ODBORÁRI: Dávky v núdzi ľudí od práce neodrádzajú! Problém je chudoba. Diskusia je potrebná!

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) dlhodobo požaduje systémové a koncepčné riešenia, preto predpokladá, že cieľom ministra bolo otvoriť diskusiu k riešeniu zamestnanosti, resp. nedostatku pracovných síl, pričom sa otvorila aj dlhodobo zanedbávaná téma dávok v hmotnej núdzi. Len konštruktívny a odborný sociálny dialóg prispieva k prijímaniu najlepších politík v prospech občanov, preto vítame každú možnosť odborne diskutovať a navrhovať riešenia na problémy v spoločnosti.

Z medializovaných informácií zatiaľ nie je jasné konkrétne znenie právnej úpravy. KOZ sa však so svojimi odbornými pripomienkami určite zapojí aj do štandardného legislatívneho procesu, ktoré reálne pomôžu dosiahnuť sledovaný cieľ.

Pri navrhovaní zmien v dávkach v hmotnej núdzi zdôrazňujeme, že prioritne je nevyhnutné zabezpečiť napĺňanie jej účelu. Stav hmotnej núdze predstavuje situáciu, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Sociálne vylúčenie a chudoba sťažujú a znemožňujú nájsť a udržať si prácu. Chudoba generuje ďalšie negatívne sociálne javy a predstavuje aj vážnu ekonomickú záťaž pre spoločnosť. Prioritou dávky v hmotnej núdzi nie je a nemá byť aktivácia nezamestnaných, ale zabezpečenie záchrannej sociálnej siete. Preto by sa dávka nemala podmieňovať prijatím, či neprijatím práce. „Už samotný zákon špecifikuje, kedy sa získanie práce neskúma na účely priznania dávky v hmotnej núdzi, a preto sa navrhovaný rámec opatrení predstavený ministrom práce dotkne minima poberateľov dávok, ktorí sú zároveň aj evidovaní v nezamestnanosti. Nepriamo však stigmatizuje určitú skupinu obyvateľstva, najmä marginalizované rómske komunity. Hnev a frustrácia v spoločnosti sa tak nie po prvýkrát obracia proti tým najzraniteľnejším a chudobou a sociálnym vylúčením ohrozeným jednotlivcom či skupinám,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.

Z dostupných štatistík ústredia práce vyplýva, že existuje rozdiel v štruktúrach ponuky voľných pracovných miest a uchádzačov o zamestnanie z hľadiska regiónu, či vzdelania. Prípadné odobratie dávky v hmotnej núdzi tak nemôže motivovať k zamestnaniu v regióne, kde práca nie je. Zároveň sa tým znižuje aj kúpyschopnosť obyvateľstva v regiónoch bez práce, čo brzdí naštartovať lokálne ekonomiky a tvorbu nových pracovných miest. Prácu netvoria len podnikatelia, ale prináša ju aj kúpyschopný dopyt.

„Sociálny systém nemá byť trestajúci, ale má garantovať záchrannú sieť. Dávky v núdzi nepredstavujú svojou výškou a účelom nadštandardné dávky. Preto nemôžu byť nástrojom motivácie k zamestnaniu. Naopak, dobre nastavené politiky zamestnanosti, spolu so sociálnymi službami, vzdelávaním, hospodárskymi politikami štátu, môžu dopomôcť k odľahčeniu sociálneho systému,“ uviedla Monika Uhlerová v súvislosti so skutočnosťou, že poberatelia dávok v hmotnej núdzi tvoria zanedbateľnú časť z celkového počtu prijímateľov sociálnych dávok.