Bratislavská rafinéria Apollo vyrábala pohonné hmoty pre nemeckú armádu na východný front. Velenie spojeneckého letectva sa rozhodlo zničiť strategický závod. Kľúčovú rolu v príprave na bombardovanie zohrala vtedy iba 19-ročná Trenčianka Trixi.

Jej úloha znela - získať podrobné informácie o výrobe. Ale ako sa k nim dostať? Jediným Slovákom vo vedení Apolky bol personálny riaditeľ Dr. Vojtech Hudec. To mal byť jej človek. Trixi zistila, že je spolumajiteľom Dusíkovho hudobného nakladateľstva a dokonca píše texty k šlágrom. A čo bolo dôležité, mal slabosť pre blondínky.

"Pripravili mi dve pesničky, dala som sa odfarbiť na blond a keď tam nebol Dusík, vybrala som sa do vydavateľstva. Podotýkam, že na klavíri hrať neviem a hlas mám príšerný," spomína Trixi na videonahrávke nakrútenej na sklonku jej života. Za Hudecom prišla s tým, že by bola rada, keby jej pesničky vydal. Ten ju milo požiadal, aby mu ich zahrala.

"Viete, pán doktor, pred takým šarmantným mužom mám trému," odvetila s neodolateľným pôvabom. Hudec ich teda prehla a zhodnotil, že sú dobré, potrebujú však malé úpravy a navrhol ďalšiu schôdzku. Pri druhom stretnutí Trixi vyložila karty na stôl: "Milý pán doktor, neprišla som kvôli pesničkám. Potrebujem sa zamestnať v Apolke. Muž najskôr zbledol, pretože to považoval to za nastraženú provokáciu. Napokon súhlasil: "Pani, ja to risknem, ale keď vás chytia, sľúbte mi, že som s vami nemal nič spoločné," povedal so strachom.

Trixi sa dostala na oddelenie finančnej kontroly a po dvoch mesiacoch presne vedela, koľko ropy sa dováža a koľko pohonných hmôt vyváža. Apolku vyfotografovala a film spolu s technickými údajmi pre Londýn preniesla ukrytý v podväzkovom páse. Posledné dni rafinérie boli zrátané.

Bombardovanie malo začať po desiatej hodine dopoludnia. Spojenecké lietadlá najskôr dlho krúžili nad mestom, aby ľudia mohli ujsť do krytov.

Poplachové sirény však zazneli až po tom, ako zazneli výbuchy. Stačili štyri nálety a Apolka bola v troskách. Peklo na zemi si vyžiadalo 72 mŕtvych. Trixi prežila. Indentifikácia spálených tiel kolegov z administratívy ju však hlboko zasiahla. Aby sa z tej hrôzy spamätala, odišla do Tatier.

Mladú Trixi uvidela do sveta konšpirácie jej teta Hrubišková z Bratislavy, krycím menom Biela pani, ktorá pracovala pre protifašistický odboj. Bolo to v roku 1940 a budúca špiónka , mladá 16-ročná dievčina, študovala na pražskom gymnáziu.

Teta pravidelne chodievala do Prahy a Trixi jej tam bola vernou spoločníčkou. Biela pani bola významnou spojkou medzi bratislavskou organizáciou na čele s významným chirurgom a univerzitným profesorom Karlom Kochom a českou Obranou národa vedenou generálom Aloisom Eliášém, predsedom vtedajšej protektorátnej vlády. Obidve skupiny boli napojené na československú exilovú vládu v Londýne.

Trixi odišla zo školy a zamestnala sa v Lucerna-filme. Svet v žiari reflektorov lákal pohlavárov nemeckej ríše i jej domácich prisluhovačov. Gestapo si dokonca v budove Lucerny zriadilo konšpiračnú miestnosť. Predseda Lucerna-filmu Miloš Havel i riaditeľ Brož prijal mladučkú devu veľmi priateľsky, a tak začala posudzovať knihy a scenáre pre budúce filmy. Ako sa ukázalo, bolo to ideálne prostredie na získavanie informácií pre odboj.

Po atentáte na Heydricha začalo tvrdé prenasledovanie českého obyvateľstva. Gestapo zatklo aj Trixi. Dôkazy proti nej však neboli a ona pri výsluchu dokonale zahrala naivku.

"Sie is schön, aber dumm. Pekná, ale hlúpa," skonštatoval vyšetrovať a prepustil ju. Na falošné doklady od slovenského konzula Dr. Rovnianskeho vycestovala na Slovensko, kde sa ukryla v Tatranskej Polianke v sanatóriu Dr. Guhra. Tam spoznala svojho budúceho manžela, ktorý jej vybavil platné doklady. Onedlho ju čakal husársky kúsok jej špionážnej kariéry - rafinéria Apollo v Bratislave.

"Mama bola veľká hráčka, ale aj hazardérka. Nepociťovala strach. Keby ju prichytili, ako vynáša vyvolaný film so snímkami Apolky, bez súdu ju zastrelia. Ona si to však nepripúšťala," hovorí jej syn, lekár a spisovateľ Juraj Čelko, ktorý nás nechal nazrieť do rodinného archívu a ukázal unikátnu videonahrávku so spomienkami samotnej Trixi. Podľa neho, tajomstvo úspechu mladej špiónky spočívalo v jej výnimočnom šarme, ktorý otváral dvere aj srdcia dôležitých ľudí.

"Ľudia, ktorí ju poznali tvrdili, že všade kde sa ukázala, upútala na seba pozornosť. Ovládala jazyky, mala dokonalé spoločenské vystupovanie a nechýbal jej ani zmysel pre humor," uzavrel Juraj Čelko. Trixi sa po vojne vydala a spolu s manželom presťahovala do Trenčína. Mala troch synov a pracovala ako zdravotná sestra. Zomrela v roku 1997.

Špiónka Trixi v plnom nasadení: Žena, ktorá prispela k bombardovaniu bratislavskej Apollky