Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

KONSOLIDÁCIA 2026: Ekonomika brzdí! Bude stačiť 68 nových opatrení? Dotknú sa škrty dôchodkov?

Zdieľať

Reklama
Logo Plus JEDEN DEŇLogo Plus JEDEN DEŇ

Konsolidačné opatrenia, ktoré zaviedla vláda priniesli prvé výsledky v podobe vyšších príjmom do štátneho rozpočtu v sume viac ako dve miliardy eur, čo je viac oproti rovnakému obdobiu minulého roka o viac ako 21 %. Avšak štát zvýšil svoje výdavky o viac ako 8 %, infláciu máme druhú najvyššiu v eurozóne, dosiahla úroveň 4,3 % a konsolidovať treba aj v budúcom roku. A podľa odborníkov výrazne!

Ekonomické vyhliadky Slovenska nie sú dobré. Národná banka Slovenska (NBS) bije na poplach. „Inflácia na Slovensku je citeľne vyššia než v eurozóne a rozdiel sa v posledných mesiacoch zväčšuje. Kým v eurozóne je na úrovni 2 %, u nás 4,6 %. Aktuálne máme druhú najvyššiu mieru inflácie spomedzi všetkých členských krajín eurozóny po Estónsku,“ uvádza NBS vo svojej správe.

Zhoršenie ekonomiky predpoklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej prognóze strednodobého fiškálneho vývoja. "Kým v predchádzajúcej prognóze zverejnenej v júni v rámci hodnotenia Výročnej správy o pokroku 2025 pri plnení strednodobého fiškálneho plánu schodky verejných financií do roku 2029 neprekračovali 5,7 % HDP a odhad hrubého dlhu bol pod úrovňou 72 % HDP, aktuálny odhad predpokladá nárast deficitov nad 6,0 % HDP (takmer 10 mld. eur v roku 2029) a hrubý dlh sa v roku 2029 priblíži k 75 % HDP (v roku 2027 presiahne hranicu 100 mld. eur). Ešte viac teda platí, že ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude vykazovať neudržateľne vysoké deficity," uvádza RRZ vo svojej správe.

Čisté zadlženie krajiny v pomere na HDP vzrastie o 14,6 % na 68,7 % HDP. "Na dosiahnutie cieľov vlády bude potrebné prijať výrazné konsolidačné opatrenia. Objem dodatočných opatrení odhadujeme na 2,0 mld. eur (1,4 % HDP) v roku 2026 a dodatočných 0,9 mld. eur (0,6 % HDP) do konca volebného obdobia. Následne pre rok 2028 vzrastie potreba nových opatrení na úroveň 1,8 mld. eur (1,2 % HDP)," uvádza RRZ.

Optimistické nie je ani ministerstvo financií, ktoré odhaduje rast HDP v tomto roku na úrovni 1,3 %, čo je pokles o 0,6 % od februárovej prognózy. Rok 2025 bude podľa ministerstva poznačený slabším zahraničným dopytom, čo sa prejaví v spomalení exportov a nižšej investičnej aktivite firiem. Zamestnanosť by mala mierne klesnúť.

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Ďalšia etapa konsolidácie sa blíži: Čo chystá minister Kamenický

    Podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) sa síce vláda správa ako zodpovedný hospodár, ďalšia konsolidácia je ale nevyhnutná aj keď minuloročný konsolidačný balíček výrazne stabilizoval verejné financie. „Aj napriek zhoršujúcemu sa globálnemu prostrediu máme jasné ciele znižovať deficit a stabilizovať dlh v súlade s európskymi pravidlami,“ uviedol Kamenický.

    Minister o ďalších konsolidačných opatreniach v v diskusnej relácii TV Markíza Na telo uviedol, že hoci opatrenia pripravil, definitívna dohoda v rámci vládnej koalície zatiaľ neexistuje. Podľa jeho slov má pripravených 68 opatrení v celkovej hodnote zhruba tri miliardy eur. Konkrétne návrhy by mali byť predstavené v druhej polovici augusta. Teraz čaká, ako sa k nim postavia ostatné koaličné strany.

