Jakub Kubala

Začnime zoširoka, ako vidíte ekonomický vývoj SR od revolúcie?

Ako na hojdačke. Najskôr veľmi dobré systémové reformy od roku 1990 do roku 1992, počas posledných rokov Československa, ktoré nám umožnili vyhnúť sa chaosu a&nbsp;úplnému zrúteniu ekonomiky spojenému napríklad aj s&nbsp;hyperinfláciou. To nebola samozrejmosť, väčšina bývalých krajín Sovietskeho zväzu alebo Rumunsko a&nbsp;Bulharsko sa tomu nevyhli. Treba zároveň povedať, že sme mali šťastie, že sme v&nbsp;tom čase boli súčasťou Československa a&nbsp;takpovediac sme sa „zviezli“ na reformách pripravených skupinou českých ekonómov pod vedením Václava Klausa.&nbsp;Potom nasledovali roky mečiarizmu s&nbsp;absenciou reforiem, politickou a&nbsp;ekonomickou izoláciou Slovenska, obrovskou korupciou a&nbsp;vylúčením Slovenska z&nbsp;integračného procesu.

Následne za vlád Mikuláša Dzurindu sme najskôr počas jeho prvej vlády prekonali naše integračné a reformné manko a počas druhej Dzurindovej vlády sme boli podľa Svetovej banky najreformnejšou krajinou na svete, vďaka čomu sme nielen naštartovali vysoký ekonomický rast, ale stali sme sa neskôr aj členmi eurozóny ako jediná krajina z V4. Takže v integrácii sme našich susedov nielen dobehli, ale aj predbehli. A potom prišli s krátkou, menej ako dvojročnou prestávkou roky troch vlád Smeru. Opäť absencia potrebných reforiem, vyprchávanie efektu reforiem Dzurindových vlád, vysoká korupcia, nezodpovedná a nekompetentná ekonomická politika, zhoršovanie podnikateľského prostredia, kvality verejných služieb, zdravotníctva, školstva. Po rokoch dobiehania Českej republiky od roku 2013 znovu zaostávanie.

Čo sme urobili dobre a čo zle?

Dobre sme robili vtedy, keď sme na tej hojdačke išli hore, zle vtedy, keď sme išli dole. Najhoršie sú premárnené roky a&nbsp;zdroje počas vlád Vladimíra Mečiara a&nbsp;Roberta Fica.

Ficovej vláde ste vyčítali, že robí veľmi málo, resp. žiadne ekonomické reformy. Aké nám teda chýbajú?

Zdravé a&nbsp;udržateľné verejné financie s&nbsp;rezervami vytvorenými v&nbsp;dobrých časoch na krytie nákladov na prekonanie krízy, dobré a&nbsp;zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, kvalitná a&nbsp;efektívna verejná správa, vymožiteľnosť práva a&nbsp;ochrana vlastníckych práv, nezávislé súdnictvo, kvalitné verejné služby, spoľahlivé a&nbsp;kvalitné zdravotníctvo, kvalitné vzdelanie, veda a&nbsp;výskum, atď., atď.

Je z ekonomického hľadiska pre našu krajinu problém, že sme vymenili vládu práve v čase krízy?

Výmena vlád Smeru je pre krajinu požehnaním bez ohľadu na to, kedy sa tak stane. Samozrejme, že isté dopady s výmenou vlád tu boli a ukazuje sa, že jedným z nich je napríklad oneskorené prijímanie opatrení na elimináciu ekonomických dôsledkov reštriktívnych opatrení proti koronavírusovej kríze, ale som presvedčený, že oproti nákladom pokračovania nezodpovednej a nekompetentnej vlády strán Smer a SNS sú tieto náklady minimálne.

Špičkoví ekonómovia v posledných dňoch adresovali vláde výzvu s návrhmi ekonomických opatrení, pod ktorú ste sa podpísali aj vy. Súčasné opatrenia vlády vám teda prídu nesprávne?

