Na sedadlách autobusu sa viezli deviataci z oščadnickej základnej školy. Všetci sa tešili na poznávací výlet do Vysokých Tatier. V ten istý deň vyrazil na cestu po stavebný materiál do Podolínca aj šofér Juraj.

Sedel za volantom tatrovky, s ktorou však jeho kolegovia nechceli jazdiť. Bola totiž v zlom technickom stave, čo sa nakoniec stalo deťom osudným. Autobus sa stretol s tatrovkou na Ružbašskom kopci. Vodič s deťmi stúpal, nákladiak práve v tej chvíli išiel z kopca.

Pršalo a na mokrej ceste dostala tatrovka šmyk. Príves sa rozkýval a to uvoľnilo bočnicu, ktorá prerazila autobus na polovicu. Podľa vtedajších záznamov rozpárala bok autobusu od prvého sedadla za vodičom až po posledné miesta vzadu.

Rana bola presne na úrovni hláv školákov. Jediný sediaci vľavo pri okne, ktorý nehodu prežil, bol šofér autobusu. Sedem detí zomrelo na mieste, jedno pri prevoze a druhé v nemocnici.

<a href="https://www.pluska.sk/regiony/zapadne-slovensko/srdcervuci-odkaz-vodica-autobusu-pozostalym-velmi-ma-mrzi.html">Srdcervúci odkaz vodiča autobusu pozostalým: Veľmi ma to mrzí</a>

Šofér tatrovky Juraj odmietal zodpovednosť za haváriu. Obviňoval dispečera, ktorý vedel o zlom technickom stave auta a napriek tomu ho nechal ísť na cestu. Súd nakoniec poslal vodiča nákladiaka na deväť rokov za mreže. Po nastúpení na výkon trestu spáchal samovraždu. Bol otcom štyroch detí.

Autobusová tragédia sa zopakovala po 40 rokoch. Pri Podolínci vtedy zomrelo deväť detí

Výber pre vás