Reklama

Advokát Škubla ku kauze Gorila: Aký je skutočný dôvod odchodu Babacsovej?

Finančník Jaroslav Haščák

Zdroj: TASR

Reklama

Kauza Gorila sa bez výsledku vlečie už roky. Šéfka vyšetrovacieho tímu Martina Babacsová ešte vo februári požiadala o uvoľnenie z funkcie. Do civilu odchádza koncom augusta. Obhajca finančníka Jaroslava Haščáka vraví, že odchod vyšetrovateliek v krátkom čase po sebe spôsobuje len zbytočne prieťahy. Martin Škubla vysvetľuje, v čom sa jej pôsobenie líši od pôsobenia prvých dvoch šéfov tímu Gorila.

Odchodu Martiny Babacsovej z policajných funkcií venoval denník SME vo včerajšom tlačenom vydaní stĺpček „Symbol“. Podľa tohto denníka totiž jej odchod možno vnímať aj ako symbol postupujúcej normalizácie polície. Internetový titulok tohto stĺpčeka je ešte údernejší, keď hovorí o rýchlej a priamočiarej kontrarevolúcii v polícii. Rovnako ako stĺpček, aj podstatu článku od Matúša Burčíka v tom istom denníku (5.8. web, 6.8. print) vystihuje naratív, že tretia šéfka tímu Gorila znovu len narazila na prekážky („mocných“ v pozadí) a zrejme aj preto nie celkom dobrovoľne odchádza. „Pritom M. Burčík podsúva verejnosti jej dohady, že ju pre výkon jej práce prenasleduje aj čosi iné ako jej vlastná neschopnosť,“ vraví advokát Martin Škubla, ktorý považuje za dôležité vyjadriť sa k celej veci ešte skôr, než „než pribudne v kauze Gorila ďalší mýtus obeti a hrdinky boja proti Gorile“. Obhajca Haščáka ďalej vysvetľuje, čím sa líšilo pôsobenie tretej šéfky tímu Gorila od prvých dvoch šéfov a rovnako aj „v čom denník SME nehovorí pravdu, resp. zavádza“. Ako sám hovorí, čerpať pritom bude z výslovných vyjadrení M. Babacsovej a z procesných míľnikov kauzy Gorila. 

„Naratív, že Babacsovej sa darilo a napriek tomu, či práve preto musí odísť, má podporiť tvrdenie, že „práve za jej éry obvinili z korupčných trestných činov bývalého šéfa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka a ďalších hlavných aktérov prípadu“. V trestnej veci Gorila však špecializovaný tím nevzniesol Haščákovi, ani nikomu inému obvinenie z korupcie,“ vysvetľuje Škubla s tým, že tvrdenie o tom, že Jaroslav Haščák je obvinený z korupcie, a to dokonca vďaka Babacsovej, nie je pravdivé. 

Haščáka síce obvinila Babacsová z korupcie ešte 1. decembra 2020, avšak v inej kauze tzv. kupovania nahrávok (kauza „Arpáš“). A práve pre nedôvodnosť tohto obvinenia (nezakladalo sa na žiadnom dôkaze) bol Haščák z väzby prepustený. Závery sťažnostného senátu NS SR potvrdil následne aj dovolací senát, t.j. 8 z 15 sudcov trestnoprávneho kolégia. Zároveň obvinenie generálny prokurátor v zhode so súdom zrušil. „Kauza Arpáš je tak jednou z mála káuz z obdobia predošlej vlády, kedy pri pokuse niekoho obviniť utrpeli policajné orgány úplné fiasko – pred súdmi, aj generálnou prokuratúrou. Navyše sa za to musel štát aj ospravedlniť. Tak teda dopadol prvý a aj posledný pokus tímu Gorila obviniť Haščáka z korupcie,“ uvádza Haščákov obhajca s tým, že práve kauza Arpáš viedla k trom nálezom ústavného súdu z celkovo šiestich, kedy ústavní sudcovia vyslovili, že ÚŠP pochybil (k prehliadke v DPII, korešpondencii z väzby a prieťahom v konaní). „A pri porušovaní ústavy Lipšicovmu úradu výrazne asistoval práve tím Babacsovej.“ 

„Autori uvedených článkov navodzujú dojem, že vedúci tímu Gorila vždy čelili nekorektnému zasahovaniu nadriadených do výkonu ich funkcie, či už zo strany prokurátora Kováčika alebo policajného prezidenta Gašpara. A že s Babacsovou to teda bude nejako podobne. Len neuviedli, či zasahovali tí „dobrí“ alebo „zlí“ nadriadení,“ uvádza Škubla a pokračuje: „Každopádne samotná Babacsová sa na zásahy sťažuje, ale na zásahy tých „dobrých“ nadriadených v období do jesene 2023: Hamran, Daňko, Čurilla, Vojtuš. A na nepodporu zo strany ÚŠP,“ uvádza ďalej vo svojom stanovisku Škubla a pokračuje úvahou: „Autori zo SME si asi neprečítali už medializovaný list Babacsovej z 29. februára 2024, ktorý obhajoba Haščáka aj s vlastným komentárom zverejnila na portáli KAUZAGORILA“. 

