DESIVÉ ODHADY ministerstva: Z toho, koľko si máme priplatiť za ENERGIE, vám padne sánka!

Situácia je neúnosná a slovenské domácnosti sú už takmer na kolenách. Z platu, ktorý sa nemení, je len ťažko platiť čoraz drahšie potraviny či bežné poplatky v domácnosti. Mnohým už dokonca prišli navýšené faktúry za energie, ktoré stúpajú napriek tomu, že vláda zregulovala cenu elektrickej energie do konca roka.

Vláda síce hovorí, že ceny sú zastropované a cena za silovú zložku zostáva na úrovni 61,21 eura za megawatthodinu, no do celkovej sumy pre domácnosti vstupuje viac faktorov, ktoré štát, žiaľ, ovplyvniť nevie. Veľký otáznik visí práve nad tým, ako je možné, že Slovensko vyrobí elektrinu za 50 eur a nakupuje ju za 1 000 eur. Je možné to zmeniť? 

"Cena elektriny, za ktorú nakupujú obchodníci s elektrinou, sa riadi pomermi na burze. Kľúčovou burzou je v tomto prípade nemecká burza, od ktorej sa odvíjajú pomery aj v okolitých burzách. Burza vlastne vytvára rovnováhu medzi dopytom elektrickej energie a ponukou. Vytvorenie rovnováhy je dôležité z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé preto, lebo vyrobenú elektrinu nedokážeme uskladniť, a na druhej strane nábeh výroby elektriny vo všeobecnosti trvá určitý čas," vysvetlil nám vedúci Katedry procesnej techniky z Technickej univerzity v Košiciach Miroslav Rimár.

Dodal tiež, že výhodou Slovenska je fakt, že je veľmi dobre prepojené rozvodnou sústavou so susednými krajinami a môže nakupovať, resp. predávať veľmi pružne.

"Súčasne medzi ČR a Nemeckom je veľmi dobré prepojenie a Nemecko ako najvýznamnejší spotrebiteľ v regióne ovplyvňuje obchod elektrickej energie, spotrebu a cenu. Tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom zmysle. Cenu elektrickej energie určuje najdrahší spôsob jej výroby a tou sú plynové elektrárne. Hoci na Slovensku ich v zásade nemáme, dopyt na burze zvyšuje cenu elektriny. No v súčasnosti už niekoľko týždňov za sebou zaznamenávame pokles cien na burze a to je dobrá správa," priblížil Rimár.

Podľa slov Rimára jediné, čo môžeme robiť, aby sme ťažkú situáciu zvládli, je šetriť, ako v domácnostiach, tak aj vo firmách, zároveň využívať vhodné spôsoby vykurovania. Mnohí Slováci sa búria, že im už teraz chodia zvýšené preddavkové faktúry. Rimár vysvetlil, prečo je to zrejme tak.

"V zmysle príslušnej Vyhlášky ÚRSO je regulačným obdobím kalendárny rok. Teda do 31. 12. 2022 majú obyvatelia regulované ceny na základe rozpisov od dodávateľa. Vláda má teda ešte chvíľku času, aby na základe odhadov cien, aké budú na budúci rok, pripravila model regulácie tak, aby pre obyvateľov neboli ceny elektrickej energie likvidačné. Iná vec je, ak je príslušná nehnuteľnosť majetkom právnickej osoby, na tú sa regulačné obdobie nevzťahuje, a ak sa majiteľovi skončila zmluva, tak musí pristúpiť k podpisu novej zmluvy s aktuálnymi cenami. Je však potrebné konštatovať, že firmy, ktoré majú dobrý energetický manažment, majú uzavreté dlhodobé kontrakty z minulého roka, keď sa nespoliehali na spotové (krátkodobé) ceny elektriny a teraz nie sú vysokými cenami, resp. neistotou z nich, zasiahnuté," objasnil.

