Bossovia podsvetia: V minulosti boli symbolom strachu. Dnes ich mená čítame už len na hroboch
2. 10. 2020, 11:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 19:36)
Revolučný rok 1989 priniesol na Slovensko okrem dlho očakávanej slobody spod nadvlády komunistov, aj nový fenomén. Krajinu v následujúcom období postupne ovládli organizované zločinecké skupiny, ktoré riadili nemilosrdní mafiánski bossovia. Šuškalo sa, že na výplatných listinách podsvetia boli mnohí vysokí politickí funkcionári, sudcovia, prokurátori, príslušníci tajných služieb i polície.
Zdroj: TASR
Zdroj: Archív a FB
Zdroj: archív J. H.
Galéria k článku
Pri honbe za bohatstvom, mocou a likvidovaním konkurencie sa neštítili ničoho. Na dennom poriadku bolo vydieranie, kruté bitky, krádeže, týranie, znásilnenie, úplne bežné boli vraždy. V tomto "odbore" však odjakživa platilo a platí: "Aký život, taká smrť!" Aj preto už väčšina bossov "vonia fialky zospodu", ten zvyšok sa na svet pozerá spoza mreží väzníc, kde si odpykáva vysoké tresty. K najznámejším mafiánskym skupinám 90. rokov minulého storočia patrili: Černákovci, Jakšíkovci, Pápayovci, Piťovci, Sýkorovci, Takáčovci. Tieto zločinecké skupiny väčšinou medzi sebou súperili, občas aj spolupracovali, ale neváhali ani navzájom sa likvidovať.
Niekdajší boss banskobystrického podsvetia Mikuláš Černák (53), rodák zo Švermova (dnes Telgártu - poznámka redakcie) si momentálne odpykáva v ilavskej väznici doživotný trest za viacero mafiánskych vrážd, jeden prípad prípravy vraždy a jeden prípad pokusu o atentát. "Miki" mal zastreliť údajného informátora polície Jozefa Filipa (1994), aj nepohodlného expolicajta Gustáva Slivenského (1997). Toho mal Černák viackrát bodnúť nožom a jeho parťáci mu potom oddelili hlavu od tela. Niekdajší tatranský boss a hoteliér Milan Reichel v jednom z dokumentov uviedol, že Černák mu pri nejakej príležitosti povedal, že neprejde týždeň, aby niekoho nezabil!
Zdroj: archív
Mikuláša Černáka pobyt za mrežami poriadne zmenil, pribudli vrásky i šediny.
Róm Róbert Holub (†28) bol šéfom zločineckej skupiny Holubovci, ktorá operovala na východe Slovenska. S rodinou býval v obci Vajkovce, blízko Košíc, v dome, ktorý jeho partnerka nadobudla do osobného vlastníctva za veľmi podozrivých okolností. Vlastnil niekoľko prevádzok v Košiciach, medzi nimi aj erotický salón. Bol spoluvlastníkom civilno-bezpečnostnej služby, ktorej členovia boli údajne osobnými strážcami Rezešovcov. Jeho meno sa spájalo aj s privatizáciou prešovského mäsokombinátu. Doplatil na svoju nenásytnosť. Chcel sa dostať do dozornej rady VSŽ Košice, čo sa mnohým vtedajším mocným nepáčilo. Prvýkrát sa ho pokúsili zabiť v Košiciach, druhý raz (1997) v bratislavskom hoteli Danube. O niekoľko dní ho v nemocnici na Kramároch, kde bol hospitalizovaný, dostal 24-ranami zo samopalu strelec zo strechy protiľahlého domu. Medzi členov jeho skupiny patrili: Štefan Fabián (†1997), Karol Kolárik (†1999), Dušan Borženský (odpykáva si trest za vraždy 23 rokov), Ladislav Badó (odpykáva si trest za vraždy 23 rokov), Alexander Horváth (odpykáva si trest za vraždy 23 rokov).
Zdroj: archív
Róbert Holub v base keď vykradol zlatníctvo.
Miroslav Sýkora († 33) študoval na prestížnom moskovskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti. Štúdium však nedokončil. Po návrate na Slovensko začal študovať žurnalistiku, rovnako ani tu neslávil úspech. Chcel sa presadiť pri privatizovaní finančných inštitúcií. Sýkora mal kontakty na vtedajšiu politickú špičku a Slovenskú informačnú službu. Bol podozrivý zo zorganizovania zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska, zorganizovania vraždy Róberta Remiáša a ďalších trestných činov. Je považovaný za zakladateľa organizovaného zločinu (mafie) na Slovensku. Dôvodom jeho popravy bol oficiálne spor s Petrom Križanovičom, zvaným Duran, kvôli deleniu koristi z lúpeže v nitrianskej pobočke VÚB -ky z januára 1996. Sýkoru zastrelili na parkovisku bratislavského hotela Holiday Inn dňa 6. februára 1997 spolu s jeho ochrankárom.
Zdroj: archív
Miroslav Sýkora (†33).