Peripetie v tíme

Babacsová v Liste svojou optikou opisuje údajné peripetie, ktorým pri vedení tímu Gorila čelila. Hlavný smer jej kritiky a výčitiek však nie je zacielený voči obvineným / podozrivým, či iným „temným“ silám, ale na prvom mieste voči vedeniu polície a ÚŠP za minulej vlády (2020 – 2023). Kto teda hádzal M. Babacsovej pod nohy pomyselné polená? Lebo duch Kováčika to nebol. V júni 2023 mal policajný prezident Hamran v rozhovore s Babacsovou podľa vyššie spoomínaného listu uviesť, že počúva sťažnosti na jej osobu od prokurátorov ÚŠP. Následne jej riaditeľ NAKA Ľ. Daňko oznamuje, že tímu Gorila nebudú udelené odmeny z dôvodu jeho nečinnosti zistenej kontrolným orgánom tímu. Dňa 24.10.2023 sa zišli na porade k veci Gorila prokurátor a vedenie NAKA. M. Babacsová sa však stretnutia nezúčastnila, lebo si to „dobré“ vedenie NAKA neprialo. A to už jej spor s odchádzajúcim daňkovským vedením NAKA len vyvrcholil.

Babacsová v Liste obsiahlo kontrolný orgán tímu kritizuje. Pritom F. Vojtuš – vtedajší kontrolór tímu Gorila a jeden z 23 vyšetrovateľov, ktorí sa nedávno verejne zastali čurillovcov – bol človekom Daňkovho vedenia, ktoré isto neprišlo „Gorilu zamiesť po koberec“.„Po ustanovení do funkcie kontrolóra tímu v apríli 2022 F. Vojtuš vyžaduje informácie o chystaných obvineniach, skutkoch a dôkazoch. Vojtuš – spoluautor komentára k Trestnému zákonu v časti „zločinecká skupina“ chce od Babacsovej to, čo vyprodukovala o.i. k pripravovanému obvineniu vo veci založenia, zosnovania a podporovania tejto skupiny. A v reakcii na to, čo predložila, sa má Vojtuš vyjadriť, že „tam nič nie je“. Napriek tomu Babacsová pre skutok zločineckej skupiny prekvapivo obvinenie vznesie. Zrejme v snahe prekryť fiasko vo veci Arpáš,“ komentuje Škubla a dodáva: „Pritom vtedajší predstavitelia polície sa k veciam v pôsobnosti tímu Gorila vyjadrovali tak, že to treba prerušiť alebo zastaviť, lebo veď aj M. Gajdoš sa vyjadril, že sa to nedá vyšetriť. M. Babacsová zle vníma, že práve takéto hodnotenia vedú šéfa NAKA Daňka, aj policajného prezidenta Hamrana k názoru, že tím Gorila netreba personálne posilňovať, veď – Daňko - „kvôli tak starej veci neoslabí oddelenie“.

Ako ďalej uviedol finančníkov obhajca,  Babacsová v liste kritizuje nielen policajné vedenie, ale aj prokurátorov ÚŠP. ÚŠP sa vraj reálne neusilovala o personálne posilnenie tímu, hoci tak mohla urobiť ako v kauze Očistec, kde neoficiálne vyberala vyšetrovateľov. Vedeniu polície zase vytýka, že v menej náročnej veci Súmrak posilnila stavy vyšetrovateľov, nie však v Gorile. O kompetentných z Daňkovho a Lipšicovho úradu, ktorých mala prosiť o podporu, hovorí, že nereagovali. „Bola som priamo konfrontovaná riaditeľom NAKA plk. Daňkom, že otázku zrušenia tímu bez znalosti trestných veci a bez mojej prítomnosti rieši s vedením ÚŠP,“ písala Babacsová, ktorá napokon rezignuje a žiada ešte dňa 3. novembra 2023 nového ministra vnútra, aby ju uvoľnil z funkcie. Ten ju však neuvoľnil. 

Škubla ďalej vo svojom stanovisku píše: „Plánovaný odchod do civilu sa tak zdá byť neodvratný, prokurátor Feník sa jej aj preto listom z 27. februára 2024 pýta, či odchádza. Ona mu odpovie, že má už dávno podanú žiadosť na uvoľnenie z vedenia tímu. Zároveň označí Mgr. Feníka za sabotéra. Nie je nám známe, že by predošlí vedúci tímu skĺzli do osobných útokov v písomnom styku s dozorovým prokurátorom, hoci mali nesporne vyhrotené vzťahy“. 

Odchod alebo útek?