Samotní analytici Tatra Banky hovoria, že budúcnosť nie je, čo bývala. Podľa ich slov je miera neistoty vysoká a bude to skôr horšie ako lepšie! "Ceny ropy a zemného plynu sú dnes veľmi podstatné, skrz ceny elektriny a palív sa premietajú do veľkého množstva dalších produktov, takže majú vplyv na celkovú infláciu," vysvetlil analytik Andrej Martiška.

Dobrou správou podľa analytika je, že cena zemného plynu už klesla, ale negatívnou správou stále zostáva, že jeho cena je stále 7- až 8-krát vyššia, ako v tomto období bývala. "Ceny plynu o niečo klesli, ale plyn je stále extrémne drahý, čo je dnes problémom viacerých druhov obchodov. V Európe sa cena elektriny vo veľkej miere odvíja od cien zemného plynu," vysvetlil.

"My tu síce máme rôzne zdroje výroby elektriny, niektoré s veľmi nízkymi variabilnými nákladmi, ako napríklad jadro, solár, vietor a podobne, ale trhová cena je vždy marginálna cena, ktorá je určovaná variabilnými nákladmi posledného zdroja, ktorý je ešte potrebný pripojiť na výrobu elektriny, aby bol uspokojený všetok existujúci dopyt," dodal.

Objasnil, že aktuálne sa nachádzame v situácii, že niektorí výrobcovia elektriny majú veľmi nízke náklady na jej výrobu, no celková cena je napriek tomu veľmi vysoká práve pre  ceny zemného plynu. "Preto sa aj dnes hovorí o  dodatočnom zdanení nadmerných ziskov niektorých výrobcov elektriny a tiež o tom, ako oddeliť ceny elektriny od cien plynu či vytvoriť nejaký separátny trh pre elektrinu, ktorá je vyrábaná z obnoviteľných zdrojov, jadra a podobne. Veľa sa ešte vraví o tom, či ceny energií, ako vidíme ich vývoj, zodpovedajú nejakej realite alebo sú ťahané nejakými špekuláciami," vysvetlil.

Špekulatívny element pri takýchto pohyboch podľa vyjadrenia analytikov nejakú rolu hrá, ale zatiaľ ho nevedia presne vyčísliť, pretože sú aj fundamentálne dôvody, ktoré ovplyvňujú rast cien.

Inflácia na Slovensku dosiahla podľa slov analytika Borisa Fojtíka 14 percent, čo je za posledných 20 rokov najvyššie číslo. "Dalo by sa povedať, že by sme mohli byť na vrchole inflácie, no pretavenie cien energií na trhu do cien pre domácnosti spôsobí, že v januári 2023 opäť uvidíme prudký nárast spotrebiteľskej inflácie, ktorý bude spôsobený najmä cenami energií pre domácnosti. Očakávame, že vzrastie aj cena plynu pre domácnosti a takisto cena za kúrenie. Je otázne, do akej miery vzrastú ceny elektriny, samozrejme, tie ceny na trhoch hovorili o viac ako 100-percentnom náraste, predpokladáme, že vláda tento nárast na trhu zmierni," vysvetlil. Analytici dnes, žiaľ, nevedia presne povedať, či to bude desať, dvadsať alebo viac percent, no s určitosťou vedia, že pôjde o dvojciferné číslo.

Ministerstvo financií zverejnilo odhady, o koľko viac by mohli platiť slovenské domácnosti od Nového roka. Elektrina môže podľa ich vyjadrenia zdražieť o 40 %, plyn o 60 % a teplo dokonca až o 135 percent. Analytici vychádzali z odhadov, keď počítali predpoveď inflácie na rok 2023.

Aby toho nebolo málo, Národná banka Slovenska predpokladá, že náš hrubý domáci produkt (HDP) by mal v tomto roku vzrásť o 1,8 %, no v roku 2023 sa krajina pravdepodobne prepadne do recesie a HDP poklesne o jedno percento. Povedal to guvernér NBS Peter Kažimír pri prezentácii jesennej prognózy ekonomického a menového vývoja. Žiaľ, NBS opäť očakáva v budúcom roku aj výrazný rast inflácie na úroveň 18 %, v rizikovom scenári dokonca až na 22 %.