Seniori pozor! Sumy MINIMÁLNYCH PENZIÍ budú aj 700 eur. Chystá sa zmena. Budú ešte vyššie?

Ak dnes odchádza do penzie človek, ktorý odpracoval napríklad 30 rokov a Sociálna poisťovňa mu vypočíta penziu v sume 300 eur, dostane od štátu garantovaných 389,90 eura. To ale platí dnes.

Od januára budúceho roka čaká rast aj minimálne dôchodky. Prečo? Od júla totiž vzrástli sumy životného minima, na ktoré sú v súčasnosti naviazané aj sumy minimálneho dôchodku. „Zmena sumy životného minima bude mať od 1. januára 2025 vplyv aj na sumu garantovaného minimálneho dôchodku. Najnižšia hranica minimálneho dôchodku, a to za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia, sa zvýši z 389,90 eura mesačne na 397,30 eura mesačne,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. A tak aj penzista, ktorý dostáva minimálny dôchodok v sume 389,90, bude mať od januára penziu zvýšenú na 397,30 eura.

Z koaličnej Slovenskej národnej strany však znejú hlasy, ktoré volajú po zvýšení súm minimálneho dôchodku a žiadajú jeho opätovné naviazanie na priemernú mzdu tak, ako to bolo v roku 2019. Podmieňuje tým podporu návrhu ministerstva práce na zvýšenie minimálnej mzdy. "Slovenská národná strana podporí návrh ministra práce Erika Tomáša, aby 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve bola minimálna mzda len za podmienky, že koaliční partneri odsúhlasia opätovné zavedenie minimálneho dôchodku vo výške 33 percent priemernej mzdy v hospodárstve," uviedla v stanovisku SNS.

Národniari pripomenuli, že ešte v roku 2019 sa im podarilo presadiť automat na minimálne dôchodky na úrovni 33 percent priemernej mzdy. V súčasnej podobe však už minimálny dôchodok podľa nich nepostačuje kryť potreby dôchodcov. "Veríme, že tak ako my podporíme návrh strany Hlas-SD, podporí ten náš aj Hlas-SD v boji za vyšší minimálny dôchodok tak, ako to bolo v minulosti," uviedla SNS pre TASR s tým, že ak by ich koaliční partneri obišli pri rokovaniach na túto tému, poslanci strany predložia v Národnej rade vlastný návrh riešenia minimálneho dôchodku.

Čo na to rezort práce? „Rozmrazenie a opätovnú valorizáciu minimálnych dôchodkov presadila ešte v minulom roku v parlamente strana Hlas - sociálna demokracia. Aj bez kladenia akýchkoľvek podmienok k minimálnej mzde sme teda pripravení participovať na odborne a finančne realizovateľných návrhoch na ďalšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov,“ uviedol tlačový odbor rezortu práce.

Požiadavku národniarov ale kritizujú viacerí odborníci. „Ak by sa minimálne dôchodky naviazali na priemernú mzdu, znamenalo by to vlastne, že by sa každoročne valorizovali o rast priemernej mzdy. Pritom riadne starobné, ale aj predčasné, invalidné či pozostalostné dôchodky by sa naďalej valorizovali len o dôchodcovskú infláciu, teda výrazne pomalšie. Bolo by to nespravodlivé, pretože zásadnú výhodu by získali tí, čo platili odvody kratší čas a z nízkych zárobkov,“ konštatoval odborník na sociálne veci Jozef Mihál. „Ak chce pán Danko zlepšiť situáciu dôchodcov, mal by presadzovať zlepšenie valorizácie pre všetky typy dôchodkov,“ dodal Mihál.

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sa štátny sociálny systém neriadi analýzami a merateľnými cieľmi, ale politickými sloganmi, volebnými sľubmi, a obchodovaním ako na tržnici. „Navrhované zvyšovanie minimálnej mzdy poškodí ekonomiku, naviazanie minimálneho dôchodku zas verejné financie. Ak by prešli, oboje by v konečnom dôsledku znamenali ďalšie zvyšovanie daní. V skutočnosti je táto "dilema" politikov ako presadiť ich politické nástroje škodlivá, pretože odkláňa pozornosť od skutočných problémov. Tými sú výška životného minima, výška dávky v hmotnej núdzi, a náhrada kompenzácií cien energií,“ uviedol Ďurana.

Nie je to len starnutie populácie, ale aj snahy politikov neustále zvyšovať úroveň dôchodkových dávok. „Len v posledných štyroch rokoch bol zaviedený 13. dôchodok ako jednorazová dávka a následne sa výrazne zvýšil a zmenil na pravidelnú dávku, pribudol rodičovský dôchodok, dôchodky sa valorizovali výrazne nad úroveň inflácie a zvýhodnil sa systém predčasného odchodu do penzie,“ vraví Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Zvyšujú tieto zmeny deficit Sociálnej poisťovne?

- Áno, dôsledkom je stále väčší deficit Sociálnej poisťovne, ktorú ročne musí štát dotovať sumou cez 1 miliardu eur. V roku 2025 má dotácia zo štátneho rozpočtu má prekonať 3 miliardy eur. Každá ďalšia snaha zvyšovať výdavky, ako napríklad návrh naviazať minimálny dôchodok na priemernú mzdu, len urýchľuje deficit celého dôchodkového systému. Štátu síce bankrot nehrozí zajtra či pozajtra, ale o niekoľko desaťročí to môže byť reálny scenár.

Hrá proti štátu aj demografická situácia?

- Demografia sa bude výrazne zhoršovať, keď sa Slovensko v ďalších desaťročiach stane krajinou Únie s najrýchlejším starnutím obyvateľstva. Kým v súčasnosti prispievajú takmer štyria pracujúci na jedného dôchodcu, okolo roku 2070 bude pomer opačný a 57 pracujúcich bude robiť na 100 dôchodcov (čiže približne 1,1 pracujúci na 2 dôchodcov). Ak vlády dovtedy dramaticky nezdvihnú dane a odvody – a to je nepravdepodobné, keďže dnes má Slovensko druhé najvyššie odvodové zaťaženie práce v celej EÚ a výrazne nás to konkurenčne znevýhodňuje pri lákaní investícií, a okrem toho je to veľmi nepopulárne – bude deficit dôchodkového systému obrovský a môže dostať štát až do bankrotu.

Môžeme si dovoliť zvyšovať minimálne dôchodky?

- Rozhodne nie. Zvýšené náklady len v prvom roku platnosti takejto úpravy by dosiahli približne 300 miliónov eur ročne. Ďalším problémom je nesystémovosť tejto zmeny: starobné dôchodky sa bežne valorizujú na základe vývoja dôchodcovskej inflácie, kdežto minimálne by v bežných rokoch s infláciou okolo 2 až 3 % rástli rýchlejšie ako bežné dôchodky vypočítané na základe reálnych príjmov a odvodov do systému. Rozdiel medzi priemerným a minimálnym dôchodkom by sa tak neustále zužoval, čo je pre ľudí úplne demotivačné. Ľudia s priemernou mzdou a ľudia, ktorí by nezarobili ani štvrtinu priemernej mzdy by mali takmer rovnaký dôchodok. To znamená, že človek prispievajúci do sociálneho systému približne trojnásobne viac ako iný človek bude dostávať identický dôchodok po odchode do penzie.