Neprídu mi nesprávne, len nedostatočné z&nbsp;hľadiska rýchlosti a&nbsp;objemu.

Richard Sulík počas nedávneho rozhovoru Slovákov upokojoval so slovami, že si nemyslí, že by Slovensku hrozilo obdobie hlbokej recesie. Stotožňujete sa s týmto tvrdením alebo máte iný názor?

Obávam sa, že v&nbsp;tomto ohľade som väčší pesimista ako Richard Sulík.&nbsp;

Mimochodom, Sulík bol nejaký čas vaším koaličným partnerom. Váš názor na jeho úsudok a schopnosti ekonóma?

ČLÁNOK POKRAČUJE&nbsp; NA ĎALŠEJ STRANE

Sulík je určite schopným ekonómom a&nbsp;myslím si, že je veľmi dobre, že vo vláde Igora Matoviča zastáva pozíciu podpredsedu vlády a&nbsp;ministra hospodárstva. Tento minister by sa mal predovšetkým starať o&nbsp;to, aby sa na Slovensku zlepšovalo podnikateľské prostredie a&nbsp;to si myslím, že Sulík vie, chce a&nbsp;bude robiť.

Bude mať vôbec Slovenská republika dosť peňazí na boj s koronavírusom?

Dosť peňazí by sme najmä vďaka pomoci Európskej únie a Európskej centrálnej banky mali mať, dôležité bude, ako rýchlo a efektívne ich použijeme a potom bude ešte dôležitejšie, či budeme schopní naštartovať ekonomiku potrebnými reformami tak, aby sme tieto peniaze aj vedeli vrátiť.

Vo svete sa čoraz viac skloňujú slová o veľkej ekonomickej kríze. Čo reálne svetu hrozí?&nbsp; Skutočne by mohla nastať hospodárska kríza podobná tej z 30. rokov v USA?

Táto kríza bude určite horšia a ťažšia ako bola kríza v rokoch 2008 – 2009. Či bude horšia ako Veľká hospodárska kríza z rokov 1929 – 33, to dnes povedať nevieme, pretože nevieme, aká dlhá a hlboká dnešná kríza bude. Bude však najväčšia, akú dnešné generácie zažili.&nbsp;

Ako tomu predísť minimálne doma na Slovensku, čo budeme musieť urobiť?

Musíme čo najlepšie zvládnuť medicínsku koronakrízu tak, aby sme nezruinovali ekonomiku. Tým, ktorí prišli o príjmy kvôli reštriktívnym opatreniam spojenými s korona krízou, musí štát pomôcť tak, aby kvôli tomu neskrachovali a vedeli po kríze pokračovať. A potom budeme musieť robiť potrebné reformy, ktoré zvýšia našu konkurencieschopnosť, umožnia nám splatiť dlhy, ktoré nám teraz narastú a prosperovať tak, aby sme vedeli zabezpečiť vysokú životnú úroveň a kvalitu života.

Myslíte si, že po pominutí pandémie Slováci schudobnejú a budú si musieť zvykať na celkom nové pomery? Alebo sa bežným domácnostiam podarí zachovať si svoj štandard?

To závisí od dĺžky a hĺbky ekonomickej recesie, do ktorej spadneme a tá okrem vecí, ktoré sú dané globálnym vývojom, bude závisieť aj od toho, ako zvládne krízu manažovať slovenská vláda. V každom prípade však s poklesom musíme počítať.

Máte nejaký odhad, ako by povedzme do konca roka mohla stúpnuť nezamestnanosť?

Nemám, závisí to od toho, čo som práve uviedol.

Jedným z posledných návrhov bývalej vlády boli 13. dôchodky, ktoré parlament nakoniec schválil. Myslíte si, že je za súčasného stavu reálne očakávať, že budú dôchodcom v decembri vyplatené?

Jedným z posledných návrhov bývalej vlády boli 13. dôchodky, ktoré parlament nakoniec schválil. Myslíte si, že je za súčasného stavu reálne očakávať, že budú dôchodcom v decembri vyplatené?

