Rodičia troch dievčat zo Spiša prežívajú muky: Tie najťažšie dni ich však ešte len čakajú

Nešťastie hlboko a na dlhý čas zasiahlo do životov viacerých rodín z tragédie pri Spišskej Kapitule. Nielen obetí a ďalších zranených mladých ľudí, ale aj vodiča, ktorý autobus šoféroval. Všetci prežívajú nesmierny smútok a žiaľ. Mučivá bolesť v srdciach sa nedá ničím zmierniť a trápiť ich bude ešte poriadne dlho.

Podporu im od prvej chvíle poskytujú kňazi, keďže rodiny sú veriace. No sú aj v opatere psychológov. A pomoc od odborníkov potrebovali aj spolužiaci a kamaráti zosnulých. Niektorí totiž boli očitými svedkami tragédie. Krízovú intervenčnú pomoc im všetkým poskytovali psychológovia z IPčka. „Je to pre nich veľmi ťažké, veľmi citlivé. Cieľom je pomôcť prejsť týmto mladým ľuďom tými najťažšími chvíľami,“ uviedol šéf IPčka Marek Madro.

Podľa tohto skúseného psychológa to, čo prežívajú tieto rodiny, si nikto z nás nevie predstaviť. Je to obrovská bolesť. „To, akým spôsobom sa s tým vyrovnajú, je aj v rukách nás všetkých. Či im necháme priestor na to, aby sa s tým vyrovnali. Proces smútenia má svoje zákonitosti. Sú to veriaci ľudia a viera im veľmi v tejto chvíli pomôže. A potom aj ľudská podpora, a teda to, že im necháme priestor, nebudeme špekulovať, nebudeme sa ich pýtať na detaily,“ opísal Madro. Dodal, že toto všetko je často na roky a aj na celý život!

Teraz ich čakajú najťažšie dni. Proces smútenia má päť základných krokov. Jeho súčasťou sú obrovská vnútorná bolesť, neporozumenie, diskutovanie, či sa to tak naozaj muselo stať. A najmä hľadanie odpovede na to, prečo sa to vôbec stalo. V ďalšej fáze sa snažia ľudia ísť s tým ďalej. „Situácia je taká, že si na to hrozné, na tú realitu, musia nejakým spôsobom zvyknúť. Jasné, že tam budú chýbanie, emócie, prežívanie, ktoré je náročné,” uviedol psychológ v čase svojho pôsobenia v S. Ľubovni pár hodín po tragédii. Myslí si, že vďaka komunite, ktorá je v okolí rodín pozostalých a funguje, by to časom mohlo byť pre ne lepšie.

Vyškolení psychológovia presne vedia, ako majú hovoriť nielen s rodičmi a príbuznými, ale aj s kamarátmi dievčat. Vedia, ako ich osloviť, ako si ich získať, ako pustiť von všetky emócie: „A najmä ako pomenovať potreby, ktoré teraz majú. Čo potrebujú pre seba, čo vo vzťahu k obetiam a ľuďom, o ktorých majú teraz strach. Naši psychológovia sa ich snažia upokojiť, informovať ich o tom, aké môžu mať ťažkosti a ako sa s tým vyrovnať – napríklad so spomienkami alebo s poruchami spánku.“ V škole na týždeň znížili tlak, neskúšalo sa a na výkon pôjdu pomaly, postupne, ale čo najrýchlejšie, aby škola nabehla do bežného rytmu, lebo ten je veľmi dôležitý v celom procese.

Aj vodič si svoju traumu ponesie celý život. Súdiť ho je teraz jednoduché, no odpoveď na otázku, čo sa stalo, zatiaľ neexistuje. A možno budeme musieť po nej pátrať roky.

K nehode došlo v sobotu 6. apríla okolo ôsmej hodine ráno, v čase, keď sa schádzali účastníci diecézneho stretnutia mládeže zo Spiša so svojím obľúbeným biskupom Františkom Trstenským. Autobus s návštevníkmi zo Starej Ľubovne zastavil neďaleko vstupu do Spišskej Kapituly (cirkevné mestečko, sídlo biskupa) v Spišskom Podhradí (okres Levoča) v smere od Katedrály sv. Martina.

Časť pasažierov vystúpila a podľa pokynov sa zhromaždili pred autobusom, aby spoločne a koordinovane prešli cez cestu. No a práve v tom čase sa ťažké vozidlo z dosiaľ neznámych príčin pohlo a narazilo do desiatich mladých ľudí. Tri dievčatá skončili zakliesnené pod autobusom, ostatní pri zrážke takisto utrpeli zranenia. Do príchodu záchranárov sa podarilo jedno z dievčat vyslobodiť. Dve zomreli na mieste, tretia v nemocnici. Ostatných previezli záchranári s početnými poraneniami, aj otvorenými ranami a zlomeninami, do nemocníc v Levoči, Prešove, Krompachoch, Spišskej Novej Vsi a Košiciach.

Prečítajte si tiež: