Hovorí pravdu? Judita (21), ktorá sedí za vraždu kamaráta Tomáša (†16) bola aj na detektore lži

Definitívny verdikt a 12-ročný trest za obzvlášť závažný zločin vraždy gymnazistu Tomáša Teličáka (†16) potvrdil žilinský krajský súd v apríli 2021 na verejnom zasadnutí. Zamietol tak odvolanie obžalovanej mladistvej Judity Hany Konečnej proti rozsudku okresného súdu. Ten ju uznal vinnou a poslal do väzenia na 12 rokov a 4 mesiace. No podala dovolanie na Najvyšší súd SR. Jeho súčasťou bol aj posudok o výsledku jej vyšetrenia na detektore lži. Ako odpovedala na tri položené otázky? A ako dopadlo jej dovolanie?

Po rozsudku Juditu po 27. apríla 2021 po 707 dňoch väzby presunuli z Ústavu pre výkon väzby v Žiline do Ústavu pre výkon trestu v Sučanoch. Do väzby vzali keď mala 16 rokov a 5 mesiacov. Jej rodičia Katarína Miloš sa snažili presvedčiť verejnosť, že ich dcéra bola odsúdená na základe vymyslených tvrdení a vykonštruovaných dôkazov: "Verzia vyšetrovateľa bola postavená na účelovom znaleckom posudku, na nožoch, ktorých rozmery sú väčšie ako rany a na neprítomnosti tretej osoby zachytenej na kamere bola obhajobou nespochybniteľne vyvrátená, no nestačilo to."

K útoku na Tomáša podľa rozsudku krajského súdu došlo 16. mája 2019 od 15.20 do 15.38 h na chodbe predmetného bytu na žilinskom sídlisku Vlčince, keď bol na odchode - bol obutý, mal oblečenú bundu. Skutok sa stal za zatvorenými dverami bytu, o čom svedčí veľké zakrvavenie vnútornej strany vchodových dverí. “Nečakane, podľa záverov znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva, ako prvé poranenia vznikli na zadnej strane tela poškodeného, pričom nešlo o jediné miesto útoku voči telu poškodeného - vzhľadom na krvné stopy až po vstup do obývacej miestnosti, ako sa poškodený pohyboval - a len o jednorazový atak - vzhľadom na počet bodno-rezných rán, ktorých bolo 51 - a tento útok vykonala obžalovaná mladistvá.” Podľa znalcov vraždila zrejme po hádke a v afekte, ktorý odbúrava bežné zábrany páchateľa.

Dovolanie podané obžalovanou na Najvyšší súd SR bolo neúspešné. Senát Petra Paludu ho zamietol. Súčasťou jej žiadosti bol aj znalecký posudok psychofyziologičky a klinickej psychologičky Eleny Fortis o psychofyziologickom overení pravdovravnosti Judity. Teda výsledok jej vyšetrenia na detektore lži. Musela odpovedať na tri otázky - či usmrtila úmyselne Tomáša, či ho usmrtila bodaním nožom a či ho bodala nožom do prednej a zadnej plochy tela. Na všetky odpovedala: “Nie.” Znalkyňa výsledok vyšetrenia na polygrafe zhodnotila takto: "Lož nebola indikovaná.” Skonštatovala, že Judita nevykazuje známky klamlivého správania.

No na detektor, ktorý ktorý meria a analyzuje príznaky stresu ako napríklad zvýšený krvný tlak, tep srdca či galvanickú odozvu kože, sa vraj stopercentne spoľahnúť nedá. A podľa odborníkov sa dá oklamať. Ak ste na to trénovaný alebo máte primerané osobnostné črty, takzvanú “hrošiu kožu."

Judita od začiatku tvrdí, že nevraždila, ale že jej kamaráta Tomáša zniesol zo sveta neznámy muž. Ten mal zazvoniť v byte, kde Judita bývala aj s matkou v čase, keď bol Tomáš na odchode. Zabudol si však podľa Juditinej výpovede mobil, tak sa po neho od dverí vrátil. Keď Judita otvorila, muž v montérkach sa vraj predstavil ako odpočtár s tým, že ide skontrolovať elektriku a poistky. “Začal naliehať, že to bude rýchlo a tlačil sa do bytu. Zľakla som sa a zavolala na Tomáša. Keď vyšiel spoza rohu, muž už stál vo dverách bytu. Oni sa na seba pár sekúnd iba dívali, ten chlap mal taký divný výraz,“ povedala Judita. Pokračovala tým, že chvíľu sa nič nedialo, no potom muž vybral z tašky nôž a začal útočiť na Tomáša.