Teraz Babacsová na druhý pokus definitívne z polície odchádza, avšak spôsobom, ktorý skôr pripomína útek. Komentuje Škubla a opiera sa o citácie Babacsovej, ktorá písala Feníkovi vo februári: „v prípade, že budem chcieť ukončiť služobný pomer, budem včas informovať svojich nadriadených tak, aby bolo možné kontinuálne nadviazať na doposiaľ vykonané vyšetrovanie.“ Ku koncu júla však odchádza jedna vyšetrovateľka, ku koncu augusta aj druhá, čím zrejme už po druhýkrát (naposledy v r. 2019) končí aj „inštitucionálna pamäť“ tímu Gorila. „A tí vyšetrovatelia, ktorí vraj zabezpečia „kontinuálne nadviazanie“, o tejto úlohe v tejto chvíli ešte asi ani nevedia,“ poznamenal Škubla, ktorý sa pýta, čo vlastne po Babacsovej okrem sporného obvinenia v Gorile reálne ostalo. „Kde je tých prisľúbených sto výsluchov svedkov zo strany tímu, o ktorých hovorila jeho vedúca v polovici roku 2022 kontrolnému orgánu Vojtušovi a ktoré mali byť vykonané najmä v „hlavnej Gorile“. Totiž práve v hlavnej veci Gorila, kde bol Haščák pred 21 mesiacmi obvinený, sa odvtedy neuskutočnil žiadny výsluch, čo je nonsens,“ nestačí sa čudovať. 

Aký je teda skutočný dôvod odchodu Babacsovej? Nuž, každý hodený bumerang sa vráti. A treba ho buď chytiť alebo pred ním zutekať. „Kritizovali sme špecializovaný tím, že po jej nástupe nezabezpečil jediný významnejší dôkaz. Pokusy obviniť Haščáka, či iné osoby za éry Babacsovej boli postavené na tvrdeniach opierajúcich sa o spisy v podobe pripravenej pred Babacsovou jej predchodcami. Títo bývalí vedúci tímu  Gajdoš a Kyselica však už dávnejšie potvrdili, že za ich pôsobenia v tíme Gorila to na obvinenie nebolo,“ objasňuje ďalej Škubla. Podľa neho Babacsová však napriek tomu do vznášania obvinení bez nových skutkových zistení išla, či už v decembri 2020 v kauze Arpáš, v novembri 2022 v kauze Gorila alebo v apríli 2023 v kauze BAT. Pritom v posledných dvoch kauzach nerešpektovala názor kontrolného orgánu, no medzičasom obvinenia v nich sú už zrušené a tak ostáva preskúmať už len kauzu Gorila. 

„Od prokurátora Feníka vieme, že aktuálny skutok „legalizácia“ v obvinení neobstojí a rovnako neobstoja dva čiastkové útoky pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. To je to, čo už je zrejmé aj bez našej sťažnosti voči obvineniu. A okrem toho sú na stole viaceré nevybavené sťažnostné námietky obhajoby, ktorými sa už konečne po 21 mesiacoch musí prokuratúra zaoberať,“ reaguje Haščákov advokát, podľa ktorého „Babacsová teda najskôr utiekla práve pred zodpovednosťou za posledné jej zatiaľ nezrušené nezákonné obvinenie“. 

Škubla hovorí, že s Babacsovou sa budú v trestných konaniach stretávať už len ako s podozrivou. Víta však, že zastupovať ju bude odborník, ktorý má skúsenosť s policajnými únikmi a nezákonnými odposluchmi vo vlastnej kauze, kde bol v minulosti zriadený aj špecializovaný tím. „Hádam táto obrátená optika pomôže aj podozrivej pochopiť, ako sa cítili naši klienti a my sami, keď sa začiatkom decembra 2020 v trestnom procese „prestalo jesť príborom“ a istú dobu platila ako základná zásada „účel svätí prostriedky“ a „verejnému nepriateľovi sa obhajoba neodpúšťa“. 

„Budeme pritom pozorne sledovať aj novú cestu únikov do médií, ktorú naznačil článok Matúša Burčíka, keďže je už u nás taká policajná obyčaj, že zmeny napr. v tíme Gorila sú z taktického hľadiska pred obvineným utajené, avšak len kým ich mediálni splnomocnenci nevynesú cez vybrané médium na svetlo Božie,“ vyjadril sa  Škubla a dodal: „Skutočnosť, že obvinenie v kauze Gorila je stále v platnosti, nie je vizitkou klienta, ale odrazom pretrvávajúceho alibizmu prokuratúry (ÚŠP), nakoľko sa posledný dozorový prokurátor na ÚŠP vyhol jeho vecnému preskúmaniu v konaní o sťažnosti, čím v tomto konaní spôsobil ďalšie prieťahy“. 

Okrem toho Škubla vyjadril nádej, že „po publikácii nálezu ústavného súdu týkajúceho sa tzv. trestnej novely (40/2024 Z.z.) sa otázka premlčania voči klientovi mediálne, ani inak nezneužije a že jeho obvinenie bude riadne preskúmané na základe sťažnosti a nie s odkazom na prípadné premlčanie. Stále pritom platí, že ak bude trestné stíhanie J. Haščáka zastavené pre premlčanie, po doručení tohto uznesenia v zákonnej lehote vyhlási, že na prejednaní veci napriek premlčaniu trvá“. 

Denník Plus JEDEN DEŇ a portál pluska.sk sú súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí do portfólia skupiny Penta Investments.