Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že vláda vyčlení 50-tisíc eur na finančnú pomoc rodine zosnulého vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby. "Po zosnulom policajtovi ostala manželka a tri malé nezaopatrené deti. Rodina sa takto ocitla v náročnej životnej situácii, ktorá zásadne ovplyvní ich rodinný rozpočet, nakoľko nespĺňajú zákonom stanovené podmienky nároku na výsluhový vdovský dôchodok, ani na sirotský výsluhový dôchodok,” opísal okolnosti i motív finančnej pomoci.

Je chvályhodné, že sa rozhodli pomôcť žene, ktorá prišla o manžela práve v čase, keď sa jej narodilo najmladšie z troch nezaopatrených detí práve v čase úmrtia vyšetrovateľa policajnej inšpekcie. Vdova je takisto policajtka, musela si dokonca musela požičať peniaze na pohreb a kar.

V podobnej situácii bola pred dvomi rokmi partnerka železničného policajta Filipa Suchár Tureka (†29). Toho v polovici marca zastrelil v službe jeho kolega - syn prešovskej primátorky Andrey Turčanovej Martin Turčan, ktorého stíhanie neskôr pre nepríčetnosť zastavili. Lenže vtedy sa im štát neponáhľal na pomoc, na pohreb sa vtedajší policajný prezident Štefan Hamran ani neunúval.

POHREB Filipa (†29), ktorého zastrelil syn primátorky: PLAČ matky, salvy aj POLICAJNÉ sirény!

Pritom Filip zomrel aj vinou svojich nadriadených. Upozorňoval na duševné problémy kolegu Turčana a v osudný deň až štyrikrát volal nadriadenému a prosil ho, aby prišiel Martina stiahnuť zo služby. Turčan sa v minulosti liečil pre psychické problémy, napriek tomu ho kompetentní nechali behať so zbraňou v uliciach. Po tragicky zosnulom zostala iba ročná dcérka Violka a partnerka na materskej a hypotéka na krku.

Kompetentní v prípade zasiahli iba tak, že potrestali zástupcu riaditeľa železničného oddelenia preložením na policajnú stanicu do iného mesta. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, ak policajt zomrel následkom služobného úrazu, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva poskytnúť okrem nákladov na pohreb aj náhradu nákladov na výživu pozostalých a odškodnenie pozostalých.

Až o takmer rok a pol vyplatili pozostalej rodine náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom. "Koncom novembra 2024 ministerstvo vnútra obdržalo kompletný úrazový spis s právoplatným rozhodnutím o priznaní jednorazového odškodného, ktoré bude vyplatené v priebehu niekoľkých dní,” informoval hovorca rezortu Matej Neumann. Rodina dostala 4400 eur.

ŠOKUJÚCE odhalenia v prípade streľby POLICAJTA na kolegu: Prečo bolo vystrelených OSEM rán?

Veľkorysosť nepreukázali úradníci z ministerstva vnútra (MV) ani v prípade dnes už nebohého Lukáša Lacka (†34) z Veľkej Lomnice (okres Poprad). Toto neprávom podozrievali z vraždy pumpára z tej istej obce. Prišiel ho zatknúť autobus kukláčov za bieleho dňa. Na to, ako ležal s putami na rukách na bruchu v snehu v strede obce sa pozerali nielen dedinčania, ale večer v komerčných televíznych správach aj celé Slovensko. Už na druhý deň vysvitlo, že Lukáš so skutkom nemá nič spoločné a pustili ho domov. O sedem rokov od skutku policajti náhodne vypátrali skutočného vraha.

Lenže Lukáš sa po celý čas psychicky trápil, odrazilo sa to aj na jeho fyzickom zdraví. Dlhých osem rokov sa s ministerstvom súdil, žiadal ospravedlnenie aj odškodnenie vo výške 19-tisíc eur. Žiaľ, nedočkal sa ho. Pritom súdy trikrát rozhodli v jeho prospech.

No a práve tromi súdnymi rozhodnutiami argumentoval minister M. Šutaj Eštok pri zmieri s bývalým českým premiérom Andrejom Babišom v spore o ochranu osobnosti týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti.

Prečo sa MV nedohodlo na mimosúdnom vyrovnaní aj s Lukášom Lackom? Z akého dôvodu sa stále odvolávalo? Prečo ministerstvo vnútra v takýchto sporoch uplatňuje rozdielny prístup? 

Podľa hovorcu rezortu Mateja Neumanna v spore pána Lukáša Lacka išlo o uplatňovanie nemajetkovej ujmy z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Dodal, že každý spor, v ktorom sa uplatňuje nemajetková ujma, je individuálny a musí byť posudzovaný jednotlivo vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu.

MV vraj v konaní využilo zákonné riadne a mimoriadne opravné prostriedky, na využitie ktorých bolo v postavení žalovaného oprávnené ako ktorýkoľvek iný subjekt v takomto postavení, keďže zastávalo názor, že neboli splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu a priznanie nemajetkovej ujmy v žalobcom požadovanej výške. Poznamenal, že "súd v žiadnom zo svojich rozhodnutí nestanovil výšku nemajetkovej ujmy, prebiehalo konanie na troch stupňoch až po Najvyšší súd na základe nášho dovolania,  a bolo rozhodnuté len na základe rozsudku, že nárok je daný."

"V spore s pánom Babišom išlo o diametrálne odlišný spor a okolnosti prípadu - o ochranu osobnosti, tzv. určovaciu žalobu, a žalobca si neuplatňoval žalobou nemajetkovú ujmu,” uviedol Neumann s tým, že počas 12 rokov súdnych ťahaníc bolo súdom vykonané zistenie skutkového stavu veci, pričom tento skutkový stav sa zásadne nezmenil.

Zmena nastala len na strane žalovaného,  kedy MV nahradilo Ústav pamäti národa na strane žalovaného. Vraj postupovali podľa dvoch nezávislých právnych analýz, podľa ktorých zmier s Babišom je najviac hospodárny.