Reklama

O synovi exprimátorky rozhodovali v psychiatrickej liečebni, trestné stíhanie zastavili

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    VIDEO: Policajt Turčan sa VRÁTIL na miesto činu: Po pol roku znova tam, kde ZASTRELIL kolegu!
    Reklama
    Ingrid Timková

    Ingrid Timková

    Redaktorka

    O pár dní ubehnú dva roky od kauzy, ktorá šokovala Slovensko. Syn vtedajšej primátorky Prešova zastrelil v službe svojho kolegu - železničného policajta Filipa Suchár Tureka (†31). Zostalo po ňom iba ročné dievčatko. Páchateľovi pre nepríčetnosť zastavili stíhanie, skončil na psychiatrii. Teraz v liečebni rozhodovali, čo s ním ďalej.

    Prípad sa stal večer 14. marca 2022, krátko pred skončením služby dvojice. Na Martina Turčana (35) sa v ten deň jeho parťák sťažoval viackrát nadriadenému a žiadal ho, aby kolegu stiahol zo služby. Nepozdávalo sa mu jeho čudné správanie. No ešte predtým, ako na policajnú stanicu prišiel ich šéf, aby mu odobral zbraň, stalo sa nešťastie. Martin, pravdepodobne hnaný vidinami a prenasledovaný démonmi, pod vplyvom choroby, dobráka Filipa zastrelil na úteku odzadu, zasiahol mu srdce a pľúca. Z miesta činu potom ušiel na služobnom aute, okolo polnoci ho chytili na strednom Slovensku.

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Streľba primátorkinho syna na kolegu policajta: V kauze šokujúcej vraždy vyplávali nové fakty!

      Martin skončil vo väzbe, no onedlho pre zlý zdravotný stav na psychiatrii. Najprv bol hospitalizovaný v Košiciach, neskôr ho previezli do psychiatrickej liečebne do Plešivca. Stíhanie voči nemu zastavili pre nepríčetnosť. Psychiatrickým a psychologickým vyšetrením sa totiž ukázalo, že sa nedokázal ovládať a nevedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania.

      V stredu 28. februára v liečebni rozhodovali o jeho ďalšom osude. Senát prešovského súdu rozhodoval na verejnom zasadnutí o návrhu na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou.

      Senát sa stotožnil s návrhom krajského prokurátora Michala Šoltýsa a obvinenému uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Dĺžka liečenia nie je stanovená. “Trvá, kým si to vyžaduje jeho účel. V praktickej rovine môže ísť aj o niekoľkoročné liečenie,” vysvetlil prokurátor. Znamená to teda, že Martin tam môže byť zavretý doživotne. Uznesenie súdu je právoplatné, o ďalšom postupe bude znova rozhodovať súd.

      Po vražde vysvitlo, že Martin sa už aj v minulosti liečil pre psychické problémy. Ako sa človek dostane do takého stavu, že nevie ovládať svoje konanie? Môže sa to prihodiť komukoľvek? Je Martin obeťou svojej choroby? Dala sa včas odhaliť? Odpovede na tieto otázky sme hľadali u renomovanej psychiatričky a súdnej znalkyne Danici Caisovej.

      To, či niekto dokáže alebo nedokáže rozpoznať spomínané, závisí od stavu jeho psychiky. "Často súvisí s duševnými chorobami - schizofréniou, bipolárnou poruchou či ťažkou demenciou," vraví skúsená psychiatrička Danica Caisová. Existujú aj krátkodobé výpadky psychiky, ktorým sa hovorí kvalitatívna porucha vedomia. Napríklad pod vplyvom drog. 

      Dá sa teda povedať, že sa M. Turčan mohol dostať do stavu, že v jeho hlave bežal bludný film a uveril mu? "Áno, on je, chudák, chorý. A pravdepodobne bude dlhodobo umiestnený v ústave, ak súd usúdi, že nevedel, rozpoznať, čo robí, tak pôjde do psychiatrickej liečebne a môže tam byť niekoľko rokov,"  vysvetľuje odborníčka. 

      Môže preskočiť v hlave komukoľvek tak, aby sa dopustil takéhoto vážneho skutku? "Až tak nie. Len ľudia sú nepozorní a podcenia príznaky. Tie sa objavia spravidla oveľa skôr. A buď človek o tom nerozpráva alebo sa mu to snažia vyhovoriť s tým, že sa mu to iba zdá. Neuvedomujú si, že ten človek nie je v poriadku do tej miery, že na neho treba dať pozor a treba ho liečiť," dodáva Caisová. 

      Zdôrazňuje však, že keď má niekto neurózu, nie je vyradený z pracovného procesu. Tá totiž nepatrí medzi duševné choroby: "Ten človek je súdny, až veľmi častokrát. Je opatrný, úzkostlivý. Teda nie každý, kto sa lieči na psychiatrii je považovaný za chorého alebo keby niečo spáchal je posudzovaný ako nepríčetný. To sú len určité vybrané choroby a musí sa to preukázať dôkladným vyšetrením."

      Tvrdí, že príznaky vie odpozorovať aj laik, len sa musí o toho človeka zaujímať, rozprávať sa s ním, počúvať ho a nevyhovárať mu to, čo hovorí a dostať ho na liečbu, hoc je to často veľmi ťažké, lebo chorí sa bránia pobytu v nemocnici, keďže majú dojem, že sú v poriadku. Nechápe však, ako mohol Turčan prejsť cez psychologické testy. 

      Podľa nej aj M. Turčan, keď trpel duševnou chorobou, je obeťou: "Nevedel posúdiť, že to, čo on počuje alebo vidí, že to nie je v poriadku a že by mal vyhľadať pomoc. Ľudia sú v zajatí svojich predstáv a myšlienok a myslia si, že je to naozaj."

      Teda aj keď M. Turčana mátali démoni, myslel si, že sa im potrebuje brániť?

      Mohlo by vás zaujímať:

      Autor článku

      Ingrid Timková

      Redaktorka
      Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.