V úmrtnosti na onkologické ochorenia sme na chvoste Európskej únie. V roku 2023 bola priemerná úmrtnosť na rakovinu na Slovensku 279 úmrtí na 100 000 obyvateľov, v Únii 230 na sto tisíc. V reálnom živote to znamená, že každý rok zbytočne podľahne tomuto ochoreniu takmer o 2 500 slovenských pacientov viac, ako je priemer Únie, čo je rozdiel 21 %.

Každé nádorové ochorenie si vyžaduje okamžitú a prioritnú diagnostiku a liečbu. V opačnom prípade sa výrazne znižujú šance na vyliečenie. Štúdia Healthcare Readiness Index, ktorú prezentovali analytici Martin Smatana a profesor Róbert Babeľa v novembri 2024, ukazuje, že v porovnaní krajín EÚ za roky 2020 – 2022 sa ocitáme na chvoste vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť na obyvateľa. Slovensko vynakladá priemerne 1 592 eur, Česká republika 2 664 eur, pričom priemer EÚ je 2 955 eur.

Preto je veľmi dôležité posilniť preventívne programy. Tri až päť prípadov rakoviny z 10 je preventabilných. Slovensko výrazne zaostáva v investícii do prevencie – investujeme len 1 % výdavkov na zdravotníctvo v porovnaní s priemerom Európskej únie 3,4 %. „Vo výdavkoch na zdravotníctvo sme až na 26. mieste v rámci Únie. My, pacientske organizácie, sa zo všetkých síl snažíme zviditeľňovať skríningové programy. Vzdelávaním verejnosti a zvyšovaním povedomia o prevencii a nádorových ochoreniach suplujeme túto štátom nedostatočne financovanú oblasť,“ pripomenula prezidentka Nie rakovine Jana Pifflová Španková.

Skrátiť cestu pacienta od prvých príznakov po začiatok liečby môže aj umelá inteligencia. U nás totiž trvá cesta pacienta od prvých príznakov po začiatok liečby 160 až 180 dní, v Českej republike je to 62 dní, kým v Holandsku len 28 až 42 dní. „Onkologický pacient je stratený v systéme. To si vyžaduje systémovú zmenu,“ uviedla Pifflová Španková. A práve v tejto oblasti nám môže pomôcť zavedenie riešení s umelou inteligenciou (AI).

Zavedenie AI systémov v zdravotníctve predstavuje príležitosť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti (od všeobecných lekárov, špecialistov, rádiologických oddelení až po onkológov). AI dokáže napríklad rýchlejšie a presnejšie detekovať ochorenie, zefektívniť prácu lekárov vytvorením chorobopisu, vyhodnotením anamnézy, upozornením na podozrivé príznaky, ale aj odporučiť diagnostický postup či liečbu.

„Dnes, keď je umelá inteligencia pevnou súčasťou klinickej praxe v krajinách s rozvinutým zdravotníctvom a odhad investícií do nej v roku 2025 sa počíta v stovkách miliárd dolárov, si Slovensko nemôže dovoliť ignorovať nástup do rýchlovlaku tejto technológie v zdravotníctve. Jej využitie má potenciál celoslovensky zachrániť približne 4 604 životov ročne, čím by sme dosiahli výsledky porovnateľné alebo lepšie ako priemer Únie,“ myslí si onkológ doc. Štefan Korec, predseda OnkoAliancie Slovensko.

„Celkový ekonomický prínos tejto iniciatívy sa odhaduje na stovky miliónov eur ročne, konkrétne 600 až 900 miliónov,“ dodal doc. Korec. Ušetrené financie môže štát presmerovať napríklad na úhradu inovatívnej liečby a diagnostiky.