Keď sme v blízkosti ľudí, ktorých nepoznáme, drvivá väčšina z nás je ostražitá. Až 76,7 percenta Slovákov zastáva názor, že pri cudzích ľuďoch si treba dávať pozor, vyplýva to z najnovšej štúdie Trendy (ne)dôvery 2025 z dielne výskumného DEKK Inštitútu. Vysoká nedôvera v slovenskej spoločnosti pretrváva už desiatky rokov.

„Prieskum, ktorý pre DEKK realizovala agentúra FOCUS na jeseň 2024, potvrdil už tridsať rokov stagnujúci trend nízkej miery všeobecnej medziľudskej dôvery na Slovensku. Napriek trom desaťročiam budovania demokratickej spoločnosti a objektívne merateľného materiálneho rozvoja, z ktorého profituje veľká časť populácie, sa dôvera na Slovensku v porovnaní s obdobím tesne po Nežnej revolúcii vôbec nezmenila, a ak chceme tento stav zlepšiť, potrebujeme spoznať jeho príčiny,” vysvetľuje sociálny výskumník a projektový riaditeľ DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

Len na porovnanie, na rovnakú otázku odpovedalo v Českej republike v roku 2022 kladne 36,8 percenta ľudí. Vo Fínsku to bolo dokonca až 72,1 percenta respondentov, čiže takmer obrátený pomer v porovnaní so Slovenskom.

Najnižšiu medziľudskú dôveru vykazujú staršie generácie. Sociológovia to zvyknú vysvetľovať tým, že vyrastali počas obdobia totality, keď bolo bežné „dávať si pozor na jazyk” a ľudia žili iný život doma a iný na verejnosti. V západnej Európe a Amerike, kde totalitu nezažili, mávajú staršie generácie, naopak, vyššiu medziľudskú dôveru ako mladší.

Vedecká pracovníčka Sociologického ústavu SAV Marianna Mrva konštatuje: „Možných zdrojov nedôvery dnešných dospelých by sme mohli nájsť niekoľko, tak medzi kultúrnymi faktormi, ako aj medzi skúsenosťami, ktoré mohli získať v poslednom období. Komunistický režim, v ktorom sa väčšina dnešných dospelých socializovala, bol známy tým, že živil nedôveru medzi ľuďmi a využíval ju vo svoj prospech ako politický nástroj.“