Máte právo ignorovať telefonát od šéfa, keď vám padla? TAKÁTO je pravda! KDE je na to zákon?

Túto dilemu už onedlho nebudú musieť riešiť ľudia v Austrálii, ktorá plánuje zamestnancom schváliť právo „odpojiť sa“ a ignorovať telefonáty šéfov mimo pracovného času. „Jednoducho hovoríme, že niekto, kto nedostáva výplatu 24 hodín denne, by nemal byť penalizovaný, ak nie je online a dostupný 24 hodín denne,“ povedal novinárom austrálsky premiér Anthony Albanese. Ak zamestnávatelia tento zákaz porušia, bude im hroziť pokuta.

Takzvané právo na odpojenie je súčasťou mnohých zmien navrhovaných austrálskou vládou, ktorá chce týmito krokmi chrániť práva zamestnancov a zároveň pomôcť obnoviť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

Niektorí politici aj mnohí zamestnávatelia varovali, že právo na odpojenie je prehnané a podkopáva prechod k flexibilnej práci a ovplyvní konkurencieschopnosť.

Nejde ale pritom o prvú krajinu, ktorá sa pre tento krok rozhodla. Obdobné pravidlo už platí vo Francúzsku, Španielsku, Belgicku a Portugalsku. „Keďže nepoznáme podrobnosti právnej úpravy v uvedených krajinách, nevieme sa vyjadriť ani k ich obsahu. Z kontextu však odvodzujeme, že pravdepodobne ide o tzv. právo na odpojenie, o ktorom sa už dlhšie diskutuje v rámci Európskej únie, a to najmä v spojení s takzvanou teleprácou, ktorej nárast nastal počas pandémie,“ reagoval tlačový odbor ministerstva práce.

Európsky parlament už v roku 2021 totiž vyzval Komisiu, aby schválila zákon, ktorý by zamestnancom umožnil odpojiť sa od práce mimo pracovnú dobu. Obhajoval ho napríklad tým, že vo svete trpí depresiami a duševnými poruchami súvisiacimi s prácou viac ako 300 miliónov ľudí.

Ako je na tom Slovensko? V súvislosti s teleprácou Zákonník práce už od roku 2021 upravuje aj právo na odpojenie, ako aj zákaz sankcionovania zamestnanca, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn v čase jeho odpočinku, dovolenky, a podobne. „Paragraf 52 Zákonníka práce uvádza, že zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu má právo počas jeho nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, ak mu nie je v tomto čase nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť alebo práca nadčas, počas čerpania dovolenky, sviatku, pre ktorý práca odpadla, a prekážky v práci nepoužívať pracovné prostriedky slúžiace na výkon domáckej práce alebo telepráce. Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn,“ priblížilo súčasný právny stav ministerstvo práce. „Nedodržanie tohto ustanovenia zamestnávateľom je porušením Zákonníka práce, ktoré môže riešiť inšpekcia práce,“ dodal rezort.

V BILLA Slovensko si zakladajú na dobrých pracovných podmienkach a vzájomných vzťahoch. „Work-life balance, teda vyváženosť pracovného a súkromného života, je toho neoddeliteľnou súčasťou a dnes to patrí nie k benefitom, ale k štandardom každej modernej firmy," uviedol Marek Kravjar, hovorca BILLA Slovensko. "V našich prevádzkach majú kolegyne a kolegovia prispôsobené pracovné smeny aj podľa ich možností. Napríklad, matky alebo otcovia samoživitelia si môžu naplánovať smeny tak, aby sa v poobedňajších hodinách mohli venovať svojim deťom. Na centrále je umožnená práca z domu po dohode s nadriadeným. Taktiež ako dobré pravidlo uplatňujeme piatky bez schôdzí. Treba si uvedomiť, že obchod je živý organizmus a je samozrejme možné, že v prípade nutnosti zavolá podriadený nadriadenému, alebo naopak. Avšak v našom kultúrnom DNA je, že si ctíme čas," dodal Kravjar.

„S veľkým záujmom sledujeme legislatívne zmeny a prístupy v iných krajinách, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov. Sme si vedomí významu tejto otázky a vždy hľadáme spôsoby, ako podporiť dobré pracovné podmienky v našej spoločnosti,“ reagoval na naše otázky k téme hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko, Dominik Drevický. „V súvislosti s právnymi predpismi, ktoré umožňujú zamestnancom ignorovať hovory a správy mimo pracovného času, by som chcel zdôrazniť, že naša spoločnosť patrí medzi subjekty hospodárskej mobilizácie. To znamená, že musíme byť vždy pripravení riešiť krízové situácie a zmierniť ich následky, čo môže vyžadovať určitú mieru flexibilnosti a dostupnosti našich zamestnancov aj mimo štandardných pracovných hodín,“ vysvetľuje Drevický. Ako dodal, napriek týmto špecifickým požiadavkám vyvinuli v spoločnosti firemnú kultúru, ktorá rešpektuje voľný čas našich zamestnancov a zároveň zabezpečuje, aby sme boli schopní efektívne reagovať na akékoľvek krízové situácie. „Avšak aj bez priamej legislatívnej úpravy sa snažíme vytvárať pracovné prostredie, kde je rešpektovaná hranica medzi pracovným a súkromným životom, a to prostredníctvom našich interných dohôd,“ dodal Drevický.

Na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov kladie dôraz aj spoločnosť Allianz. „Po vypuknutí pandémie sme zaviedli hybridný model práce, kedy väčšina zamestnancov, ktorým to povaha práce dovoľuje, pracujú časť pracovného týždňa z domu a časť z kancelárie. V rámci pracovnej doby je stanovený pevný pracovný čas, kedy musí byť zamestnanec dostupný a k dispozícií a zvyšok pracovného času si flexibilne manažuje podľa svojich pracovných úloh a potrieb,“ reagovala hovorkyňa Allianz – Slovenskej poisťovne Helena Kanderková.