Nie, nemali by byť vyplatené. Tie peniaze by mali byť použité pre tých, ktorí prišli o&nbsp;príjmy nie vlastnou vinou.

Hlavným zdrojom príjmov pre štát sú dane. V tejto chvíli však vláda zavádza množstvo represívnych opatrení, pre ktoré ľudia nepracujú či nemôžu podnikať. Ako nám teda štát bude pomáhať, ak sám príde o značnú časť svojich prímov?&nbsp;

Musí si požičať. Už to robí, len teraz na začiatku apríla si požičal 3 mld. eur.

Koronavírus je kríza, ktorá sa dotýka prakticky celého sveta. Myslíte si, že sa teda&nbsp;môžeme spoliehať na pomoc Európskej únie?

Určite, už dnes je to pre nás najdôležitejší zdroj pomoci.

V tejto súvislosti mi napadla čisto špekulantská otázka, či nie je práve toto najvhodnejšie obdobie na pôžičky. Po odznení veľkej krízy by s ich splácaním totiž mohlo mať problém mnoho štátov, a tak je tu istý predpoklad, že príde aj na nejaké odpúšťanie dlhov…

Na to by som sa nespoliehal. Odpúšťanie dlhov nikdy nie je „zadarmo“. Navyše dnes nie sme v&nbsp;situácii, že si môžeme vyberať, či si požičiame alebo nie. My si požičiavať musíme.

Vo výzve ekonómov pre vládu SR sa okrem iného píše, že „teraz je najlepší čas vynakladať verejné zdroje na verejné blaho. Ide o investície s vysokým spoločenským výnosom – po ľudskej aj po ekonomickej stránke." Môžete to, prosím, vysvetliť. Do čoho konkrétne by mala vláda investovať.&nbsp;

Vysvetlenie je jednoduché. Ak nevynaložíme verejné zdroje na to, aby mohli prežiť jednotlivci, domácnosti, živnostníci, podnikatelia a&nbsp;podniky, tak dôsledky pre nich, ale aj pre spoločnosť a&nbsp;pre verejné zdroje v&nbsp;budúcnosti, budú ešte horšie a&nbsp;vyššie, ako sú náklady, ktoré musíme vynaložiť teraz.

Odborníci na poli medicíny sa zhodujú, že vakcínu na koronavírus budeme mať v rukách až budúci rok. Dokáže to naša ekonomika takú dlhú dobu vydržať? Nemôžeme sa dostať do situácie, kedy už nebude z čoho vyplácať dôchodky, invalidné dôchodky, príspevky na deti či iné dávky?

Ekonomiku musíme spustiť omnoho skôr ako bude k dispozícii vakcína. Zároveň sa na jej otváranie musíme zodpovedne pripraviť, aby sa medicínske riziká minimalizovali. Dnešné ekonomické obmedzenia sa nedajú udržať viac ako dva, maximálne tri mesiace.

Za posledné roky sme sa mohli tešiť z relatívne rýchleho rastu minimálnej mzdy (v súčasnosti 580€/mesačne). Myslíte si, že za súčasných okolností bude tento trend pokračovať?

Príliš rýchly rast minimálnej mzdy prináša viac negatív ako pozitív a&nbsp;naše zvyšovanie minimálnej mzdy počas vlád Smeru bolo príliš rýchle.

Hrozí napríklad aj znižovanie minimálnej mzdy?

To neviem posúdiť, pretože to je vždy politické rozhodnutie.

V roku 2019 bola priemerná mzda na Slovensku cca&nbsp;1092€/mesačne. Trúfate si odhadnúť, aká bude po ukončení pandémie?

Mohlo by za súčasného stavu prísť aj k zníženiu odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne?

Nemyslím. Malo by ale dôjsť k&nbsp;odloženiu a&nbsp;zníženiu daní a&nbsp;odvodov počas obdobia, kedy nemajú podnikatelia príjmy kvôli opatreniam proti šíreniu nákazy.

