Bývalý bos popradského podsvetia Reichel o návrate Černáka: Nelichotivé slová!

Reichel najnovšie dianie okolo Černáka nesleduje, hoci túto informáciu zaregistroval v médiách. Osobne nerieši ani nijako neprežíva to, či ho pustia, alebo nie. "Musím však povedať, že ma to vôbec neprekvapilo.“

Na diskusných fórach komentujúci sa pýtajú, ako je možné, že Miki, ktorý si už možno ani sám presne nepamätá, koľkých ľudí odpravil z tohto sveta, napriek rozsudku o doživotí, sa dostane na slobodu. Pričom v jeho prípade ide o „vážneho“ zločinca, nie nejakého zlodeja alebo podvodníka. „Toto je čisto v kompetencii tých, ktorí budú rozhodovať o tom, či ho pustia na slobodu po dvadsiatich piatich rokoch, alebo nie. Táto téma už neraz prišla na pretras, keď sa stretnem s niekym, kto špekuluje o tom, či pôjde von, alebo nie. Hovoria o „zaokrúhlení“ rokov za mrežami. Vypočujem si ich názory, ale naozaj ma to nezaujíma. Je mi to úplne jedno. Čo ja mám s tým? Vždy som mal na neho svoj názor. A tu, naozaj, nie je dôležité to, čo si myslia tí, ktorých sa jeho činy nedotkli. Zaujímavejšie by bolo pre Slovákov, keby si vypočuli vyjadrenie pozostalých po obetiach, čiže tých, ktorým zavraždil manželov, otcov a synov,“ povedal Milan.

V obci Telgárt, kde Černák vyrastal, začala takmer okamžite s informáciou o prepustení bývalého bosa bosov rekonštrukcia jeho rodičovského domu. Pozorným okom na ňu dohliada jeho matka. Okrem stavby prešiel obnovou aj pozemok okolo domu, ktorý ohradili dreveným plotom. Obyvatelia tvrdia, že všetko zatiahol Miki, ktorý údajne vie zarobiť prachy aj za múrmi basy.

Do vynoveného domu sa už dokonca nasťahovala aj stará pani Černáková. „Neviem povedať, odkiaľ by mohol mať toľko peňazí. Čo som však zaregistroval už dávno je, že úspešne robí niekoľko rokov žalobcu. Okrem toho vypisuje ako cisársky pisár. Práve preto si myslím, že ak naozaj dôjde k tomu, že ho prepustia, tak skončí na Úrade špeciálnej prokuratúry ako profesionálny žalobca,“ ironicky povedal Reichel.

„Ambície má obrovské, skúsenosti rovnako. Ak dokáže presvedčiť súd o tom, že sa zmení, tak som si istý, že toto miesto dostane,“ stojí si za svojím.

Reichel počas väzby Černáka s ním neudržiava žiadny kontakt. „Ani som ho nenavštívil. Stretli sme sa len pri konfrontácii. A keď ju spomínam, neviem, či mal v istom momente svetlý deň, ale pri jednej z nich s Vlčkom povedal, že o mojej kriminálnej minulosti nič nevie. Neskôr však zmenil názor a v týchto svojich nezmyselných  tvrdeniach pokračuje úspešne aj teraz. Preto ho nazývam žalobcom, lebo má na mňa vypracovanú žalobu podľa svojho scenára. Tým zásobuje nielen médiá, ale kde-koho. Čiže, aby som to zhrnul, vidím to tak, že to miesto žalobcu dostane,“ myslí si Popradčan.

Privítať Mikiho po jeho prepustení sa nechystá a určite ani nemieni vyhľadávať jeho spoločnosť. Rovnako netúži po tom, aby ho kontaktovala druhá strana.

Hovorí, že je už na uvítací ohňostroj pristarý. "Mimochodom v roku 1992/93 som mu pri jednom posedení v kaviarni popradského hotela na ôsmom poschodí povedal, či vie, aký je medzi nami dvoma rozdiel? A hneď dostal aj odpoveď, že ja nezabíjam ľudí ako on. A toto by som mu zopakoval aj teraz,“ prízvukuje. Zaujíma nás, či nemá isté obavy z návratu Černáka.

„Nikdy som sa ho nebál, ani v minulosti, keď ešte „pôsobil“, ani teraz. Dokonca ani keď prišli s ním ďalší 7 - 8, bol som pokojný, hoci to vyzeralo na „smútočný pochod“. Reichel poznamenal, že by si dnes s Čermákom ani nemal čo povedať. „Maximálne tak, či ešte používa tú farbu na vlasy, s ktorou si farbil aj fúzy... Naozaj, neviem, o čom by sme sa my dvaja mohli baviť,“ povie zamyslene.

