Kde zarobíte najviac? Kto ponúka plat minimálne 2500 eur mesačne? POZRITE si rebríček platov!

Priemerné čisté platy v Európe sa výrazne líšia, čo má zrejme vplyv aj na rozhodovanie ľudí, či zostať pracovať na Slovensku, alebo radšej vycestovať za prácou do zahraničia. Kde sú najvyššie priemerné čisté mzdy? Podľa Eurostatu je na čele zoznamu Luxembursko s priemerným ročným platom viac ako 95-tisíc eur. Za ním sú Írsko a Dánsko, ktoré vykázali viac ako 82-tisíc, resp. 55-tisíc eur.

Východoeurópske krajiny ako Rumunsko (11 160 eur), Bulharsko (8 800 eur) a Maďarsko (14 680 eur) sa nachádzajú na spodnej hranici rebríčka. Slovensko je pred nimi so sumou 17-tisíc eur, za Českou republikou (viac ako 18-tisíc).

„Podľa štatistík Eurostat-u nedosahuje Slovensko v priemerných platoch v rámci Európy lichotivé postavenie. Mzdy na Slovensku nezohľadňujú výkonnosť hospodárstva. Potrebným krokom je zásadné zvýšenie priemernej mzdy, nakoľko patríme medzi krajiny, ktoré majú nízky podiel miezd na HDP a pridanej hodnote,“ uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov na Slovensku, Martina Nemethová.

Podľa analytika INESS Martina Vlachynského v ostatných rokoch nastalo spomalenie dobiehania západnej Európy Slovenskom. „Vlády nedokázali pohnúť s problematikou dlhodobej nezamestnanosti a zaostávajúcich regiónov. Dlhodobo máme problém efektívne čerpať európske prostriedky,“ myslí si. Ako ale dodal, situácia zatiaľ nie je katastrofálna, v čistom príjme sme na tom v rámci "východnej" Európy zhruba v strede, no ak sa nič nezmení, aj tí za nami nás budú predbiehať.

Za zaostávanie v mzdách môže aj fakt, že už nie sme tigrom v Európe. Myslí si to analytik spoločnosti FinGO.sk, František Burda. “Predbiehajú nás krajiny, ktorým sme v minulosti utiekli na kilometre ďaleko. Zarábame málo, pretože máme veľa oblastí s vytváraním malej pridanej hodnoty. Potom po zaplatení energií, nájomného, poistiek či úverov ľuďom veľa peňazí neostane,“ konštatoval Burda.

Slovenské firmy produkujú menej tovarov a služieb na jedného zamestnanca, čo vedie k nižším mzdám. „Príčin zaostávania našej ekonomiky je viacero, medzi tie najdôležitejšie patrí práve zaostávanie v čistých zárobkoch domácností za západnými krajinami,“ hovorí analytik 365.bank Tomáš Boháček.

Sú aj nízke platy jedným z dôvodov, že na Slovensku je problém nájsť zamestnancov? ,,Áno. Ľudia radšej odchádzajú do západnej Európy, kde za tú istú prácu dostanú neporovnateľne vyššie mzdy. Treba preto zvyšovať produktivitu a automatizáciu, budovať infraštruktúru. Mali by sme sa už odraziť od výrobných hál k vytváraniu produktov a služieb s oveľa vyššou pridanou hodnotou. Vtedy bude možné zvyšovať mzdy. Zároveň potrebujeme mať aj stabilné podnikateľské prostredie a mohli by sme sa tiež pozrieť na odvodové zaťaženie zamestnancov, ktoré je príliš vysoké,“ dodal Burda.

Výška zárobku súvisí aj s pridanou hodnotou. „Tú máme v porovnaní s európskymi krajinami nízku. Nemáme technologické a vývojové centrá, ktoré by držali krok so svetom. Skôr u nás vidíme montážne linky,“ vysvetľuje možné príčiny nižších miezd aj finančný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. Podľa Boháčeka okrem nízkych miezd existujú aj iné faktory, ktoré prispievajú k nedostatku pracovnej sily. “Tým najhlavnejším je pokles počtu ľudí v produktívnom veku, čo vedie k menšiemu počtu dostupných pracovníkov,“ myslí si.

Existuje z tohto začarovaného kruhu východisko? Podľa Pavela Škriniara áno. „Nejde však o riešenie prinášajúce výsledok za pár dní či mesiacov. Skôr pôjde o dlhé roky. Zameranie sa na vyššiu pridanú hodnotu. Poobzerať sa po svete, čo robia úspešné krajiny inak ako my a ak už nie priamo okopírovať, tak aspoň prispôsobiť našim podmienkam,“ uzavrel Škriniar.

Od obdobia výrazného rastu ekonomiky po posledných zásadných reformách 2. vlády Mikuláša Dzurindu efektivita práce rastie len minimálne. Faktom je, že v tempe rastu nás za posledných dvadsať rokov predbehli viaceré východoeurópske krajiny na čele s Rumunskom, hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Aká bola vlani hodinová produktivita práce na Slovensku a v okolitých krajinách?

- Na Slovensku 37,8 dolárov. Na porovnanie, najvyššia efektivita v rámci Únie bola v Írsku a dosiahla 119 dolárov, k premiantom patrí aj Rakúsko s 96 dolármi, avšak aj Česká republika je na tom o polovicu lepšie ako Slovensko s 57 dolármi na hodinu.

Máme naozaj také nízke platy, za ktoré si môžeme kúpiť aj málo tovaru?

- Tabuľka Eurostatu hovorí výlučne o ročnom priemernom čistom zárobku po odpočítaní dane z príjmu a odvodov pre bezdetného zamestnanca. Avšak reálne nevypovedá o kúpnej sile. Ak sa pozrieme na dáta za minulý rok, v parite kúpnej sily predstavuje HDP na obyvateľa približne 42 200 dolárov, kým v Českej republike ide o 49-tisíc, v Rakúsku 69-tisíc. To znamená, že Slováci si v porovnaní s Čechmi môžu dovoliť z priemerného príjmu kúpiť viac.

Čím si vysvetľujete fakt, že mzdy na Slovensku patri k jedným z najnižších?

- Ak majú mzdy rásť bez zmeny charakteru ekonomiky, musí stúpať efektivita práce. To sa na Slovensku posledných dvadsať rokov deje veľmi pomaly. To je dôvod, prečo nás predbehli všetky pobaltské krajiny a približujú sa k nám Rumunsko aj Bulharsko. Situáciu navyše zhoršil aj rast daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré v poslednom desaťročí výrazne stúplo.

Sú aj nízke platy jedným z dôvodov, že je problém nájsť zamestnancov?

- Nedostatok domácich zamestnancov v najhoršie platených pozíciách je bežným prejavom vyspelých ekonomík Európskej únie. Dobrou správou je, že vláda pochopila, že firmy potrebujú pre svoje fungovanie zahraničných zamestnancov a postupne sa zjednodušujú podmienky ich zamestnávania na Slovensku.

Rastú u nás mzdy rýchlejšie ako efektivita práce?

- Áno, pretože kvôli nedostatku zamestnancov musia firmy zvyšovať platy viac ako rastie efektivita práce. Toto sa prejavilo ešte výraznejšie tento rok, keď enormne štedré podmienky odchodu do predčasnej penzie spôsobili odchod takmer 30-tisíc zamestnancov z trhu práce. Tento efekt je dočasný, ale ak nič neurobíme pre zníženie nákladov na prácu, skôr či neskôr časť firiem odíde zo Slovenska kvôli privysokým nákladom na prácu s nízkou efektivitou.