Záchranárov zavolala ona sama. Počas 13-minútového telefonátu na linku 112 podľa inštrukcií operátorky poskytovala Tomášovi prvú pomoc. Neskôr ju záchranári odviezli do nemocnice s dorezanými rukami v nemocnici a o smrti kamaráta sa vraj dozvedela až po dvoch dňoch. Spočiatku podozrivá nebola. Obrátiť sa ešte môže na Ústavný súd SR a na európsky súd.

Lenže súdy jej verzii neuverili. Zaistené stopy na mieste činu vypovedajú len o prítomnosti dvoch osôb v byte - obžalovanej a poškodeného. Z výpovede obžalovanej vyplýva, že neznámy odpočtár mal mať na mieste činu rukavice. Tvrdenie o prítomnosti tretej osoby na mieste činu podľa súdu neobstojí, pretože žiadna zo zaistených stôp o tom nevypovedala. Obhliadku vykonávali dlhých 13 hodín, jej prílohou je rozsiahla dokumentácia, zaznamenávali a následne analyzovali 450 vzoriek.

Obhajoba sa snažila dokázať, že kriminalistickí technici neodviedli stopercentnú prácu a že došlo k znehodnoteniu stôp pohybom iných osôb na mieste činu -  záchranárov, policajnej hliadky - alebo nedostatočným zaistením stôp. No súd sa s názorom o nekvalitnej obhliadke miesta činu nestotožnil: “Z dokumentácie nič tomu nezodpovedá. Je to nelogické aj preto, že všetci na mieste činu disponovali informáciou od obžalovanej o prítomnosti tretej osoby, čomu nepochybne podriadili aj svoje úsilie a odborné vedomosti.”

Judita (21) bola v čase spáchania činu vo veku mladistvej. Podľa toho súd postupoval a preto jej vymeral iba polovičný trest.

Rodičia Judity od začiatku poukazujú na chyby vo vyšetrovaní a sú presvedčení, že polícia si prácu neurobila dôkladne. Upozorňovali na to, že na zaistených nožoch sa nenašiel čistý profil DNA Tomáša. lba zmiešaný s Juditiným, hoci mal nebohý zasiahnuté viaceré orgány. Poukazujú na to, že kamery zachytili muža v modrých montérkach a nikto ho nestotožnil. Nepáči sa im ani to, že obhajobe nebola umožnená previerka Juditinej výpovede na mieste činu. No podľa súdu “ide o snahu obhajoby presadiť vlastnú, pre obžalovanú priaznivú verziu skutku.”

Judita opisovala, že Tomáš bol jej najlepší kamarát, v osudný deň šli spolu zo školy k nej domov, lebo mali na druhý deň cestovať aj s jej mamou a maminým známym do Londýna za jej sestrou. Výlet mali dlhšie naplánovaný, často takto spolu cestovali. Po hodine a pol sa Tomáš pobral na volejbalový tréning. Už bol obutý, ale zabudol si niečo dôležité v byte a vrátil sa po to. Vtedy vraj niekto zazvonil, ona otvorila. Stál tam vraj v montérkach a dlhom tričku s taškou na náradie prevesenou cez plece a chcel ísť dnu s tým, že ide "odpísať poistky.”

Nechcela ho pustiť, no on sa tlačil do chodby bytu. Vtedy sa, podľa Judity, z vnútra bytu vrátil Tomáš: "Zastal vedľa mňa. Oni na seba pozerali, si to pamätám, že to bol taký pohľad, že nečakali ste, že bude tu a spoznali ste ho. A on začal ako mal tú tašku, vytiahol nôž a pustil sa do neho. Viem, že to bolo konkrétne na neho a na mňa sa už nepozeral. Ako som sa postavila pred neho, chytila som nôž. Mne sa prsty porezali a takto odstávali štyri prsty. Strašne ma to bolelo, mi trčali šľachy von. Myslela som si, že mi kosti presekol, že už mi nikdy tie prsty neprišijú naspäť, bola som v šoku. Z chodby som sa nejak odpotácala naspäť do bytu. Sadla som si niekde ku stene ako mala sestra izbu a potom som mala taký ešte jeden preblesk, ako som videla, ako tam Tomáš stál v tej chodbičke a potom nič. Potom som sa prebrala. On ležal na tej chodbičke a ja som nechápala čo sa stalo."