Milan vie o nezmysloch povedaných na jeho adresu, ktoré vešia na sieť Mikiho priateľka. Reči o tom, že je narcistický metrosexuál či režisér vymyslených mafiánskych historiek. Alebo to, že prekrútil vetu z výpovede Mikiho, ktorý povedal, že Milan bol v minulosti vzorom pre začínajúcich kulturistov a mladých športovcov a napokon z toho vzišlo, že Popradčan bol dokonca vzorom pre samotného Černáka, Reichela nijako nevyrušujú.

„On to točí tak, ako mu to vyhovuje. Ja tu jeho výpoveď mám. Z tých vecí, ktoré dáva von, sú niektoré už cez čiaru. Napríklad, že keby som nenahrával Kisku, tak by som dávno sedel alebo nezmysly okolo vraždy Slivenského. Toto bude mať určite dohru. Ja to tak nenechám. Kydá na mňa len preto, lebo som nesvedčil v jeho prospech, takže preto budem jeho večný nepriateľ. Útočí z každej strany. Nečudujem sa, jemu je také konanie vlastné,“ povie rozhodne.

Černák častoval Reichela aj inými nelichotivými prívlastkami, ako zbabelý konfident (udavač, informátor – pozn. red.), bos z popradského parkoviska, ktorý nemal krv na rukách, ale na topánkach, keď údajne skákal mŕtvemu policajtovi Jozefovi Filipovi po hlave pri čerstvo vykopanom hrobe (jeho pozostatky našli v júli 2006 v obci Liptovská Teplička).

„Poviem to isté. On ako obvinený hovorí to, čo sa mu hodí. A mení svoje výpovede podľa potreby. Beriem ho ako centrálneho žalobcu, ktorý sa už fakt vyjadruje k všetkému, pričom si neraz protirečí. Aj na súde mnohí účastníci povedali, že jeho kniha je lexikón klamstiev. Svoj imidž si postavil na tom, v čase, keď zúrila vojna v podsvetí. On zabil mnoho ľudí s cieľom sa obohatiť. Chcel ich auto alebo oblečenie, dokonca tigra, alebo preto, že dostal za to zaplatené. Nakoniec sa z neho stane národný hrdina. Bolo by v tejto súvislosti dobré poznať názory policajtov a prokurátorov, ktorí tieto zverstvá vyšetrovali,“ vysvetľuje Reichel.

Milan vníma útoky na svoju osobu ako úbohosť odsúdeného. „Ja s ním túto hru odmietam hrať. To, že každého zosmiešňuje?! Tých somárov, ktorých mal okolo seba a s ktorými chodil ku mne do baru, klepal s rukou po tých vyholených hlavách a povedal mi: „Milan vidíš, takých ti treba, nemáš nikoho!" Možno by stálo za to, opýtať sa ho dnes, či on takú partiu potreboval. Môžem prehlásiť, že som do jeho skupiny nikdy nepatril. On sám to hovoril vo svojich výpovediach. Okrem toho nepotreboval som zarábať peniaze takým spôsobom ako on, čo veľmi dobre vedel. Zamestnával som v tom čase 80 - 120 ľudí,“ spomína detaily z minulosti.

„Nesvedčil som v jeho prospech, keďže nikdy som nebol jeho tajtrlík. Aj preto sa ma snaží zhadzovať. On to vždy robil aj v prípade svojich najbližších ľudí, s ktorými sa všade hrdil, Kána oslovoval Kánko, Kánko, o Surovom povedal, že kradol oblečenie, a tak by som mohol pokračovať...“ Reichel tvrdí, že nikdy on nešiel za Černákom, ale on prišiel za ním. „Ak sme sa o niečom bavili, tak to bolo o športe. Tvrdí, že sme si boli veľmi blízki. Nikdy, minimálne už aj preto, že mi zabil kopu kamarátov, napríklad aj bratov - kulturistov Petra a Pavla Grolmusovcov. O ich smrti ma sám informoval s posmešnou poznámkou, že ležali po smrti s rukami ako žabky. Už vtedy som mu vravel, či sa nebojí, že ho niekto udá. So smiechom povedal, že on dostane 25 rokov a udavač 20 rokov,“ spomenie podivnú „filozofiu“ Černáka.

A čo by odkázal niekdajšiemu šéfovi banskobystrického podsvetia? „Nič, absolútne nič!“ V závere sa Milan Reichel vrátil k nosnej téme nášho rozhovoru, k prepusteniu Černáka na slobodu. „Ak sa on dostane spoza mreží, tak Kromka s Adamčom by mali byť vonku už minimálne 3 - 4 roky a Kozub, ktorý dostal doživotie vyjde o 5 rokov s podmienkou. Hovorím to preto, že ak meter, tak potom rovnaký na každého,“ uzavrel svoje vyjadrenie Milan Reichel, ktorý ani raz nenazval Černáka priezviskom ani krstným menom či skratkou Miki, hovoril len neurčito: on, jeho, mu.

Pýtali sme sa Popradčana na jeho súkromie, o ktorom sa vie veľmi málo, ale nechcel sa k nemu vyjadrovať.  Povedal len, že sa venuje športu, ktorý je jeho celoživotnou vášňou.