Situácia je neúnosná a slovenské domácnosti sú už takmer na kolenách. Z platu, ktorý sa nemení, je len ťažko platiť čoraz drahšie potraviny či bežné poplatky v domácnosti. Mnohým už dokonca prišli navýšené faktúry za energie, ktoré stúpajú napriek tomu, že vláda zregulovala cenu elektrickej energie do konca roka.
Vláda síce hovorí, že ceny sú zastropované a cena za silovú zložku zostáva na úrovni 61,21 eura za megawatthodinu, no do celkovej sumy pre domácnosti vstupuje viac faktorov, ktoré štát, žiaľ, ovplyvniť nevie. Veľký otáznik visí práve nad tým, ako je možné, že Slovensko vyrobí elektrinu za 50 eur a nakupuje ju za 1 000 eur. Je možné to zmeniť?
"Cena elektriny, za ktorú nakupujú obchodníci s elektrinou, sa riadi pomermi na burze. Kľúčovou burzou je v tomto prípade nemecká burza, od ktorej sa odvíjajú pomery aj v okolitých burzách. Burza vlastne vytvára rovnováhu medzi dopytom elektrickej energie a ponukou. Vytvorenie rovnováhy je dôležité z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé preto, lebo vyrobenú elektrinu nedokážeme uskladniť, a na druhej strane nábeh výroby elektriny vo všeobecnosti trvá určitý čas," vysvetlil nám vedúci Katedry procesnej techniky z Technickej univerzity v Košiciach Miroslav Rimár.
Dodal tiež, že výhodou Slovenska je fakt, že je veľmi dobre prepojené rozvodnou sústavou so susednými krajinami a môže nakupovať, resp. predávať veľmi pružne.
"Súčasne medzi ČR a Nemeckom je veľmi dobré prepojenie a Nemecko ako najvýznamnejší spotrebiteľ v regióne ovplyvňuje obchod elektrickej energie, spotrebu a cenu. Tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom zmysle. Cenu elektrickej energie určuje najdrahší spôsob jej výroby a tou sú plynové elektrárne. Hoci na Slovensku ich v zásade nemáme, dopyt na burze zvyšuje cenu elektriny. No v súčasnosti už niekoľko týždňov za sebou zaznamenávame pokles cien na burze a to je dobrá správa," priblížil Rimár.
