Reklama

OČKOVAŤ sa alebo PREKONAŤ covid? Zásadné výsledky doteraz najväčšieho VÝSKUMU na Slovensku!

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    OČKOVAŤ sa alebo PREKONAŤ covid? Zásadné výsledky doteraz najväčšieho VÝSKUMU na Slovensku!
    Reklama

    Má viac protilátok zaočkovaný alebo ten, čo prekonal ochorenie COVID-19? Ktorá vakcína poskytuje najlepšiu ochranu a na aký dlhý čas? Aj na tieto otázky, o ktorých ľudia radi špekulujú, dal konečne jednoznačné odpovede doteraz najväčší laboratórny výskum na Slovensku. Prekvapivé je najmä zistenie o protilátkach u ľudí, ktorí prekonali covid bez vážnejších príznakov.

    Tretia vlna koronavírusu na Slovensku naberá na sile. Počet infikovaných každý deň pribúda v stovkách. Epidemickej situácii neprajú ani postupné ochladenie, začiatok školského roka či návšteva pápeža Františka. Delta variant je pritom taký nákazlivý, že sa ním s najväčšou pravdepodobnosťou nakazí každý, kto nemá protilátky. Získať ich môžete len po prekonaní ochorenia COVID-19 alebo po očkovaní.

    Po ktorej vakcíne mali ľudia najviac protilátok, si pozrite >>V GALÉRII<<

    Doteraz najväčšia slovenská odborná štúdia objasnila, ako sme na tom s protilátkami po dvoch vlnách covidu a ôsmich mesiacoch od začiatku očkovania. Záver je jednoznačný. „Otestovali sme skoro tritisíc vzoriek krvi pacientov, ktorí boli očkovaní všetkými dostupnými vakcínami na Slovensku. Po prvej dávke malo určitú hladinu protilátok 85,75 percenta očkovaných, po druhej dávke až 98,88 percenta,“ priblížil Peter Lednický, generálny riaditeľ spoločnosti Unilabs, ktorá vykonala laboratórne testy.

    Znamená to, že až 99 zaočkovaných ľudí zo 100 by malo byť chránených pred ochorením, prípadne ťažkým priebehom COVID-19 a smrťou. Väčšina z nich bola po dvoch týždňoch od druhej dávky.

    Prekvapením sú namerané hodnoty u tých, čo covid prekonali. Z testov vyplýva, že protilátková odpoveď je už po prvej dávke vakcíny vyššia ako po prekonaní ochorenia. Najmenej protilátok mali ľudia po ľahkom priebehu covidu. „Čo ma prekvapilo, že u asymptomatických pacientov, ktorí prekonali ochorenie bez nejakých viditeľných prejavov, tam skoro až u 80 percent nebola merateľná protilátková odpoveď. Tí, ktorí ochorenie prekonali s klinickými príznakmi, tam to bolo päťdesiat na päťdesiat,“ dodal šéf laboratórií. Týmto ľuďom preto radí, aby sa nespoliehali na protilátky získané po chorobe a dali sa zaočkovať.

    Výskum dal odpoveď aj na to, či je úroveň protilátok dostatočná aj niekoľko mesiacov po očkovaní. „Vzorky sme zbierali od februára. Stále vysoké protilátkové odpovede sme videli aj po piatich – šiestich mesiacoch od samotného očkovania,” vyjadril sa Lednický.

    Pokiaľ ide o jednotlivé vakcíny, najviac protilátok mali Slováci po očkovaní vakcínou od spoločnosti Moderna – po druhej dávke im namerali až takmer 125-násobok toho, čo stačí na ochranu pred ťažkým priebehom či úmrtím na covid. Najnižšie hodnoty protilátok zistili u zaočkovaných AstraZenecou – stále však ide o 35-násobok hodnoty, ktorá je potrebná na ochranu. „Každá jedna vakcína, ktorá je dostupná na Slovensku, poskytuje veľmi robustnú protilátkovú odpoveď, to znamená aj mieru ochrany,“ zhrnul Lednický.

    Ministerstvo zdravotníctva v tejto súvislosti reagovalo, že ho budú zaujímať aj dáta z tejto štúdie. „V kontexte zhoršujúcej sa epidemickej situácie spôsobenej variantom delta na Slovensku Ministerstvo zdravotníctva SR neustále zbiera, vyhodnocuje a analyzuje dáta za účelom čo najlepšej možnosti ochrany obyvateľov Slovenskej republiky v súvislosti s očkovaním proti ochoreniu COVID-19,” reagovali z tlačového odboru rezortu. Nateraz odkázali na usmernenie, ktoré umožní podávanie tretej dávky.

    Na Slovensku sa začne očkovať treťou dávkou od pondelka 13. septembra. Pôjde o ľudí, ktorí sú 8 mesiacov po podaní druhej dávky mRNA vakcíny. Tretiu dávku najprv dostanú zdravotníci, pacienti s vážnymi diagnózami, klienti a zamestnanci zariadení sociálnych služieb, učitelia a zamestnanci škôl, pacienti nad 60 rokov a potom celá populácia.

    Čítajte na ďalšej strane: Z čoho majú obavy tí, čo sa dali zaočkovať >>

    Popri výskume protilátok sa robil aj sociologický prieskum agentúry AKO, z ktorého vyplynulo, že až 25,19 percenta z tých, čo sa dali zaočkovať, mali z vakcíny strach, a to najmä z vedľajších účinkov. „Obavy z očkovania mali skôr ženy ako muži, najmenej sa ľudia báli vakcíny od spoločnosti Pfizer, najväčšie obavy vzbudzovali vakcíny od AstraZenecy a Moderny,“ spresnil riaditeľ agentúry Václav Hřích.

    Dôvodom podľa neho je, že o vakcíne od spoločnosti Moderna sa málo komunikovalo a očkovacia látka od AstraZenecy sa spájala s negatívnou kampaňou a so smrťou. V ľuďoch vzbudzovali obavy aj protichodné informácie, ktoré sa objavovali. Časť respondentov zas poukazovala na to, že informácií bolo, naopak, málo. Najväčšiu dôveru podľa prieskumu mali vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna.

    Mohlo by vás zaujímať: