BEŠTIÁLNE VRAŽDY SLOVENSKA: Zvrátený Ladislav si prsia a genitálie namáčal do horčice!

Ladislav Hojer sa narodil 15. marca 1958. Mal veľmi ťažké detstvo, čo sa dosť podpísalo na jeho psychike. Keď bol malý, otec mu zomrel na rakovinu. O pár rokov neskôr rovnakej chorobe podľahla i jeho matka. Nevlastný otec sa od neho odsťahoval, a tak mladý Ladislav žil sám so svojím bratom v Prahe-Motole. Chodil do zvláštnej školy a potom sa vyučil za sklenára.

Jeho IQ bolo 88, čo je skôr podpriemer. Policajti o ňom uviedli, že mal veľmi zvláštny zmysel pre humor a pôsobil primitívne. Jeho obľúbená rýmovačky bola: „Keď sa chvost postaví, mozog sa mi zastaví.“ Medzi rokmi 1978 až 1981 pod jeho rukami vyhasol život piatim ženám. Páchateľ vykonal vraždy obzvlášť brutálnym spôsobom, za čo si vyslúžil označenie najbrutálnejší sexuálno-sadistický vrah v dejinách českej kriminalistiky.

Prvý incident vyústil v roku 1978. Vtedy sa iba dvadsaťročný Ladislav vydal navštíviť Děčín. Nevinný výlet sa napokon zmenil na začiatok Hojerovej vražednej série. Za svoju prvú obeť si vybral 29-ročnú Evu R., ktorú usmrtil v noci z 1. na 2. novembra na nábreží rieky Labe. Útok previedol v tichosti a bez povšimnutia.

K Eve sa priblížil nenápadne zozadu a zrazil ju na zem. Následne ju odtiahol do neďalekého kríka, kde ju začal škrtiť. Na pohlavný styk s mŕtvolou ešte nemal dostatočnú odvahu. Po usmrtení sa zmohol len na masturbáciu. Pri odchode z miesta činu jej ešte do pošvy stihol zastrčiť pŕhľavu.

9. februára 1980 uškrtil na toalete vo vlaku 25-ročnú Ivonu S., študentku medicíny. Malé toalety neposkytovali dostatočný priestor na manipuláciu s telom, a tak pohlavný styk neprichádzal do úvahy. A hoci z tejto vraždy bol podozrivý, z celého prípadu ho napokon dostali alibi.

Tretiu vraždu vykonal v auguste roku 1980. Tentoraz si za miesto činu vybral Ružínsku nádrž na východe Slovenska, neďaleko Košíc. Do očí mu udrela neznáma tridsiatnička, na ktorú sa okamžite vrhol a začal ju škrtiť holými rukami. Pri škrtení sa však tak vzrušil, až predčasne ejakuloval. O ženu tak stratil záujem. Jej mŕtve telo zaťažil kameňom, oviazal drôtom a hodil do nádrže. Bizarné je, že po tomto nechutnom čine si Hojer vo vode aj s mŕtvolou ešte chvíľu zaplával. Telo bolo nájdené až po roku a pol od incidentu. Bolo v značnom štádiu rozkladu. Chýbala hlava, zápästie a jej totožnosť sa nepodarilo nikdy odhaliť.

Štvrtá a zároveň najbrutálnejšia vražda sa udiala 30. januára 1981. V Brne si vytypoval 18-ročnú Ivanu M., ktorá sa vracala z plesu. Snažil sa s ňou nadviazať kontakt, ale Ivana sa dala na útek. Hojer ju potom strhol na zem a odtiahol do parčíka, kde sa ju pokúsil znásilniť. Dievča nakoniec dobodal a potom uškrtil. A to, čo pokračovalo ďalej, je len pre silné povahy.

Hojer svojej obeti odrezal obe prsia a prirodzenie. Tieto „suveníry“ si odviezol domov v igelitovej taške. Doma položil na stôl prsia a svoj penis strčil do vyrezaného prirodzenia, ktoré predtým ešte oholil. Asi týždeň po tom dievčinine ostatky uvaril v osolenej vode a pokúsil sa ich jesť s chlebom, horčicou a chrenom. To mu vraj nechutilo, a tak potom všetko spláchol do záchoda.

3. októbra 1981 vraždil Hojer naposledy. Obeťou sa stala 51-ročná Anna Š. Po tom, čo sa ukojil, jej pretiahol cez hlavu pančuchy a uškrtil ju. Bál sa totiž, že by ho mohla identifikovať. K tej vražde a postupne aj k ďalším sa Hojer priznal. Za niektoré svoje činy sa však hanbil a odmietal o tom s kýmkoľvek hovoriť.

Priznanie tak vykonával výlučne písomnou formou. Podľa znaleckých posudkov bol Hojer primitívny psychopat. Duševná porucha u neho nebola zistená. Za päť vrážd a beštiálne správanie mu súd udelil trest smrti. Popravený bol 7. augusta 1986 v pankráckej väznici.