MAFIÁN BORŽA za mrežami: TRIKRÁT VRAŽDIL a teraz toto! Neuveríte, ČO ROBÍ!

Boržu odsúdili za tri vraždy. Prvou bola poprava čašníka Jána Kromku z roku 1997, potom vražda mafiánskeho konkurenta Karola Kolárika z roku 1999 a treťou obeťou bol Albánec Fadil Pasjača, ktorý bol zavraždený rok na to. Ak by si odpykal celý trest, na slobodu by šiel koncom roka 2023.

Podľa vyjadrenia predsedníčky senátu z roku 2010, ktorý Borženského súdil, sa vyhol doživotnému trestu na základe výpovede psychologičky, ktorá v tomto prípade predpokladala možnosť jeho nápravy.

Borženského, ktorý upozorňuje, že je ťažko chorý,  sa ujalo občianske združenie (OZ) Maják nádeje, ktoré požiadalo vo februári o jeho podmienečné prepustenie. Súd rozhodol o prerušení trestu na dobu jedného roka, lenže prokurátor sa odvolal, takže definitívny verdikt ešte nie je známy.

Občianske združenie Maják nádeje pomáha rodinám v núdzi. Jeho zakladateľka a riaditeľka Soňa Vancáková sa navyše 6 rokov individuálne venuje práci s odsúdenými. Je v kontakte s viacerými väzňami z celého Slovenska - jedným z nich je i Dušan Borženský.

Šéfka OZ hovorí, že spolupráca s  Borženským sa začala cez ich klienta, ktorý sa ocitol vo väzení, a keďže nemal nikoho, kto by ho navštevoval, poprosil ju. „Píšem si s ním štvrtý rok a raz mesačne ho navštevujem. Práve on bol s Borženským v cele. Dušan videl, ako moje listy pomáhajú tomu chlapcovi, tak mi napísal poďakovanie. Odpísala som a tak začala aj naša komunikácia. Po čase som zistila, že Borža píše knihu a básne. Tvorí veľmi dobre, zaujímavo a s citom. Tak začala naša spolupráca pri tvorbe rozprávok. Polovicu napíšem ja, polovicu on. Text mi prichádza poštou, to je jediný možný spôsob,“ hovorí riaditeľka.

Borženský okrem toho prispieva aj do zborníkov – tie sú publikované v rámci medzinárodných konferencií, ktoré organizuje Maják nádeje každoročne na tému Človek na periférií spoločnosti. Takisto prispieva článkami do časopisu OZ, ktorý vychádza dvakrát ročne.

Je zvláštne, že Soňa Vancáková sprevádza Boržu, aj iných odsúdených, na súdne pojednávania ako ich morálna opora. „Nemôžem s odsúdeným na súde prehovoriť ani slovo. Vnímam, že pri predvádzaní eskortou ma napríklad Dušan hľadá pohľadom, či som prítomná. Často som jediná zástupkyňa verejnosti v pojednávacej miestnosti. Je dojemné, keď vidím radosť v očiach odsúdených, z ktorých si mnohí odpykávajú tie najťažšie činy,“ hovorí.

Spomenie prvé stretnutie, keď stala zoči-voči Boržovi. Ak by niekto čakal rozhovor cez sklo alebo mreže, mýli sa. „Dušan má najmiernejší stupeň stráženia. Je vzorný väzeň, so slušným správaním. Návštevu má už roky kontaktnú, za stolom,“  vysvetľuje.

Ani pri prvom stretnutí nemala strach či obavy. V tom čase si písala s Boržom dva roky, bola si istá, že ho už dobre pozná. „Nikdy sa nebojím žiadnej návštevy, ani stretnutia na pojednávaní. Odsúdení sa tešia, že niekto o nich stojí, a venuje im svoj čas. Okrem toho všetky priestory sú prísne strážené,“ rozpráva.

Odsúdených vníma rozdielne. „Záleží to aj od dĺžky trvania korešpondencie. S niektorými som v kamarátskom vzťahu, s inými som ako matka a dieťa, doživotne odsúdený osemdesiatnik je mi ako otec. Som rada, že ma rešpektujú, a dajú si poradiť v otázke správania, ale napríklad aj štúdia vo väzení,“ netají radosť z ich úspechov.

Soňa Vancáková priznáva, že reakcie okolia na jej prácu sú rôzne. „Zo začiatku sa moja rodina veľmi bála, teraz si zvykli. Hovorím o „mojich“ väzňoch, približujem im ich životy, aby boli v obraze. Moji najbližší, priatelia kňazi a rehoľné sestry, sa teraz už za nich modlia. Mám však aj negatívne skúsenosti, keď ma niektorí odsúdili a spretrhali so mnou kontakty. Iní sú pohoršení, myslia si, že väzni si podporu nezaslúžia. Dostávala som tiež výhražné maily...,“ poukáže aj na negatívnu stránku svojho snaženia.

OZ Maják nádeje podalo prvýkrát v svojej histórii návrh na súd o prerušenie výkonu trestu, kvôli chorobe Borženského. "Viem o všetkom, čo sa s ním deje, čo prežíva vo väzení, s čím bojuje. Hneď po diagnostikovaní choroby ma o tom informoval. Má veľmi silnú vôľu, vieru, sebadisciplínu. Je vnútorne nastavený na boj s chorobou. Aj napriek nej neprestáva tvoriť. Vydali sme spolu 5 rozprávkových kníh a na šiestej pracujeme,“ hovorí o úspešnej spolupráci.

Čitatelia na to, že rozprávky pre deti píše odsúdený vrah, reagujú rôzne. Niektorí neveria, že bývalý mafián sa môže zmeniť a napísať niečo pekné, milé a poučné. „Rodičia, ktorí kúpili tieto rozprávky svojim deťom, nám zasa dávajú veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Hovoria, že ich deti sa menia cez príklad postavičiek z rozprávok - neničia prírodu, idú spať bez reptania, zoberú v chorobe liek, vzájomne si pomáhajú a podobne," pochvaľuje si Soňa Vancáková.

Rozprávka o odvážnom mravčekovi

Rozprávka o muchotrávkach

Rozprávka o slnečniciach

Rozprávka o lienkach

Rozprávka o ovečke Elinke

Rozprávka o silnom medveďovi – aktuálne na nej pracujú.