Plošné testovanie môže skončiť obrovským fiaskom: Slovensko nakúpilo zlé testy!

Pilotná fáza testovania začína už dnes v troch okresoch na Orave a v Bardejove. Vláda chystá aj ďalšie dve celoslovenské kolá. Či prinesú želaný efekt je však otázne. S testami, ktoré nakúpilo Slovensko, totiž podľa odborníkov plošná akcia nemôže skončiť inak ako fiaskom. „Antigénové testy nie sú  vo všeobecnosti odporúčané na plošné testovanie. Či už svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorá ich odporúča verifikovať PCR testami, alebo aj samotnými výrobcami, ktorí vedia najlepšie ich limitácie,“ povedal nám bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. 

Ich najväčšia slabina je, že nezachytia všetkých pozitívnych a naopak môže sa stať, že chybne označenia negatívnu osobu ako pozitívnu. Naopak najpresnejšie sú u ľudí, ktorí majú príznaky. „Už príbalové letáky týchto testov upozorňujú, že tento test je vhodný len na testovanie pacientov s príznakmi ochorenia COVID-19,“ doplnil matematik Richard Kollár. 

Potvrdzujú to aj viaceré validačné štúdie, ktoré robili napríklad v Nemecku. Presnosť bola medzi 70 až 80 percentami, a to testovali len pacientov s príznakmi. V našich podmienkach, keď chceme testovať celú populáciu vrátane bezpríznakových ľudí, by to bolo ešte menej. „Aj preto sa antigénové testy primárne používajú na rýchlu triáž suspektných ľudí v nemocniciach, aby sa minimalizovala šanca, že akútny pacient, pri ktorom sa nestíha spraviť PCR test, je pozitívny. Vo svete sa tieto testy používajú aj na testovania rizikových skupín obyvateľstva, seniorov, v školách či v ohniskách nákazy,“ vysvetľuje Smatana. To je zároveň dôvod, prečo ich žiadna krajina nepoužila na plošné testovanie. 

Napriek tomu sú antigénové testy veľmi dobrým nástrojom na rýchlu diagnostiku ľudí s príznakmi koronavírusu a hodiť sa môžu v rôznych kritických situáciách. „Je skvelé, že ich máme aj na Slovensku, najmä nemocnice ich potrebujú ako soľ,“ uzavrel matematik Kollár.