Lukáša (†34) podozrievali z vraždy, utrápil sa k smrti: Neprávom ho odvlieklo policajné komando

Lukáša Lacka (†34) z Veľkej Lomnice (okres Prešov) označili v januári 2015 prešovskí kriminalisti za podozrivého z vraždy mladého pumpára Erika (†24) na benzínke v tej istej obci. No dôkazy na to nemali. Napriek tomu na neho poslali plný autobus kukláčov. A tí ho pompézne zadržali počas pracovného dňa ráno v strede obce pred očami dedinčanov.

Už o pár hodín vysvitlo, že Lukáš mal neprestrieľné alibi a v čase vraždy bol v plnej reštaurácii ľudí na oslave a mal na to desiatky svedkov. Po siedmich rokoch našli skutočného vraha.

Ale za ten čas sa Lukáš nevedel zbaviť pohoršujúcich pohľadov okolia. Cítil krivdu a mal pocit, že nálepku vraha zo seba nedokáže zmyť. "Stále som mal pocit, že na mňa ľudia pozerajú ako na vraha. Niektorí sa mi báli odpovedať na pozdrav,” sťažoval sa nám.

Domáhal sa preto na súde satisfakcie, trikrát uspel. No ministerstvo vnútra zakaždým podalo voči rozsudku kežmarského okresného súdu odvolanie. Odmietalo mu vyplatiť odškodné napriek tomu, že sudkyňa Erika Borovská zhodnotila policajný zásah ako "neadekvátny až extrémny exces.” Suma, ktorú Lukáš žiadal, je minimálna, na ktorú by mal nárok. Išlo o 19-tisíc eur. Prípad skončil na prešovskom krajskom súde, ktorý nestihol rozhodnúť.

A tak sa Lukáš ospravedlnenia od polície nedočkal. Ministerstvo vnútra to nebolo ochotné urobiť ani po tom, ako pri náhodnej dopravnej kontrole prišli na stopu skutočného vraha Jána Románeka (34) z Vojnian (okres Kežmarok). Do hľadáčika polície sa dostal po tom, keď začal na policajnú hliadku strieľať.

Po domovej prehliadke u neho našli celý arzenál zbraní. Balistická expertíza dokázala, že medzi zaistenými zbraňami boli aj také, ktorými spáchal viacero vrážd. Vlani v januári ho súd poslal do basy na doživotie. Preukázali mu aj rozstrieľanie dôchodcu samopalom v lese v Levočskej doline a aj pokus o vraždu snúbencov, na ktorých strieľal na ceste v Holumnici (okres Kežmarok). 

Vystresovanú psychiku si Lukáš nevedel upokojiť ani pri práci šéfkuchára v prevádzke vo Vysokých Tatrách, ktorá bola jeho vášňou. Začali ho trápiť ťažkosti s vnútornými orgánmi a vyvrcholilo to silným zápalom vnútrobrušných orgánov a pankreasom. Lekári mu museli rozrezať brucho, lebo v ňom mal veľký tlak a hrozilo, že praskne. Do rany sa mu dostala nemocničná infekcia a vnútornosti z brucha mu ovísali a lekári si nevedeli rady.

Pomoc lekárov odborníkov zo zahraničia po medializácii už prišla neskoro. “Lukáško zomiera,” volala nám s plačom jeho nešťastná mama Danka vlani 4. septembra. O dve hodiny na to už zvestovala najhoršiu správu svojho života - jej jediné dieťa boj o život prehralo.

Dnes je v kostole v jeho rodnej V. Lomnici výročná omša za neho. Danku čakajú ťažké chvíle pri spomienke na jediné dieťa, bez ktorého sa učí žiť. "Musím stáť pevne na nohách, aby sa Lukáš za mňa nemusel hanbiť ani po svojom odchode. On mi odišiel do neba a vnučku mi vzali, no na večný smútok nemám čas. Mám okolo seba veľa výnimočných ľudí,” zhodnotila optimisticky.