Len pätina Slovákov dôveruje iným ľuďom! Najmenej veríme politikom. A komu najviac?

Zaujímavé však je, že v najmladšej vekovej kategórii 18 – 24 rokov, ktorá patrí ku generácii Z (ľudia narodení v rokoch 1997 – 2012), opäť rastie skepticizmus. To zodpovedá aj pozorovaniam z iných krajín – generácia Z je opatrnejšia a pragmatickejšia ako ich idealistickí predchodcovia z generácie mileniálov.

„Mileniáli aj generácia Z vyrastali v zrýchľujúcich sa časoch, v ktorých sa jednotlivec čoraz ťažšie spoľahlivo orientoval a v ktorých rástli rôzne typy neistôt, ale na generáciu Z tieto neistoty doľahli viac, keďže svoje formatívne obdobie zažívali počas veľkej ekonomickej krízy v roku 2008 a mladší z nich zachytili aj pandémiu, masívny nárast životných nákladov či ruskú inváziu na Ukrajinu. Toto všetko sa odrazilo na ich pragmatickejšom prístupe k svetu: na istotu kladú väčší dôraz ako mileniáli a zaslúžiť si ich dôveru je ťažšie,“ vysvetlil spoluautor štúdie Pavol Kosnáč, ktorý je zároveň výskumníkom Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Ešte horšie výsledky sú medzi neplnoletými. „Medzi stredoškolákmi nám v nereprezentatívnom prieskume iba 16,8 % mladých odpovedalo, že iným ľuďom sa dá dôverovať, čo je výrazne nižší výsledok, ako máme v spoločnosti. Ak by sa tieto dáta potvrdili, tak nám tu aktuálne vyrastá generácia, ktorá má nižšiu dôveru voči iným ľuďom, ako je ten náš už aj tak nízky priemer. To bude mať v budúcnosti vážne následky na náš každodenný život v spoločnosti,“ zdvíha varovný prst Gloss, podľa ktorého sa dá predpokladať, že nízka medziľudská dôvera je jednou z príčin nespokojnosti mladých ľudí, ktorá sa následne premieta do ich vysokému záujmu odsťahovať sa zo Slovenska.

„Ak sa ako spoločnosť nebudeme o našich mladých, ktorí stoja pred rozhodnutím ne/budovať svoje ďalšie roky života na Slovensku, starať, bude to mať pre krajinu vážne následky,” dodáva sociálny výskumník.

Dôvera je jednou z najdôležitejších ukazovateľov na meranie súdržnosti v spoločnosti. „Pre dobre fungujúcu spoločnosť potrebujeme spojenie oboch – medziľudskej aj inštitucionálnej dôvery. Dôvera nie je abstraktný pojem, ale ovplyvňuje náš každodenný život a jeho kvalitu. Nízka dôvera má negatívny dosah na ekonomiku a stav našej peňaženky, na bezpečnosť na uliciach a korupciu, na subjektívnu spokojnosť so životom, na súdržnosť komunít a v neposlednom rade vplýva na schopnosť reagovať na krízy,” podotkol Gloss.