Potrebu vytvárať zbytočný tlak na zamestnancov a kontaktovať ich po pracovnom čase nemá spoločnosť Union. „Z pohľadu našej spoločnosti nepotrebujeme mať zákonom riešené právo na vypnutie sa. Považujeme za dôležité umožniť zamestnancom oddýchnuť si od pracovných povinností. Naša kultúra je o dôvere a zodpovednosti, preto nezvykneme našich ľudí kontaktovať po pracovnej dobe," uviedla hovorkyňa Union Kristína Baluchová

Podľa hovorcu zdravotnej poisťovne Dôvera Mateja Štepianskeho, sa snažia telefonáty mimo pracovaného času minimalizovať. „Ak sa tak stane, tak je to len vo výnimočných situáciách. Vážime si prácu našich zamestnancov a veríme, že rovnako dôležitý je aj ich čas na oddych a súkromný život. Z prieskumov medzi zamestnancami sme sa nedozvedeli, že by považovali pracovné telefonáty v súkromnom čase za problém, preto sme zatiaľ v rámci pracovnej etiky nestanovili žiadne oficiálne obmedzenia. Ponechávame túto otázku na našich kolegoch, aby v rámci slušnosti a úcte k druhým zvážili nevyhnutnosť pracovných telefonátov mimo pracovných hodín,“ reagoval Matej Štepiansky.

Podobnú reakciu poslala aj Národná banka Slovenska, ktorej hovorkyňa Nika Duchová uviedla, že „Národná banka Slovenska ako zamestnávateľ postupuje podľa platných ustanovení Zákonníka práce a Kolektívnej zmluvy, ktoré stanovujú právo zamestnanca na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, denný a týždenný odpočinok a každoročnú platenú dovolenku. Interný predpis o určení času, v ktorom je ustanovený zákaz telefonovania nemáme prijatý.“

V súčasnosti neexistuje na Slovensku žiadny právny predpis, ktorý by upravoval všeobecný zákaz kontaktovania zamestnancov zo strany zamestnávateľa po pracovnej dobe (tzv. „právo na odpojenie“). Obdobne to je na úrovni Európskej únie, kde existujú viaceré predpisy, ktoré sa týkajú pracovných podmienok a práv zamestnancov, no konkrétny predpis, ktorý by priamo upravoval komunikáciu zamestnancov a zamestnávateľa po pracovnej dobe, neexistuje. V posledných rokoch Európska únia začala diskutovať o možnostiach zavedenia práva na odpojenie ako súčasti právnych predpisov, týkajúcich sa pracovného života, avšak presné podoby a mechanizmy práva na odpojenie ešte nie sú definitívne stanovené, a prebieha diskusia o tom, ako by sa takéto opatrenie mohlo implementovať a dodržiavať v praxi.

Existujú ale určité právne nástroje, ktoré pomáhajú chrániť práva zamestnancov a ich súkromie. Zákonník práce obsahuje ustanovenia upravujúce pracovný čas, kedy je zamestnanec k dispozícií zamestnávateľovi. Zamestnancovi môže byť vymedzený pracovný čas aj nad rámec týždenného pracovného času, a to napríklad v prípade nariadenej dohodnutej pracovnej pohotovosti. Zákonník práce pozitívne limituje pracovný čas zamestnanca ustanoveniami, upravujúcimi prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni, dovolenku a pod.. Všetky tieto inštitúty vymedzujú presne pracovný čas, počas ktorého má byť zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi.

Zákonník práce vo všeobecnosti neupravuje explicitne právo na odpojenie. Osobitne je právo na odpojenie riešené v právnej úprave domáckej práce alebo telepráce, kde sa aj v tomto prípade zamestnancovi garantuje nepretržitý denný odpočinok a odpočinok v týždni. Tento odpočinok sa vzťahuje na obdobie, kedy nie je povinný vykonávať prácu, prácu nadčas alebo byť v pracovnej pohotovosti, ako aj počas dovolenky, sviatkov alebo iných prípadov, kedy nie je potrebné používať pracovné prostriedky na domácu prácu alebo teleprácu. Ak zamestnanec odmieta pracovať alebo plniť pokyny v uvedených časoch, zamestnávateľ nesmie považovať túto situáciu za porušenie pracovných povinností.

Zamestnanec má právo na súkromný čas, čo vyplýva z princípov a záruk upravených v Zákonníku práce, najmä vo vzťahu už k spomenutej úprave pracovného času, dovolenky, a tiež ochrany zdravia zamestnanca podľa osobitného zákona.

Máme za to, že podľa súčasne platnej právnej úpravy, pokiaľ sa strany nedohodnú inak, zamestnanec si môže vybrať, či bude telefonicky komunikovať so zamestnávateľom po pracovnej dobe, alebo nie. Ak zamestnávateľ po pracovnej dobe kontaktuje zamestnanca mimo pracovného času, a ten nezdvihne telefón, môže zamestnávateľ vyjadriť názor na túto situáciu, ale musí rešpektovať právo svojho podriadeného na súkromie. V prípade, ak by súčasťou takéhoto vyjadrenia bol pracovnoprávny postih či opatrenie voči zamestnancovi, môže sa zamestnanec obrátiť napríklad na príslušný Inšpektorát práce, aby tento prešetril, či bol takýto postup zamestnávateľa v súlade s pracovnoprávnymi predpismi.