    Zdieľať

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Obchodné vojny sú po desaťročiach späť. Ako to ovplyvní Slovensko?

      Ministrov vyzval na šetrenie a nevylúčil ani zníženie počtu štátnych tajomníkov. Konštatoval aj, že plošnú energopomoc si štát už nemôže dovoliť a pripustil, že šetrenie sa dotkne aj sociálnych dávok. Podotkol ale, že existuje dilema o tom, kto je chudobný a kto už bohatý. „Keď si zadefinujeme túto hranicu, môže začať debata,“ doplnil. Zároveň priznal, že adresnosť sociálnych dávok bude súčasťou konsolidačného balíka, ktorý chce predstaviť vláde.

      Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana pre Hospodárske noviny povedal, že po dvoch veľkých konsolidačných balíkoch sme na rovnakom deficite v pomere k hrubému domácemu produktu, ako v roku 2023. Vláda nevie ustrážiť rast výdavkov, a ani zvyšovanie daňových príjmov nevedie k zníženiu deficitu. „Ak bude mať vláda skutočne záujem znížiť deficit, šetriť bude musieť všade,“ povedal Ďurana. Podľa jeho slov trináste dôchodky umelo navyšujú výdavky a zároveň priemerné penzie v pomere k priemerným mzdám máme vysoké. Vláda podľa neho bude musieť urobiť razantné kroky.

      Po väčšej adresnosti v sociálnych dávkach volá aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Ako uviedli jej analytici, Slovensko na stabilizáciu dlhu potrebuje prijať v najbližších rokoch opatrenia v sume približne päť miliárd eur. „Po opatreniach prijatých v rokoch 2024 a 2025, keď sa využívalo najmä zvyšovanie daní, je tak prirodzene témou hľadanie úspor na strane výdavkov. Vzhľadom na veľkosť konsolidácie tak bude musieť vláda okrem zefektívňovania bežnej prevádzky verejnej správy a výdavkov v zdravotníctve zvážiť aj šetrenie v sociálnej oblasti,“ tvrdí RRZ.

      Anketa

      Obávate sa budúcoročnej konsolidácie?

      Adresnosť by sa mala týkať dávok, príspevkov a podpôr nad rámec sociálneho a zdravotného poistenia, ktoré tvoria aktuálne 4,3 miliardy eur. Ide napríklad o daňový bonus na dieťa, príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia alebo ďalšie plošné dávky ako prídavky na deti a 13. dôchodok. „Väčšina výdavkov smerujúca k vyššie príjmovým rodinám ide najmä cez prídavky na deti, 13. dôchodok a daňový bonus, ktoré boli zamýšľané ako plošné dávky. Súčasný systém sa tak javí menej adresný vzhľadom na príjmy rodín,“ upozorňuje rozpočtová rada.

      Z jej analýzy vyplýva, že na 30 % najvyšších príjmových rodín vynakladá štát 1,1 miliardy eur, čo je len o niečo menej ako 1,4 miliardy eur na tie s nízkymi príjmami. Rodinné dávky ako celok podľa rady viac pomáhajú nízkopríjmovým rodinám a s rastom príjmov rodín ich vplyv klesá. „Sú teda adresnejšie ako napríklad 13. dôchodok, ktorý zlepšuje postavenie stredne a vyššie príjmových dôchodcovských rodín,“ spresňuje RRZ.

      Avšak minister práce Erik Tomáš (Hlas) na analýzu reagoval, že zadresnenie dávok štátu je veľmi náročná. „Ak nám to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, ktorá rodina je chudobná a ktorá bohatá, tak veľmi rád sa potom budem s ňou rozprávať,“ vyhlásil.

      Zdieľať

      Video Player is loading.
      Stream Type LIVE
      Advertisement
      Current Time 0:00
      Duration 0:00
      Remaining Time 0:00
      Loaded: 0%
        • Chapters
        • descriptions off, selected
        • subtitles off, selected
        Slovenská ekonomika má problém, urobiť treba niekoľko vecí

        Vyberáme pre vás niečo PLUS