Ústavný súd rozhodol spor medzi koalíciou a opozíciou: HANBA, alebo POKROK?

Líder najsilnejšieho opozičného hnutia PS Šimečka tvrdí, že „vďaka práci opozície tie najhoršie časti novely tam teraz nie sú“. Čo teda Ústavný súd stopol? Sudcovia videli nesúlad pri treste prepadnutia majetku, pretože o tom už raz rozhodli, ďalej pri prechodnom ustanovení, týkajúceho sa premlčacích lehôt. Stopol aj možnosť ministra spravodlivosti podať dovolanie pri dohodách o vine a treste spätne. Preskúmať bude možné len dohody, ktoré nadobudli právoplatnosť najskôr 15. marca 2024. Ústavný súd vyslovil nesúlad ustanovení upravujúcich možnosť použiť nezákonne získaný dôkaz.

Ďalších vyše 400 novelizačných bodov Trestného poriadku a trestného zákona je v súlade s ústavou. To znamená, že sa zvyšujú hranice, podľa ktorých sa určuje, či ide o škodu malú alebo vo veľkom rozsahu, znižujú sa trestné sadzby. Ústavný súd si vyžiadal viacero odborných posudkov a skúmal, aká je situácia v iných európskych krajinách. Ako konštatoval sudca spravodajca Peter Straka, „tam, kde sa končia sadzby v Českej republike, Nemecku alebo Rakúsku, tam sa sadzby Slovenskej republiky začínali“.

Už rozbehnuté kauzy sa nebudú môcť zastaviť, premlčanie sa nedotkne napríklad kauzy Gorila, obvinenia aktuálneho podpredsedu Národnej rady Petra Žigu či šéfa Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. Kratšie premlčacie lehoty však budú platiť v prípadoch, ktoré sa začali vyšetrovať po 15. marci.

Minister Susko sa pochválil, že Ústavný súd „nekonštatoval rozpor s ústavou ani v jednom prípade kľúčových zmien“. Za takú považuje aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Práve návrh na hlbšie začlenenie ÚŠP do štruktúr Generálnej prokuratúry odštartoval sériu protestov hneď v decembri, keď návrh schválila vláda.

Špeciálna prokuratúra zanikla v polovici marca. Ako vysvetľoval predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan, „zrušením úradu nedochádza k narušeniu systému prokuratúry ani medzinárodných záväzkov“. Ústavní sudcovia zistili, že podobné inštitúcie majú aj v iných krajinách. Napriek tomu zrušenie ÚŠP nie je protiústavné.

Bývalá ministerka spravodlivosti a dnes poslankyňa SaS Mária Kolíková vyčíta Ústavnému súdu, že mal mať „viac odvahy“. Je presvedčená, že pre spôsob, akým bola novela prijatá, mohli ústavní sudcovia označiť celý zákon za protiústavný. Na to má však Fiačan inú odpoveď: hoci legislatívny proces „neprebehol bezchybne“ a Ústavný súd neschvaľuje nadmerné používanie skráteného legislatívneho procesu či skracovanie lehôt v rámci diskusie v parlamente, nie je to dôvod na označenie celej novely za protiústavnú.

Vládna koalícia spor o novelizáciu trestného zákonodarstva vyhrala nad opozíciou 100:0, reagoval na sociálnej sieti premiér Robert Fico (Smer), ktorý sa zotavuje zo zranení po májovom atentáte.
Krátko po stredajšom vyhlásení Ústavného súdu Fico požiadal „pani Čaputovú a celú opozíciu, protivládne médiá a mimovládne organizácie, aby sa ospravedlnili“. Vyčíta im organizovanie verejných protestov. Vyzdvihol, že novela dáva prednosť odškodňovaniu obetí trestných činov. Návrh, ktorý predložilo ministerstvo spravodlivosti, nebol podľa neho „ani v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore s Ústavou SR“.

Zuzana Čaputová mu odpovedala tiež na sociálnej sieti. „K výzve na ospravedlnenie môžem iba konštatovať, že som ani v tomto prípade nepoužívala osobné útoky, ale vecne realizovala svoju ústavnú právomoc,“ odkázala Ficovi s tým, že „vecná kritika je a má zostať rešpektovanou súčasťou každej zdravej demokracie“. Pripomenula premiérovi, že „niektoré časti novely boli súdom označené za protiústavné“.