Tibor Pápay, prezývaný Papa Joe († 35) bol boss zločineckej skupiny Pápayovci. Bol považovaný za najbrutálnejšieho mafiána u nás. Skupina sa zaoberala násilnou a ekonomickou trestnou činnosťou, ako výpalníctvo, vydieranie, vraždy, poisťovacie podvody, pašovanie tovaru a narkotík. Tibora Pápaya zavraždili spolu s deviatimi členmi jeho skupiny dňa 25. marca 1999 v dunajskostredskej reštaurácií Fontána traja strelci prezlečení za policajtov - kukláčov. Jeden z týchto strelcov bol Arpád Szamaránsky, ktorý zakričal na osadenstvo reštaurácie, že je to policajná akcia, aby si všetci ľahli na zem. Dvaja z maskovaných strelcov vybehli na poschodie, kde v tom čase boli desiati pápayovci, vrátane ich bossa Tibora Pápaya a na ležiacich spustili streľbu z automatických zbraní. V priebehu niečo vyše minúty vystrieľali na členov gangu 113 striel. Deväť členov skupiny, vrátane Tibora Pápaya, bolo na mieste mŕtvych, desiaty zomrel po prevoze do nemocnice. Vražda je označovaná za najbrutálnejšiu v novodobých dejinách slovenskej i európskej kriminalistiky.
Zdroj: archív
Pápayovci.
Peter Steinhübel (†34) prezývaný Žaluď, ale aj Suchý, začínal ako vekslák, neskôr sa prepracoval medzi špičku bratislavského podsvetia. Veľké prachy sa k nemu prikotúľali nielen vďaka kšeftovaniu s valutami a striebrom, ale najmä malej privatizácii, kde pomocou „holandskej dražby“ (kedy sa cena stiahne dolu pre "nezáujem" kupujúcich- poznámka redakcie) sa dostal za pár drobných, k lukratívnym nehnuteľnostiam v centre Bratislavy. Žaluď najviac na svete miloval mladučké, aj neplnoleté dievčatá a peniaze. Tí, ktorí ho poznali tvrdia, že napriek bohatstvu bol neskutočne skúpy. Je neuveriteľné, ale tento neduživo pôsobiaci muž prežil päť atentátov. Pri šiestom ho však šťastie opustilo. Ostreľovač si na neho počkal v noci zo 4. na 5. augusta 1999 v objekte oproti bratislavským mraziarňam, ktoré Steinhübelovi patrili. Dostal ho pri presadaní z jedného auta do druhého. Proti strele tzv. dum-dum nemal šancu. Prešla mu do tela chrbtom v časti pod nepriestrelnou vestou a následne trhala vnútornosti kade prechádzala. Steinhübel vydýchol naposledy v ružinovskej nemocnici.
Zdroj: archív
Peter Steinhübel - zomrel 4. augusta 1999.
Niekdajší boss košického podsvetia Dušan Borženský (49) alias Borža, po smrti Róberta Holuba (†28) v roku 1997 chcel šéfovať Holubovcom. Miesto mu napokon vyfúkol Karol Kolárik alias Karči. Keď Kolárika v roku 1999 zastrelili, žezla sa ujal Borža. Ten si aktuálne odpykáva 23 rokov za spoluúčasť na vražde Jána Kromku z roku 1997, brata známeho Čističa a košického bossa Karola Kolárika. Priznal sa aj k objednávke vraždy kosovského Albánca Fadila Pasjaču z roku 2000, pričom uzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Borža sa už niekoľkokrát neúspešne pokúšal dostať spoza mreží. Dokonca kvôli údajne vážnej chorobe Boržu požiadalo o jeho prepustenie na slobodu aj Občianske združenie Maják nádeje, ktoré s ním spolupracuje pri vydávaní rozprávok. Žiadosť o prerušenie výkonu odňatia slobody na dobu liečby však neprešla.
Zdroj: archív
Dušan Borženský prezývaný Borža.
Karol Kolárik (†30) prezývaný Karči sa stal šéfom košického podsvetia po smrti Róberta Holuba (†28). Na toto miesto si však brúsil zuby aj Borža, ale Kolárikovi k prvenstvu pomohlo najmä to, že uznal Mikuláša Černáka za capo di tutti capo (šéfa šéfov medzi mafiánmi - poznámka redakcie) a zároveň požiadal Mikuláša Černáka o kmotrovstvo svojmu synovi. Košičania, keď videli kolonu čiernych volkswagenov s tmavými sklami vedeli, že sa do vtedajšieho hotela Slovan vybral Karči s kumpánmi na "kaveju". Iba raz si trúfol vystrčiť nos na ulicu bez svojej desaťčlennej ochranky a doplatil na to. V rámci vybavovania si účtov medzi gangmi, nájomný vrah zavraždil Karčiho 16. decembra 1999 v aute pred panelákom na Talinskej, kde boss býval so svojou rodinou. Za spoluúčasť na jeho smrti bol odsúdený Dušan Borženský.
Zdroj: archív
Karol Kolárik alias Karči sa stal po smrti Róberta Holuba šéfom jeho zločineckej skupiny.
Zdroj: archív
Peter Čongrády
Petra Čongrádyho († 36), prezývaného Čongy, považovali po vražde Jozefa Svobodu za najvyššieho bossa bratislavského podsvetia. Šéfoval jednej z nástupníckych skupín "sýkoriek". Čongy hoci vyrástal v detskom domove, nebol hlúpy a pálilo mu to. Hoci mal predpoklady na štúdium na vojenskej škole, vybral sa inou cestou. Mal "dobrého učiteľa" Miroslava Sýkoru, šéfa Sýkorovcov, tomu robil istý čas šoféra. Čongyho 9. septembra 2004 v Petržalke rozstrieľali dvaja muži vyzbrojení samopalmi. Vrahovia si počkali na svoju obeť v dodávke, keď vychádzal z obľúbenej pizzerie a nastupoval do opancierovaného mercedesa, zaparkovaného pred vchodom. Štyri rany zasiahli trup, dve ruky a ďalšie hlavu.