Štúdia uverejnená vo vedeckom časopise <a rel="noopener" href="https://academic.oup.com/toxsci/advance-article-abstract/doi/10.1093/toxsci/kfae060/7673133?redirectedFrom=fulltext">Toxicologial Sciences</a> odhalila ďalší závažný dopad kontaminácie životného prostredia mikroplastami. Podľa portálu <a rel="noopener" href="https://www.theguardian.com/environment/article/2024/may/20/microplastics-human-testicles-study-sperm-counts">Guardian</a> sa drobné plastové čiastočky našli v semenníkoch&nbsp;všetkých skúmaných subjektov – vzorka bola 23 ľudských a&nbsp;47 psích mužských reprodukčných orgánov.

U&nbsp;ľudských posmrtne získaných vzoriek nebolo možné určiť počty spermií, u&nbsp;psích však áno. V&nbsp;skúmaných prípadoch bola sledovaná priama korelácia medzi vyšším zamorením mikroplastami a&nbsp;nižším počtom mužských pohlavných buniek.

Vedci podotýkajú, že toto zistenie môže byť ďalším dielom do skladačky, prečo u&nbsp;mužov na celom svete v&nbsp;posledných desaťročiach značne klesajú počty spermií. Doteraz sa za hlavného vinníka považovali pesticídy a&nbsp;chemické znečistenie. Štúdia však dodáva, že bude nutný podrobnejší výskum, aby sa táto téza overila.

„Prv som pochyboval, či by sa mikroplasty mohli dostať do rozmnožovacej sústavy... Bol som prekvapený, keď sme získali výsledky z&nbsp;testu psov. Ešte viac ma prekvapilo, keď sme dostali výsledky z&nbsp;ľudských vzoriek,“ uviedol profesor Xiaozhong Yu z&nbsp;americkej Novomexickej univerzity.

Vedec dodal, že vzorky boli odobraté mužom vo veku od 16 do 88 rokov, pričom dopad zamorenia bude s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou vyšší práve v&nbsp;mladšej generácii.

Ľudské vzorky mali v&nbsp;priemere trikrát vyššiu mieru plastových častíc ako psie vzorky – približne 330 mikrogramov na gram tkaniva. Najčastejším znečisťovateľom bol polyetylén, používaný napríklad v&nbsp;plastových vreckách či fľašiach, potom nasledoval polyvinylchlorid, teda takzvané PVC, využívané v&nbsp;stavebníctve, obaloch i hračkách.

Zamorenie našich tiel mikroplastami je vážnym problémom, ktorý z&nbsp;roka na rok narastá. Za posledné roky sa tieto čiastočky, definované ako kúsky umelej hmoty menšie ako 5 milimetrov, <a rel="noopener" href="https://www.forbes.com/sites/maryroeloffs/2024/05/22/how-do-microplastics-get-in-human-body-found-in-hearts-testicals-blood-health-risk-nanoplastics/">našli</a> aj v&nbsp;ľudskej krvi, placente či materskom mlieku.

Tvorené sú rozkladom a&nbsp;rozpadom všemožných plastových výrobkov, akými sú napríklad fľaše či obaly na jedlo. Prijímame ich vdychovaním, alebo konzumáciou zamoreného jedla a&nbsp;vody.

Úplné dopady zamorenia mikroplastami zatiaľ nie sú známe, no rôzne štúdie už odhalili prepojenie medzi týmito časticami a&nbsp;zápalmi pľúc, zvýšením rizikom niektorých druhov rakoviny, metabolickými problémami, narušením endokrinnej či rozmnožovacej sústavy.

Štúdia našla mikroplasty v semenníkoch všetkých testovaných subjektov. Ovplyvňujú plodnosť?

Výber pre vás

Štúdia našla mikroplasty v semenníkoch všetkých testovaných subjektov. Ovplyvňujú plodnosť?

Súvisiace články

Vedci objavili mikroplasty už aj v mužských semenníkoch. Otázkou je, ako sa tam dostali

TIETO veci nikdy nedávajte do mikrovlnky! V ohrození je vaše zdravie aj domácnosť

Pomôžte svojmu telu: Jednoduchý spôsob, ako zbaviť vodu mikroplastov

Výber pre vás