Aký je najhorší možný scenár - ako by to na Slovensku z ekonomického hľadiska mohlo vyzerať povedzme v apríli 2021?

To nevieme, pretože nevieme, aká dlhá a&nbsp;hlboká bude kríza a&nbsp;ako ju zvládne manažovať naša vláda.

Banky sa so štátom dohodli na odložení splátok úverov či hypoték. Budú za tento ústupok od štátu očakávať nejakú kompenzáciu?

Určite, minimálne zrušenie nezmyselného bankového odvodu, ktorý zaviedla Ficova vláda.

Štát zrušil bezplatné vlaky pre študentov s tým, že po odznení krízy, by mali by túto výhodu získať späť. Myslíte, že sa tak stane?

Nová vláda spočiatku deklarovala, že nebude rušiť žiadne zo sociálnych balíčkov bývalej vlády. Myslíte si, že dodrží slovo alebo pristúpi k ich postupnému rušeniu? Prípadne, ktoré myslíte, že padnú za obeť ako prvé?

Igor Matovič navrhoval vypnutie republiky, tzv. Blackout. A mnohí odborníci varujú, že našu ekonomiku by takéto opatrenie položilo. V čom spočíva ten obrovský problém? Prečo by mal povedzme jeden mesiac ekonomiku zlikvidovať?

Najväčší problém takéhoto návrhu je, že jeho prínosy sú veľmi sporné aj z&nbsp;medicínskeho hľadiska, pričom jeho ekonomické a&nbsp;sociálne náklady a&nbsp;dôsledky sú obrovské. Slovensko je malá, otvorená ekonomika životne závislá od zapojenia do medzinárodného obchodu. Naši výrobcovia by napríklad neboli schopní dodávať svoje výrobky, stratili by svojich odberateľov a&nbsp;veľmi ťažko by ich potom opäť hľadali.

Američania pre naštartovanie ekonomiky chceli rozdávať tzv. “helikoptérové peniaze”.&nbsp;Každý jednotlivec s ročným príjmom do 75-tisíc dolárov a každá dvojica do 150-tisíc dolárov mala dostať šek na 1200 dolárov. Plus päť stoviek za každé dieťa. Bolo by niečo také reálne aj u nás na Slovensku?

Výhodou takéhoto riešenia je, že je rýchle a&nbsp;efektívne, zároveň je však dosť drahé. USA si ho môžu dovoliť, pretože dolár je svetová rezervná mena číslo 1 a&nbsp;v&nbsp;čase krízy investori považujú dolár za bezpečné útočisko. Navyše, USA nemajú taký univerzálny sociálny systém ako krajiny EÚ, takže ho nemôžu využiť a&nbsp;musia situáciu riešiť aj takto. To sú aj dôvody, prečo sa takýto systém nepoužil v&nbsp;EÚ a&nbsp;na Slovensku.

Konšpirační teoretici z celého sveta sú momentálne vo vytržení a hovoria o tom, ako na koronavíruse zbohatnú mocné krajiny či farmaceutické spoločnosti… Dáva vám to, ako špičkovému ekonómovi, zmysel? Mohol by na tomto niekto skutočne zarobiť?

Na každej kríze vždy väčšina prerobí a&nbsp;niektorí zarobia, to však neznamená, že konšpiratívne teórie majú pravdu. Konšpirácie a&nbsp;konšpiratívne teórie sú vždy len barličkou a&nbsp;útočiskom pre frustrovaných a slaboduchých.

Čo by ste poradil svojmu nástupcovi Eduardovi Hegerovi?

Aby sa obklopil čo najlepšími odborníkmi, aby dokázal rozlíšiť dôležité veci od menej podstatných a&nbsp;aby mal dosť síl, výdrže a&nbsp;trpezlivosti v&nbsp;nadchádzajúcich ťažkých časoch.

Mohlo by vás zaujímať:

Exminister Mikloš otvorene aj o chudobe na Slovensku: Aké platy budeme mať po koronakríze?