Komu patrí telo z Ružínskej priehrady? Obeť vraha a kanibala HOJERA dodnes neidentifikovali

Práve jeho strašidelný príbeh sa po rokoch rozhodli oprášiť filmári. Siahli tak po prípade, ktorý vyšetroval legendárny pražský kriminalista Jiří Markovič. 

Ladislav Hojer (†28) sa do histórie Československa nezapísal vôbec pozitívne, naopak, dodnes patrí medzi najznámejších sériových vrahov. Bol to Čech, ktorý obzvlášť brutálnym spôsobom zavraždil najmenej päť žien, znásilnil ich a časť tela jednej z nich dokonca uvaril a chcel zjesť. Ako píše portál blesk.cz, kriminalisti ho vypátrali úplne náhodou, vďaka svojej túžbe vraždením sa pochváliť.

Ladislav Hojer sa narodil 15. marca 1958. Mal veľmi ťažké detstvo, čo sa dosť podpísalo na jeho psychike. Keď bol malý, otec mu zomrel na rakovinu. O pár rokov neskôr rovnakej chorobe podľahla i jeho matka. Nevlastný otec sa od neho odsťahoval, a tak mladý Ladislav žil sám so svojím bratom v Prahe-Motole. Chodil do zvláštnej školy a potom sa vyučil za sklenára. Jeho IQ bolo 88, čo je skôr podpriemer. Policajti o ňom uviedli, že mal veľmi zvláštny zmysel pre humor a pôsobil primitívne.

Ďalšie detaily nie sú vhodné pre citlivé povahy a maloletého čitateľa.

Hojerovou najznámejšou obeťou bola vtedy iba dvadsaťročná Ivana, ktorú vrah v roku 1981 napadol v brnenskom parku. Zavraždil ju a časti jej tela si potom odviezol do Prahy, kde ich zjedol. Po zatknutí sa plukovníkovi Markovičovi priznal, že pri jej konzumácii potreboval vtedy populárnu českú ďábelskú horčicu, a že mu mäso veľmi nechutilo, bolo vraj tuhé.

Ladislav Hojer prvýkrát vraždil v noci z 1. na 2. novembra 1978 v Děčíne. Ako neskôr povedal, vybral sa tam na výlet a spoznať nejaké ženu. V ten osudný večer mladá, iba 29-ročná Eva odišla na stretnutie so svojim milencom, ktorý ale na miesto neprišiel. Práve na mieste stretnutia Hojer Evu napadol, zrazil ju k zemi, bezvládnu odtiahol do krovia a uškrtil ju. Hoci ju napokon neznásilnil, už sa domov nikdy nevrátila.

Druhú ženu Hojer zavraždil nad ránom 9. februára 1980 v nočnom vlaku R770 z Prahy do Děčína. Ako uvádza wikipédia, túto študentku medicíny posadil do vlaku jej manžel, vojenský dôstojník, aby sa do cieľa cesty dostala čo najskôr. Sám cestoval neskorším vlakom.

Hojer bol v tom čase sám vojakom základnej vojenskej služby. Mladú ženu si Hojer vyhliadol už pri nástupe do vlaku. Vystihol moment, keď odišla na toaletu, tam ju prepadol a uškrtil dvoma prstami a jej vlastným šálom. Vo svojej dobe išlo o medializovaný prípad.

V auguste 1980 sa Ladislav Hojer vybral za kamarátom do Košíc. Zastavil sa aj na Ružínskej nádrži, kde v tej dobe radi chodili rekreanti oddychovať. Do očí mu udrela neznáma tridsiatnička, na ktorú sa okamžite vrhol a začal ju škrtiť holými rukami.

Pri škrtení sa však tak vzrušil, až predčasne ejakuloval. O ženu tak stratil záujem. Jej mŕtve telo zaťažil kameňom, oviazal drôtom a hodil do nádrže. Po tomto nechutnom čine si Hojer vo vode aj s mŕtvolou ešte chvíľu zaplával. Telo ženy našli až po roku a pol od incidentu. Bolo v značnom štádiu rozkladu. Chýbala hlava, zápästie a jej totožnosť sa nepodarilo nikdy odhaliť.

Beštiálny vrah Hojer si mladučkú, iba 20- ročnú Ivanu vyhliadol 30. januára 1981 okolo tretej hodiny rannej na električkovej zastávke v Brne. Aj tú sadistickým a krutým spôsobom pripravil o život. Telo mladej obete sa pokúsil aj zjesť, no ako neskôr policajtom povedal, mäso mu nechutilo.

Ako uvádza wikipédia, medzi prvých podozrivých v tomto prípade patrila početná grécka komunita, s ktorou sa Ivana často stýkala. K vražde sa v liste na rozlúčku priznal študent z Jordánska. Zaujímavé je, že uviedol, že viac by pošpinili povesť jeho rodiny jeho študijné neúspechy, ako vražda, ku ktorej sa chcel priznať pred, napokon neúspešnou, samovraždou.

Poslednú vraždu spáchal 3. októbra 1981 po 22. hodine neďaleko svojho bydliska pri mostíku cez Motolský potok v Prahe 5. Stala sa ňou 51-ročná Anna vracajúca sa z koncertu. Hoci sa s ňou snažil nadviazať rozhovoril, napokon ho obmedzil na štyri vety a napadol ju. Uškrtil ju pančuchami, ktoré jej pretiahol cez hlavu, znásilnil ju. Hoci sa žene podarilo vykríknuť, a počulo ju množstvo svedkov, nikto si to s násilím nespojil. Túto jedinú vraždu Hojer spáchal v blízkosti svojho bydliska. A hoci sa k vražde vo svojej obľúbenej krčme neskôr viackrát prihlásil, nikto ho nebral vážne.

Posledná vražda, o ktorú sa Hojer pokúsil, mu nevyšla. Hoci si obeť vyhliadol, prepadol a znásilnil, mladej žene sa napokon predsa len podarilo ujsť. Mala šťastie, prežila. Podľa znaleckých posudkov bol Hojer primitívny psychopat. Duševná porucha u neho nebola zistená. Za päť vrážd a beštiálne správanie mu súd udelil trest smrti. Popravený bol 7. augusta 1986 v pankráckej väznici.

Plukovník Jiří Markovič beštiálneho vraha Ladislava Hojera dolapil a pokiaľ bol vo vyšetrovacej väzbe, vytvorilo sa medzi vrahom a ním zvláštne puto. „Zdôveroval sa mi s vecami, ktoré nepovedal nikomu, ani svojmu obhajcovi,“ povedal pred rokmi Markovič v relácii Hyde park Civilizace.

Napriek beštiálnemu vyčíňaniu kanibala si Jiří Markovič myslel, že Ladislav Hojer popravený byť nemal. Uviedol, že je proti trestu smrti z dôvodov možných justičných omylov, skôr by privítal sčítanie trestov, ako je bežné napríklad v USA.

Tento legendárny vyšetrovateľ vraždy riešil 36 rokov, z toho 13 rokov viedol pražskú „mordpartu“, vyšetrovateľov, ktorí odhaľovali páchateľov tých najzávažnejších trestných činov. Jeho tím držal svetový rekord: Takmer 7 rokov po sebe dokázali objasniť všetky vraždy v Prahe, čo sa v žiadnej inej svetovej metropole nepodarilo. V roku 1985 objasnil aj smutne známy prípad spartakiádneho vraha Jiřího Straku.

Legendárny pražský vyšetrovateľ Jiří Markovič zomrel 20. októbra 2022, len mesiac pred svojimi 80. narodeninami.