LEKÁRI: Prekráčajte sa k zdraviu. Chodenie nič nestojí Koľko pohybu je tak akurát podľa veku?

Na benefity chôdze ako prevenciu závažných ochorení upozornila aj Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL). „Úplne najjednoduchšia vec, ktorú každý človek, keď ešte nie je chorý a nie je pacient, môže urobiť, je to, že sa bude hýbať. A najlacnejší a najjednoduchší spôsob je chodiť,“ uviedol viceprezident SSVPL Peter Lipovský. „Primárnou úlohou všeobecných lekárov je preventívne pôsobiť na ľudí, aby predišli chorobám. Okrem pohybu je z hľadiska prevencie dôležité správne stravovanie, dostatok tekutín či eliminácia alkoholických nápojov a fajčenia,“ zdôraznil Lipovský.

Dôležitá je však aj pravidelnosť dodržiavania preventívnych opatrení. „Pravidelnosť preto, lebo mnohí ľudia si myslia, že ak raz či dva razy do týždňa pre seba niečo spravia, že to stačí. To je akoby povedali, že stačí sa raz až dvakrát do týždňa najesť alebo napiť, čo určite nie je dostatočné,“ vysvetlil.

Z hľadiska pohybu je podľa neho ideálne nájsť si každý deň nejaký čas „vybehnúť von“ a niečo pre seba spraviť podľa svojich individuálnych schopností a možností. „Keď sa lekári prvého kontaktu, ktorí sprevádzajú svojich pacientov, zamerajú na včasnú diagnostiku a zmenu životného štýlu, zníži sa potreba intenzívnej medicínskej starostlivosti v budúcnosti. Tento prístup zlepšuje zdravie populácie a zároveň výrazne znižuje emisie, ktoré by vznikali neskôr pri intenzívnych medicínskych procedúrach,“ vysvetlila vedecká sekretárka SSVPL Jana Bendová.

Fyzická aktivita podporuje aj psychické zdravie. „Nedostatok pohybu sa výraznou mierou podpisuje pod predčasné úmrtia a rôzne telesné i duševné choroby a poruchy,“ vysvetľuje vedúca fyzioterapeutka Nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Libuša Klamárová.

O pohybe sa v súvislosti s fyzickým zdravím rozpráva často, menej známy je jeho pozitívny vplyv na psychiku človeka. „Keď je človek v strese, svaly na tvári, krku a ramenách môžu byť napäté, čo spôsobuje bolesti chrbta alebo hlavy. Pociťujeme vtedy tlak na hrudi či búšenie srdca, ale ničím neobvyklým nie je ani nespavosť, pálenie záhy, bolesti žalúdka, hnačka alebo časté močenie. Prirodzenou a veľmi účinnou liečbou úzkosti a depresie je práve pohyb,“ hovorí Klamárová. A aký je najvhodnejší? „Obyčajná chôdza. Namiesto výťahu choďte po schodoch, čas strávený s rodinou venujte napríklad turistike, vhodné je tiež bicyklovanie, plávanie. Pravidelná fyzická aktivita bude vítaným povzbudením vašej nálady, ale aj stavu celého organizmu,“ dodáva odborníčka.

Ale keď sa už rozhodneme chodiť, koľko krokov by sme mali spraviť? Záleží vôbec na nich? Väčšina odborníkov a vedcov sa zhoduje na známom čísle 10 000, niekoľko štúdií však ukázalo, že ak berieme chôdzu ako prevenciu ochorení srdca, mohlo by stačiť aj menej krokov. Podľa štúdie, ktorá sledovala viac ako 200 000 ľudí, je už všetko nad 2 300 krokov denne prospešné pre naše srdce a cievy. Ak spravíte viac ako 4 000 krokov denne, znižujete svoje riziko predčasného úmrtia z ovplyvniteľných príčin. Vo všeobecnosti však platí, že sa odporúča kráčať 30 minút denne.