Mohlo by vás zaujímať: